Včelí prieskumníci našli dva objekty. Viac by im vyhovoval pravý kvôli menšiemu otvoru. Tri ilustrácie ukazujú, ako sa s postupujúcim časom stále zvyšuje počet prívržencov vhodnejšieho úľa. Je to spôsobené dlhším tancom včiel, ktoré prileteli sprava.
ILUSTRÁCIA - STEPHANIE FREESEOVÁ/AMERICANSCIENTIST.ORG
Rozhodovanie včiel pri hľadaní nového domova nie je založené na konsenze či kompromise, ale skôr na nesúhlase a súťaži pri vytváraní koalíciíVybrať si dobré strategické riešenie dostatočne rýchlo môže byť problém. Ide o dosiahnutie všeobecného súhlasu, alebo o presadenie kvalifikovaného názoru? Akú úlohu v tom hrá súťaž a vytváranie koalícií? Ako sa dopracovať k cieľu v optimálnom čase? Tieto problémy tentoraz neriešili politici ani sociológovia, ale neurológ a biológ, ktorí nazreli do kráľovstva divých medonosných včiel. Zistili, že v úľoch vládne svojská republika. Včely uplatňujú niečo, čo môžeme pokojne nazvať zjednodušenou, ale účinnou formou demokracie.
Zjednodušenie takmer ideálne
Šéfom výskumného tímu bol profesor neurológie a správania Thomas Seeley z Cornellovej univerzity v Ithake, jeho kolegami entomológ Kirk Visscher z Kalifornskej univerzity v Riverside a strojár Kevin Passino z Ohijskej štátnej univerzity. Všetci sa zaoberajú správaním včiel už viac ako desať rokov. Tentoraz skúmali, ako si roj divých medonosných včiel na americkom ostrove Appledore v Atlantiku (štát Maine) vyberá miesto pre nový úľ. O výskume napísali do časopisu American Scientist.
Ukázalo sa, že včely si na strategické rozhodnutie vyvinuli pozoruhodnú procedúru. Od demokracie, ako ju poznajú ľudia, sa odlišuje určitým zjednodušením. A toto zjednodušenie - napriek našim očakávaniam - umožňuje zvýšiť efektívnosť rozhodovania a prakticky vylúčiť zlé riešenie. Nie je založené na konsenze či kompromise, ale skôr na nesúhlase a súťaži.
Seeley a jeho tím sledovali roje, veľkosť ktorých neprekračovala desaťtisíc včiel. Hmyz označkovali, lety včelích prieskumníkov sledovali kamery. Vedci zistili, že keď nastáva čas na hľadanie nového domova, pretože starý je už preplnený, niekoľko sto včiel sa vydá na prieskum všetkými možnými smermi. Ich program je v podstate jednoduchý: nájsť otvor smerujúci na juh, ktorý nie je väčší ako 30 centimetrov štvorcových, neleží nižšie ako dva-tri metre od zeme a vedie do dutiny s objemom väčším ako 20 litrov. Na simuláciu nových úľov sa dobre hodili škatule s rôznymi rozmermi od nevhodných až po ideálne, ktoré vedci rozvešali na stromy, aby včelám dali možnosť výberu.
To najzaujímavejšie nastalo, keď včelí prieskumníci našli podľa nich vhodný nový dom. Vrátili sa do úľa a začali ostatným ukazovať, ktorým smerom a v akej vzdialenosti sa ich objav nachádza. Samozrejme, použili na to svoj obľúbený tanec (pozri stĺpček).
Niekoľko vĺn prieskumníkov
Keď prieskumníci začali tancom "rozprávať" svoju story o tom, čo a kde našli, každý chválil svoj nález. Zaujímavé však je, že trvanie tanca korešpondovalo s kvalitou nového domova; bol tým dlhší, čím viac škatuľa vyhovovala včelím kritériám. Keď pozorovali tance "prvej vlny" ďalší prieskumníci, rozhodovali sa, kadiaľ letieť, aby nálezy preverili. Nakoniec tiež vyleteli rôznymi smermi, a zdalo sa, že zhoda nie je na obzore. Keď sa vrátili, začali aj oni tancovať a snažili sa presvedčiť roj, aby sa vydal za nimi. Tak vznikali koalície, ktoré "hlasovali" za jeden či druhý dom. Časom sa k cieľu, ktorý predbežný prieskum označil za najvhodnejší, vydávalo čoraz viac včiel. Tanečné hlasovanie netrvalo viac ako 16 hodín, čo je pre také dôležité rozhodnutie veľmi dobrý čas.
Roj nečakal, kým medzi prieskumníkmi nastane súhlas. Stačila skupina 15 včiel, ktoré pochválili nové sídlo, a včely z roja sa začali pripravovať na cestu, aj keď menšia skupinka iných prieskumníkov ešte stále tvrdo obhajovala svoj nález. Roj sa nakoniec vždy dopracoval k najlepšiemu riešeniu. Najmä vďaka tomu, že v ňom nevládne slepá poslušnosť či podriadenie, ale decentralizácia a konkurencia; takmer to vyzerá, že včely berú do úvahy rovnicu, porovnávajúcu náklady s výsledkom, čím minimalizujú straty, vznikajúce zo zdĺhavých rozhodnutí. Nakoniec sa tak zrodí niečo, čo v ľudskej reči označujeme ako kolektívny rozum. Výskum, ktorý by porovnal hmyzí a ľudský prístup k riešeniu podobných strategických problémov, by mohol byť naozaj zaujímavý.
Včelie tance obsahujú veľa presných informácií
Prvé výskumy včelích tancov prebiehali v 60. rokoch 20. storočia. Zaoberal sa nimi predovšetkým rakúsky etológ Karl von Frisch, ktorý spolu s Konradom Lorenzom a Nikolaasom Tinbergenom získal v roku 1973 Nobelovu cenu za výskumy individuálnych a sociálnych vzorcov správania sa zvierat.
Pri tanci sa včely kolíšu z boka na bok a súčasne sa pohybujú dopredu. Tak si ukazujú miesto, kde našli potravu, prípadne, kde treba hľadať nový domov. Experimenty z uplynulého roka dokázali, že zložité geometrické tance a ich vnímanie inými včelami nie je náhoda, ale že ide o systém, kódujúci informácie, pri ktorom včely berú do úvahy gravitáciu a smer Slnka.
Výskum tanca včiel robil tím Janet Rileyovej z britskej spoločnosti Rothamsted Research. Vedci používali miniatúrne vysielačky, nalepené na hlavách včiel. S ich pomocou sledovali, či včely, inšpirované tancom, nájdu potravu. Nedokázali to všetky, a ich cesta k cieľu nebola priama. Podľa Rileyovej však väčšinou inštrukcie obsiahnuté v tanci navádzali včely k potrave dostatočne blízko, asi na vzdialenosť päť-šesť metrov. Keď fúkal vietor, včely dokázali podľa jeho smeru korigovať trasu. Potom sa už prepli na iný spôsob hľadania potravy podľa jej farby a vône. Keď výskumníci vypustili včely, ktoré si predtým pozreli tanec, ďalej od úľa, tie leteli podľa získaných informácií. Pretože mali posunutú štartovaciu dráhu, nič nenašli.
Iný zaujímavý výskum ukázal, že presnosť informácií, ktoré obsahuje tanec tropických včiel, je vyššia ako európskych. Hľadanie potravy v trópoch je totiž oveľa zložitejšie, a tropické včely, ktoré by tanec neovládali precízne, by vyhynuli. V miernom pásme pretrváva aj menej presný včelí tanec z dvoch dôvodov. Po prvé, vypláca sa v rozsiahlych lesných porastoch, ktoré sú podobné tropickým. A po druhé, ako sme videli, veľmi dobre sa uplatní pri vyhľadávaní miesta vhodného na zahniezdenie. (ač)
V jednom z pokusov vybavili vedci z Rothamsted Research včely vysielačkami, aby mohli podrobne sledovať ich pohyb.
FOTO - BBSRC/ROTHAMSTED RESEARCH
