Berlín 19. marca (TASR) - Číňania boli veľkí moreplavci a na svojich lodiach prebrázdili moria nielen okolo Ázie ale aj okolo Afriky. Koniec slávy čínskych prieskumných plavieb nastal v 15.storočí za dynastie Ming. Prísne predpisy zmenšili veľkosť lodí a počet stožiarov. Mandaríni využili svoju neobmedzenú moc na to, aby ostrieľaní námorníci a podnikaví kupci neprenikli až do Ríše stredu a nenarušili tisícročia budovanú spoločenskú rovnováhu. S menšími obmenami pretrváva tento zákon mandarínov dodnes, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Napriek izolacionistickým postojom čínskeho cisára a jeho verných nemožno vylúčiť, že čínska námorná flotila, vedená veľkoadmirálom Čeng He sa dostala z Afriky do dovtedy neznámej Ameriky už 72 rokov pred Kolumbusom. Aspoň takto znie téza niekdajšieho kapitána britského kráľovského námorníctva Gavina Menziesa. O svojich domniekach informoval Menzies prednedávnom členov Kráľovskej geografickej spoločnosti v Londýne. Za povšimnutie stojí už len skutočnosť, že Menzies mohol pred členmi tohto ctihodného spolku vystúpiť a prezentovať výsledky svojich súkromných objavov.
Dlhé roky pracoval bývalý veliteľ jednej z britských vojenských ponoriek na rekonštrukcii čínskeho navigačného systému, orientujúceho sa podľa hviezd. Prišiel k záveru, že flotila, zložená zo stovky dobre vybavených lodí sa dostala až k brehom Afriky a Južnej Ameriky a križovala potom Južný Pacifik.
Menzies sa dokonca domnieva, že práve čínske mapy, ktoré zo svojich potuliek po Ázii priniesol do Európy Florenťan Nicolo da Conti, inšpirovali o pár rokov Krištofa Kolumbusa, aby sa vydal na jedinečnú objaviteľskú plavbu.
Vzniká hypotetická otázka: čo by sa stalo, keby boli Číňania vo svojich prieskumných cestách po svetových oceánoch pokračovali. Z Ríše stredu by sa stala pravdepodobne svetová veľmoc, Európa by nebola ničím iným ako výbežkom Ázie a svet by namiesto americkej angličtiny používal pravdepodobne americkú čínštinu. Za neodvratnú stratu možnej svetovlády môžu Číňania ďakovať svojím vodcom, ktorí sa báli zmien a vedeckých objavov, uzatvára Die Welt.
