Existujú stovky počítačových programov, ktoré rodičom umožňujú nastaviť pravidlá pre surfovanie po internete a znemožniť tak deťom prístup napríklad k pornografii. Ktorý z nich však vaše dieťa najlepšie skutočne ochráni? Jednoduchá odpoveď na zložitú otázku znie - žiaden. Prečo podľa odborníkov nie je používanie filtrov až takým dobrým nápadom?
1. Programy blokujú aj množstvo neškodných stránok.
Americké Centrum pre spravodlivosť minulý týždeň zverejnilo rozsiahlu štúdiu presnosti filtrovacích programov. Tak ako mnohé prieskumy pred ňou potvrdzuje, že obeťou akéhokoľvek softvéru sa stáva aj obrovské množstvo neškodných webových stránok: ak sa pokúsite zablokovať porno, zablokujete aj informácie o prevencii pohlavných chorôb; ak chcete chrániť dieťa pred drogami, nedostane sa ani na vládne stránky varujúce pred ich účinkami; ak zablokujete vulgarizmy, pre dieťa nebude prístupné jediné dielo Shakespeara. To je len niekoľko skutočných príkladov, ako najznámejšie filtrovacie programy pracujú. Efektívne teda môžu byť len pri najmenších deťoch, ktorým stačí pár stránok, staršie buď znechutia, alebo donútia vydať sa na hackerské chodníčky a naučiť sa ich za vašim chrbtom obchádzať.
2. Softvér vyvoláva dojem falošného bezpečia
Pracovníci slovenského Infoveku minulý rok dostali ponuku na nákup softvéru za 15 miliónov korún, ktorý mal ochrániť slovenských žiakov pred nežiaducim obsahom. Spravili preto malý test - zozbierali zoznam tisícok adries, ktoré navštívili všetci slovenskí žiaci za jeden týždeň, a nechali ho ponúkaným softvérom prefiltrovať. Výsledok: systém za nevhodné označil 10 stránok, medzi nimi aj niektoré úplne neškodné. Množstvo ďalších, pornografických, ignoroval. Filtre jednoducho zďaleka nie sú tak inteligentné, aby dokázali posúdiť, čo môže byť pre deti škodlivé a čo nie. "Je na učiteľoch, aby si spravili na školách poriadok, a túto zodpovednosť za nich žiaden softvér nezoberie," komentoval to Roman Baranovič z Infoveku.
Argument "aj zlý filter je lepší ako žiaden" odporcovia filtrovania odmietajú, pretože nasadenie akéhokoľvek programu podľa nich vyvoláva v rodičoch falošný pocit bezpečia, že dieťa je chránené a nemusia sa mu pri surfovaní venovať osobne.
Najnovší Eurobarometer ponúka zaujímavý dôkaz, že v skutočnosti filtre deťom prakticky vôbec nepomáhajú. "Deti, ktorých rodičia väčšinou sedia pri nich a surfujú s nimi, sa stretávajú so škodlivým obsahom podľa prieskumu najmenej často. Žiaden iný rodičovský zásah (vrátane nasadenia filtrovacieho softvéru či stanovenia prísnych pravidiel a zakázaných stránok) už, naopak, počet prípadov, keď dieťa narazí na nebezpečný obsah, neznižuje," píše sa v zhodnotení výskumu Európskej komisie.
Čo teda môžu rodičia robiť?
Premiestnite počítač z detskej izby do obývačky alebo kuchyne a hovorte s deťmi o tom, aké stránky navštevujú a čo nové objavili. Dohodnite sa s nimi na jasných podmienkach, za ktorých môžu surfovať. Podmienky musia určovať nielen čas, ktorý môžu na internete stráviť, ale deti musia zároveň vedieť minimálne, že:
- Kedykoľvek narazia na niečo, čo sa im nepáči alebo ich rozruší, musia vám to povedať - a že im takúto návštevu "zakázanej stránky" nebudete neskôr vyčítať.
- Nesmú nikomu na internete prezrádzať svoju skutočnú adresu, celé meno alebo poskytovať svoje fotky či fotky rodiny
- Nesmú sa bez vášho súhlasu stretnúť s nikým, koho stretli na internete.
- Musia poznať základné pravidlá ochrany pred vírusmi, napríklad že nemôžu bez rozmýšľania otvárať všetky súbory, ktoré dostanú e-mailom.
Podrobnejšie rady nájdete napríklad na www.msn.sk/security/family/Default.asp či www.microsoft.com/cze/athome/security/children/kidsafetyfaq.mspx .
Autor: tb
