FOTO |
Ak prvou otázkou, ktorá nás trápi, je Hamletovo "Byť či nebyť?", tak nepochybne druhou môže byť "Sme vo vesmíre sami?". Bolo by určite úžasné, keby sa vedcom podarilo potvrdiť existenciu mimozemského (a ešte aj inteligentného) života, alebo, v horšom prípade, túto možnosť aspoň teoreticky vyvrátiť. Hmatateľnejšie poznatky o prípadnom živote v kozme by pravdepodobne znamenali zmenu nášho pohľadu na existenciu a vývoj ľudskej civilizácie tu, na Zemi.
Do najznámejšieho projektu hľadania mimozemskej civilizácie, SETI, sa môže zapojiť každý na internetovej adrese setiathome.berkeley.edu. A ak chcete získať dobrý prehľad o tejto problematike, poskytne vám ju nepochybne kniha Haralda Lescha a Jörna Mžllera Veľký tresk, druhé dejstvo. Po stopách života vo vesmíre (vydala Euromedia Group - Knižný Klub, 2005, preložil Jiří Pondělíček).
Autori sa veľmi pútavo venujú definícii a histórii života, vzniku a vývoju vesmíru a jeho zákonitostiam. Rozoberajú poznatky a argumenty, uplatňované v debatách o možnosti či nemožnosti života mimo našej pohostinnej planéty. Otázok, ktoré s tým súvisia, je neúrekom. Napríklad: Prečo sa život zrodil až po mnohých stovkách miliónov rokov po vzniku vesmíru? Čo všetko je potrebné, aby mohol život vzniknúť? Koľko je planét, na ktorých by mohol existovať život? Ako ich dokážeme nájsť? Prečo niektoré hviezdy "žijú" krátko, iné veľmi dlho? Bude niekedy obývateľný Mars? Čo by sa stalo, keby bol protón ťažší, ako je v skutočnosti, prípadne keby bola gravitačná sila slabšia? Ak nepríde život za nami, a ani ho nezachytíme zo Zeme, budeme sa môcť niekedy vydať za hranice Slneč-nej sústavy? Aké sú súčasné možnosti raketových pohonov? Je reálne uvažovať o kozmických letoch na hranici rýchlosti svetla?
Podobné otázky sú fascinujúce. Kto by o niektorej z nich aspoň raz v živote nerozmýšľal? Podľa autorov je ich lepšie pochopenie kľúčom k tomu, aby si ľudia uvedomili svoje miesto na tejto planéte a správali sa ku všetkým prejavom života citlivejšie a najmä zodpovednejšie. (der)
