Condemned: Criminal Origin - masový vrah na scéne

Condemned je akcia, ktorá má neskutočne atmosferický rozbeh. Zasadí vás do stoličky, prinúti ostať v nej niekoľko hodín. Tento čas strávite obhrýzaním nechtov, výkrikmi do tmy a hoc to vyznieva drsne – bavíte sa, pretože sa bojíte. Práve na strachu je totiž postavený celý koncept hry, čo však po predošlom projekte Monolithu (F.E.A.R.) zrejme nikoho neprekvapí. Tam, kde sa na vás vyrojilo špeciálne komando inteligentných vojakov, sa dalo zakladať nie len na hororových scénkach, ale aj na tradičných akčných prvkoch, známych z honkogonskej filmovej produkcie. Nebol to síce tradičný John Woo, no možnosť roztrieskať takmer všetko vytvorila z F.E.A.R.u jeden z najnezabudnuteľnejších zážitkov. Condemned sa rozhodlo ísť úplne inou cestou: stenšil sa zástup protivníkov, svetlých miest výrazne ubudlo a temnota rozliezajúca sa po vašej izbe vytvorila správne depresívny dojem.

Príbeh hovorí o špeciálnom agentovi FBI menom Ethan Thomas. Už v úvodnej sekvencii badať inšpiráciu v (pre mňa) kultovom trileri Seven. Charizmatického Brada Pitta však na obrazovke neuvidíte, ustaraná Ethanova tvár sa snaží niečo zachrániť, no márne. To je také menšie rypnutie hneď na úvod zápletky, pretože počas celého hrania som sa s Ethanom nedokázal stotožniť. Nič to. Hlavný hrdina prichádza autom na miesto činu, pričom chýba už len tradične depresívny lejak vonku. Ak si pamätáte na prvú vraždu vo vyššie uvedenom filme, okamžite spoznáte niektoré známe stopy. Obeť síce nezomrela na jeden z hlavných hriechov, ale jej život vyhasol pri stole v temnej miestnosti. Samozrejme je to o to horšie, že pohľad na zúbožené ženské telo bolí omnoho viac, než je tomu u chlapov. Jemný psychologický ťah, akých nájdete v Condemned ešte niekoľko. Vyšetrovanie sa začína nájdením usvedčujúcich dôkazov, čo v našom prípade znamená využitie modernej foréznej technológie, ktorú má Ethan neustále pri sebe. Na vopred určených miestach vám hra povie, že by nebolo od veci vytiahnuť niečo z vačku a už len chodíte, hľadáte stopy a všetko posielate svojej kolegyni cez mobil. Tá získané materiály vyhodnotí. Ako vraviel môj učiteľ na gympli: „Nič zložité, nič ťažké“. Lenže na rozdiel od zdrvujúcej písomky sa používanie týchto vecičiek mení na banalitu – stačí len stlačiť príslišnú klávesu a program už sám vyberie vhodný prístroj.

Neprezradím nič nové, ak prehlásim, že Ethan pôjde po krku masovému vrahovi, ktorý na neho narafičí vraždu dvojice policajtov. Ochrannej zložke je nevina špeciálneho agenta ukradnutá a tak musí prísť celej záhade na koreň sám. Mesto zachvátila panika a hrôza – v uliciach vyčíňajú podivne zdeformované ľudské bytosti, ktoré sa však nazývať ľuďmi už ani nemôžu. Tak sa začína putovanie nášho hrdinu temnými uličkami, v schátraných a opustených budovách a v podzemí – no proste na miestach, kam by ste sa nevydali sami ani počas dňa. Zápletku však nechám už na pokoji, pozrieme sa ešte na samotný inovatívny princíp hry.

Condemned jednoznačne exceluje (ešte dobre, že "neworduje" - pozn. Slavatar), teda aspoň spočiatku, dôrazom kladeným na boj tvárou v tvár. Tradičné strelné zbrane sa vyskytuju mimoriadne sporadicky a ak nájdete čo i len obyčajnú pištoľ s pár nábojmi, máte dôvod na oslavu. Bojovať o holý život tak musíte s požiarnickou sekerou, trubkami, oklincovaným kusom dreva, lopatou alebo informačnou tabuľou. S niektorými z hore uvedených zbraní otvoríte niektoré zo zabezpečných ciest (sekerou rozmlátite drevenné dvere, lopatou elektricky uzamknuté pletivo), navyše má každá zbraň inú charakteristiku, reprezentovanú štyrmi vlastnosťami. Speed predstavuje rýchlosť zásahu a „nabitia“ ďalšieho, range je rozsah útoku, power symbolizuje silu a defence je vyjadrenie obrany. Jednoduchosť spočíva vo vopred daných hodnotách, pre rovnaké zbrane zhodné, no medzi rozdielnymi kúskami odlišne. Stačí si nájsť svojho favorita a s použitím (mierne preexponovaného) elektrického paralyzéra (stun gun) nepriateľa znehybníte, po čom nasleduje vhodná príležitosť práve na váš útok. Jednotlivé zbrane však musíte často meniť kvôli nutnému postupu vpred a zároveň tak musíte aj prispôsobiť taktiku boja vami držanej zbrani – pri sebe môžete mať vždy len jednu.

Čo sa týka nepriateľov, tak ich tváre si nechcem pamätať, pretože snívať budem radšej o oveľa príjemnejších veciach. Je úplne jedno, či ide o šialenú strapatú slečnu alebo obézneho robotníka. Všetci majú mŕtve, bolesťou a utrpením skrútené tváre, neprítomné pohľady. Ide z toho strach. Ak pri priamom kontakte - keď  sa zaháňajú a so šialeným výrazom vám brutálne odoberajú zdravie - vidíte ich ksicht, spraví to s atmosférou svoje.

Ešte musím spomenúť večne svietiacu baterku (možno klad, možno zápor - v úplnej tme v čase čakania a pri vnímaní len sluchom by to zrejme bolo ešte „hutnejšie") a zbieranie bonusov (mŕtve alebo umierajúce vrany a predmety podobajúce sa na železný kváder). Tým by som rozprávanie o tak trochu inej strieľačke mohol ukončiť. Je to však vôbec ešte akcia, ak sa po celý čas len plížite temnými chodbami, prerušovane dýchate a bojujete len občas - a i to dosť krvavým spôsobom?

GRAFIKA 8 / 10
Engine z FEARu je dostatočne kvalitný na to, aby mohol byť znovu použitý. Zrejme prešiel potrebnou optimalizáciou a šľape tentoraz o niečo rýchlejšie. Grafické spracovanie si môžete omrknúť na screenshotoch, rozhádzaných okolo. Animácie postáv vyzerajú výborne, pri pomalom plížení sa vpred sa telá kymácajú, pri behu sa správne ohýbajú všetky končatiny, takže žiaden problém. Medzi najlepšie grafické prvky patria flashbacky, pri ktorých je obraz čiernobiely, akoby rozmazaný, nedetailný, navyše mierne zrní. Úchvatnosť niektorých miestnosí je docieľená príliš veľkým kontrastom medzi depresívne tmavými kútmi a doslova bielymi lúčmi nadpozemského svetla. Ak sa počas tohto momentu mihne na obrazovke tieň, s radosťou si vykríknete, podskočíte na stoličke a pustíte do gatí. Všetko zároveň. Tomu sa vraví výborný engine a takmer filmové prostredie.

Hodnotenie grafiky však nedosahuje nebeských výšin z jedného dôvodu. Mávnem rukou nad trochu vyššou HW náročnosťou, pretože človek dostane za obetu krásnu... krásnu v úvodzovkách... scenériu. Nemôžem však tvorcom odpustiť pomerne odfláknutý dizajn niektorých častí úrovní, kedy prechádzate jednoduchými miestnosťami, cestičkami, prípadne prázdnymi priestranstvami. Podobným neduhom trpel už aj FEAR, no pri ňom sa to vstrebalo, čo pri Condemned nejde až tak ľahko – hrou prechádzate pomaly, všímate si všetko okolo vás. Tým pádom si všímate nedostatky akejsi prázdnoty, neosobnosti. Určite nie je jednoduché pripraviť ufrflaným recenzentom kvalitné sústo, ale niektoré miesta sa akoby opakujú, a to sa nebude páčiť ani samotným hráčom.

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie zvládnuté na výbornú. Pohyb je spracovaný tradične, rovnako akčné klávesy alebo streľba. Na pravé tlačidlo myšky máte namapované bránenie, ktoré ak sa naučíte využívať v správny moment, vám ušetrí mnoho trápenia a jednoznačne ponúkne ďalšiu dávku brutálnej atmosféry. Dôležíté je načasovanie obranného zákroku. HUD hry je taktiež prehľadný, zrozumiteľný a o vykonateľných akciách ste viditeľne informovaní.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Musím sa priznať, že strašidelné hry milujem, ale Condemned si nedokážem predstaviť hrať dlhšie potme ako pol hodinku. Nervy v kýbli a zúfalé výkriky ozývajúce sa spoza monitoru moje okolie nenieslo dobre a ani za denného svetla to nebolo bohviečo. Občas vybafne spoza rohu nepriateľ, niekedy uvidíte len tieň, inokedy znenazdajky príde na scénu hlavný protivník a schladí vás. Správnych momentov, počas ktorých nechcete ísť ďalej a radšej len stojíte schúlení v kúte, chrbtom k stene, sa vyskytuje mnoho. Pôsobivá atmosféra by sa dala krájať a treba priznať, že toto v Monolithe jednoducho zvládajú na výbornú. Menším počtom nepriateľov sa tak docielil dojem pomalého odhaľovania nových miest, skúmania tých najtemnejších kútov a hlavne strachu z toho, čo nevidíte. Presne toto uniká niektorým filmovým tvorcom alebo aby som nezabiehal niekomu do kapusty – v tomto strácal aj druhý Suffering. Radšej menej viditeľného a viac tajomné vzruchu okolo. Infartkových situácií je mnoho a je zbytočné ich opisovať, sami si istotne dokážete predstaviť modelovú situáciu. Idete matne osvetlenou chodbou, ukončenou halou. Na konci sa mihne tieň a za sebou začujete lomoz, tak sa rýchlo obzriete. A po zhliadnutí vlastného tieňu odhodzujete myš niekam ďaleko preč. Condemned straší decentne a so sarkastickým úsmevom na tvári. Tak to majú naši miláčikovia radi.

Ťažko mi dopadajú prsty na klávesnici pri týchto slovách (navyše je už neskorá nočná hodina), ale Condemned stráca svoju pracne vybudovanú atmosféru a hrateľnosť úplne detinskými chybami. O dizajne niektorých častí som vravel, podivná AI je rozobraná nižšie, avšak do očí bijú taktiež obrovské medzery v zápletke. Ohraničená cesta vpred s nemožnosťou spraviť krok mimo navrhnutú lineárnu cestu je nutné chápať ako zlo za navodenie atmosféry. Prečo však nie je v hre bližšie vysvetlené podivné správanie ľudí? Ako s tým súvisia vrany? Niečo viac, z čoho by sa dalo určite vyťažiť. Navyše začne byť boj po niekoľkých hodinách tak trochu fraška. Zo začiatku ide o jednoznačne inovatívny prvok, no Condemned vyloží svoje karty na stôl hneď na začiatku a už ich nemení. Áno, stále sa klepem od strachu a pravidelne kontrolujem obsah spodného prádla, lenže ono intenzita strachu slabne a v niektorých momentoch som sa dokonca pristihol ako som úrovňami doslova prebehol a neužil si ich. A to už so zábavou nemá nič spoločné. Samozrejme, stačí si dať na deň pauzu od hrania a staré dobré úzkostlivé pocity sú späť, avšak upozorniť na tento nedostatok musím.

MULTIPLAYER
Neobsahuje

ZVUKY 9 / 10
Zvukové efekty sú úchvatné a nebyť ich, atmosféra by nebola ani zďaleka tak bohatá na zimoriavky. Stačí, ak sa niekde niečo šuchne, ak začujete nezrozumiteľný hlas, rozbije sa sklo alebo sa vám do uší dostane buchnutie predmetu o predmet. Jednoznačne nadskočíte a očakávate, že niečo príde, lenže ono nič... Tak „hlučné ticho“ som dlho nezažil. Doslova počujete, ako plynie čas. V takých situáciách stačil akýkoľvek lomoz okolo mňa (za monitorom alebo aj pred ním) a krvou podliate oči sa radšej zavreli a z hrdla sa mi vydral zúfalý vzdych. Čo tomu chýba k dokonalosti? Netuším, aj dabing je kvalitný. Ale niečo tomu skrátka chýba. Nejaká vyššia sila. Hluché miesta sa počas hrania istotne nájdu.

HUDBA 9 / 10
Na stanici spieva Mc Erik a Barbara, v starej budove zas nôti Maxim Turbulence a do toho si pridajme božského Káju s nejakou tou osvedčenou superstar. Dobre, kecám, ale minimalistický hudobný sprievod v podobe niekoľkých doslova úchylných tónov dokáže divy.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
A je to tu. Fajn, hra je krátka a do desiatich hodín padne, čo nemusí automaticky znamenať veľké strhnutie bodov. Lenže po dodnes neprekonanom FEARe som sa dočkal nemilého prekvapenia – protivníci sú riadne mimo. Medzi sebou nespolupracujú, to sa ešte dá pochopiť, veď si idú aj sami sebe navzájom po krku. No z akého dôvodu behajú po podivných trajektóriách okolo vás, niekedy bacnú, často čakajú, potom sa chaoticky akože zakrádajú? Dokonca som ich niekedy musel ja sám naháňať, nech už nestrašia! Ale prečo? Fajn, pod vplyvom drogy je zrejme infikovaný objekt tak trochu hlúpučký, lenže tak banálne podavaná agresivita značne uberá atmosfére. Niečo na mňa vybafne a potom sa správa ako teľa a lieta okolo mňa?! V prvom momente dostanem minimálne inkfart, ale potom už len viem, že musím toho trotla umlátiť, inak chudák dostane od toľkého behu kŕč do nohy a padne sám. Je to podivné, veľmi podivné. Systém ukladania na vopred určených miestach pomocou checkpointov je síce konzolový, ale záchytné body sú umiestnené pomerne inteligentne.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,1 / 10
Konečne som sa dopracoval k záveru, a to som mohol ešte rozprávať o bonusoch, nechutnom zabíjaní účinnou lopatou či kladivom alebo o šialených víziách, lenže nie je dôvod všetko pred hráčom odhaliť. Condemned: Criminal Origin nemôže dostať menej ako osem bodov. Proste nie a basta. Originálny prístup a desivá atmosféra zavážili a hoc sa môže človek stereotypného strachu postupne prejesť, ide o neopakovateľný zážitok. Tešil som sa na krvavé orgie a spočiatku som chcel dať do hodnotenia minimálne deviatku. Nestalo sa tak. Zbesilá brutálnosť v tej naturalistickej podobe sa ale len tak nevidí, a preto treba Condemned určite aspoň skúsiť. Do denníčku si napíšem, že som sa skutočne bál a spal pri zažatom svetle (kecám - to aby som nevyzeral ako baba), no postupne som čakajúc na ďalšie nové, originálne prvky prestal myslieť len na hranie a zosmutnel nad nevyužitým potenciálom.