SME

Na Saturnovom Titane sú duny

Po obidvoch stranách rovníka najväčšieho Saturnovho mesiaca sa rozkladajú veľké polia pozdĺžnych dún. Pripomínajú scenérie viacerých pozemských púští. V časopise Science to oznámil Ralph Lorenz z Arizonskej univerzity s 39 kolegami z USA, Talianska ...

Dunové pole na Titane v oblasti Belet. Záber zachytáva plochu 235-krát 175 kilometrov - sever je hore.

Po obidvoch stranách rovníka najväčšieho Saturnovho mesiaca sa rozkladajú veľké polia pozdĺžnych dún. Pripomínajú scenérie viacerých pozemských púští. V časopise Science to oznámil Ralph Lorenz z Arizonskej univerzity s 39 kolegami z USA, Talianska a Francúzska. Objav uskutočnili radarovým mapovačom americko-európskej sondy Cassini pri jej prelete okolo Titanu v októbri 2005.

Duny sa tiahnu stovky kilometrov všeobecne západo-východne. Vysoké sú až 150 metrov so sklonom svahov až 10 stupňov. Na radare silne pripomínajú duny v púšťach Namib v juhozápadnej Afrike a Rub al-Chálí v Arábii. Pri prelete Cassini okolo Titanu vo februári 2005 ich sonda zachytila s menším rozlíšením. Pozorované útvary sa vtedy nedali jednoznačne vysvetliť, a tak ich vedci nazvali "mačacie škrabance". Najväčšie dunové pole má plochu 1500-krát 200 kilometrov.

Vedci na Titane neočakávajú bežný piesok z erózie kremičitanových minerálov. Najskôr to budú asi štvrťmilimetrové čiastočky ľadu, jednoduchých uhľovodíkov či zmesi týchto zložiek. Na vysvetlenie dún treba desaťtisíc až stotisíc kilometrov kubických materiálu. Možno vznikol eróziou pri tečení na povrchu Titanu, ktorého stopy odhalil modul Huygens i radar Cassini, možno na povrch spadol ako produkt fotochemických reakcií metánu v atmosfére. Okolie rovníka Titanu sa aktuálne javí ako suché, inak by duny nevznikli. Vytvorila ich kombinácia dvoch typov vetrov. Jedny vybudilo v atmosfére slnečné žiarenie, druhé gravitačné prílivové sily Saturna, 400-krát intenzívnejšie ako v prípade Mesiaca a Zeme. Potrebnú priemernú rýchlosť vetra, asi pol metra za sekundu, Huygens na povrchu Saturna nameral. Zväčša však pôjde o silnejšie krátke vetry ako v púšťach na Zemi. Duny pri rovníku Titanu svedčia proti donedávna očakávaným jazerám či moriam jednoduchých uhľovodíkov ako etán. No bližšie k pólom je Titan vlhkejší i dnes vďaka metánovým zrážkam, zrejme náporovým.

Titan je s priemerom 5150 kilometrov najväčším mesiacom Saturna a druhým najväčším v Slnečnej sústave po Jupiterovom Ganymede. Rozmermi zatieňuje i planétu Merkur, no má menšiu hmotnosť. Tvoria ho zmesi ľahkých hornín a ľadov. Saturn obieha raz za 16 dní a rovnako rýchlo aj rotuje. Jeho povrch je dosť plochý, s málo krátermi a vyvýšeninami. Ako jediný mesiac Slnečnej sústavy má hustú atmosféru: z 98,4 percenta dusíkovú, zvyšok je metán. Pripomeňme, že atmosféru na Zemi tvorí zo 78 percent dusík, z 21 percent kyslík a zvyšok sú vzácne plyny (plus skleníkové, napríklad oxid uhličitý či metán).

(urb)

Porovnateľná scenéria pozemskej púšte Namib pri pohľade z raketoplánu. FOTO - NASA/SCIENCE

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu