Zástupcovia štyroch dosiaľ odchovaných kmeňov myší s dedičnou odolnosťou proti rako- vine.
Biele krvinky dokázali priam zázrak. Keď ich odobrali jedincom zo zvláštneho kmeňa myší odolných proti zhubným ochoreniam, vyliečili rakovinu v pokročilých štádiách, ktorú mali bežné myši.
V trojici aj osve
Išlo o tri typy imunitných buniek, takzvaných prirodzených zabijakov, čiže NK bunky, neutrofily a makrofágy. Fungovali spolu i nezávisle od seba. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) to online oznámil trinásťčlenný tím Zhenga Cuia z Lekárskej školy Wakeforestskej univerzity vo Winston-Saleme (štát Severná Karolína, USA). Prvou autorkou je Amy Hicksová.
Transplantované biele krvinky nielenže zlikvidovali existujúce rakovinové bunky, ale dokázali ešte niečo. Zdravým myším príjemcom prepožičali imunitu proti štepom vysokých dávok tumorových buniek agresívnych typov rakovín, ktoré by inak tieto zvieratá zaručene zabili aj pri malých dávkach. Je to prvý raz, čo sa podarilo stopercentne vyliečiť také agresívne rakoviny, hoci len v prípade laboratórnych zvierat. Spomenuté imunitné bunky inak tvoria prvú líniu obrany organizmu proti patogénom, ako sú baktérie.
Zázračná myš
Všetky proti rakovine odolné myši pochádzajú z jediného zvieraťa. Vedci uňho túto vzácnu vrodenú vlastnosť objavili v roku 1999. O štyri roky neskôr takisto v PNAS uverejnili zistenie, že protirakovinová odolnosť je dedičná. Odvtedy sa ju podarilo preniesť na vyše dvetisíc potomkov v štrnástich generáciách. Zo základného myšieho kmeňa vedci odchovali ešte tri ďalšie.
Odolnosť proti rakovine dedí v každej generácii 30-40 percent jedincov. Pri pokusoch prejavili odolnosť proti širokému okruhu rakovín, ktorých bunky im vedci naštepili. Imunitné bunky sa im aktivovali bez toho, aby ich vedci predtým vystavili pôsobeniu rakovinových buniek. Tieto imunitné bunky aj bez "tréningu", čo je dôkaz vrodenosti, dokázali rozpoznávať špecifické látky na povrchoch rakovinových buniek a likvidovať ich.
Imunitný elixír
Po transplantácii imunitných buniek odolného kmeňa bežným myšiam tieto bunky popri spoľahlivej liečbe pokročilých prenesených rakovín rovnako dôkladne likvidovali aj rakovinové bunky, na ktoré sa prirodzene premieňali vlastné bunky organizmov bežných myší. Transplantované imunitné bunky zvládli aj cestovanie telom zvierat. Jednému napríklad vedci naštepili rakovinové bunky na chrbát a imunitné bunky odolných myší do brucha. No imunitné bunky dorazili k tumoru a zlikvidovali ho bez akéhokoľvek poškodenia zdravých buniek organizmu. Na type rakoviny nezáležalo. Jediná injekcia makrofágov odolného zvieraťa prepožičala bežnému celoživotnú protirakovinovú ochranu. Navyše všetky tri typy imunitných buniek odolných zvierat zabíjali bunky mnohých rakovín aj v skúmavke.
Na koreň veci
Závery z výskumu laboratórnych zvierat, samozrejme, vždy treba aplikovať na človeka veľmi opatrne. Napriek podobnosti najčastejšie využívaných cicavcov s človekom existujú veľké rozdiely. No "úderná sila" transplantovaných bielych krviniek a ich vysoká selektívnosť pri vyhľadávaní rakovinových buniek sú pôsobivé. Cui s kolegami predpokladá, že po odhalení molekulárneho mechanizmu, ktorý stojí v pozadí tejto schopnosti imunitných buniek odolného myšieho kmeňa, bude možné uvažovať o analogickej liečbe ľudí. Mala by mať minimálne vedľajšie účinky. Akoby rakovinové bunky vysielali istý signál, ktorý bežným imunitným bunkám uniká. Cuiov tím sa preto v spolupráci s inými laboratóriami usiluje odhaliť mutáciu, ktorá myšiam prepožičiava vrodenú protirakovinovú imunitu.
Šéf tímu Zheng Cui (vľavo) s jedným z hlavných spolupracovníkov Markom Willinghamom pred klietkami časti kolónie odolných myší. FOTO - WAKE FOREST UNIVERSITY SCHOOL OF MEDICINE