V tomto prípade je blízkosť ľudského obydlia pre sýkorku severoamerickú výhodou; môže sa napiť z kvapkajúceho záhradného vodovodu.
Evolúcia je nevyspytateľná. Na rôznych miestach a v rôznych časových obdobiach prebieha s rôznou rýchlosťou. Teraz napríklad vedci odhaľujú nečakanú úlohu ľudských sídiel, ktoré vytvárajú zmes pozitívnych, ale najmä negatívnych evolučných ciest a pascí pre zvieratá. Je to akýsi divoký západ evolúcie. Napísal o tom New Scientist.
Pomýlené veveričky
Zvieratá, žijúce v okolí miest, robia niečo, čím ich vybavila evolúcia. Ak to však robia na nesprávnom mieste alebo v nesprávny čas, chytajú sa do evolučných pascí. To napríklad vysvetľuje, prečo tak veľa veveričiek skončí pod kolesami áut, hovorí Joel Brown, ekológ z Illinoiskej univerzity v Chicagu. Počas miliónov rokov si totiž veveričky zvykli prekonávať otvorené priestory tak rýchlo, ako to dokázali, bez toho, aby sa obzerali za predátormi, ktorým by aj tak neunikli. V otvorenej prírode to malo veľký význam. Keď sa však veverička takto snaží prekonať štvorprúdovú cestu v meste, je to z hľadiska jej prežitia veľmi zlý nápad.
Ekológovia dlho zavrhovali mestské prostredie ako nehodné akéhokoľvek štúdia. Nedávno si však začali uvedomovať, že mestá poskytujú perfektné divadlo. Ukazujú vývoj správania z takej perspektívy, ako to príroda dokáže len zriedkakedy. Mestské prostredie býva totiž menej premenlivé ako vidiek. Napríklad vyššia priemerná teplota tu zvyšuje a predlžuje aktivitu hmyzu, ľudská činnosť zas zásobuje divoké zvieratá v mestách stabilnejšími a dostupnejšími zdrojmi jedla a vody.
Aj ľahká dostupnosť jedla však môže prekvapujúco znamenať evolučnú pascu.
Klamlivé orechy aj svetlá
Dostatok potravy nie je vždy nevyhnutne dobrá vec, pretože môže zvieratám dávať zlý signál. Napríklad na floridských predmestiach ľudia pravidelne kŕmia kalifornskú sojku (Aphelocoma californica), čo jej poskytuje pomerne bezstarostný a pokojný život. Platí za to však svoju daň, ako hovorí Reed Bowman, ekológ z Archboldovho biologického strediska v Lake Placid na Floride. Kŕmenie simuluje nezvyčajne skorú a bohatú jar. Mestské vtáky tak začnú znášať o niekoľko týždňov skôr ako ostatné a majú aj väčšie znášky. A tu je tá pasca: Orechy a iná rastlinná potrava, ktorá vykŕmila rodičov, nie je vhodná pre mláďatá. Tie potrebujú ľahšie stráviteľné bielkoviny z lariev hmyzu, ktoré sa však objavia až neskôr. Preto hrozí mestským mláďatám vyššie riziko vyhladovania, zistil Bowman. Výsledky svojho výskumu prezentoval na stretnutí o mestských vtákoch v Americkom prírodopisnom múzeu v New Yorku.
Mestské svetlá môžu takisto pôsobiť ako pasce. Morské korytnačky, ktoré nakladú vajíčka na plážach, zamieria do bezpečného mora. Rozoznajú ho podľa jasnejšej farby v porovnaní s okolitou pevninou. Teraz však môžu zamieriť do osvetleného vnútrozemia, kde majú iba malú šancu prežiť. Až desiatky tisíc vtákov, ktoré migrujú v noci, môžu ukončiť svoj život tak, že vletia do jasne osvetlených budov a televíznych veží.
Evolúcia v akcii
Pre zvieratá sú evolučné pasce, samozrejme, nepríjemné. Súčasne však vytvárajú živé laboratórium pre evolučných biológov, ktorí môžu sledovať adaptáciu, prebiehajú priam pred ich očami. V roku 2003 napríklad zistil Hans Slabbekoorn z Leydenskej univerzity v Holandsku, že mestské sýkorky veľké (Parus major) spievajú vo vyšších tónoch ako ich vidiecke príbuzné. Dosiahli tak, že ich piesne počuť lepšie na pozadí mestského hluku, ktorý má skôr nižšie tóniny.
"Väčšina týchto druhov sa iba začína prispôsobovať prostrediu, v ktorom žije človek," hovorí Brown. Mestá sa preto stávajú zaujímavým miestom na sledovanie evolúcie v akcii.
Plot môže byť pre veveričku aj vhodným miestom na odpočinok.FOTO - SITA/AP, ČTK/AP
