obojručného ovládania.
FOTO - MILAN GIGEL
I keď ultrazvukové čistenie snímača nie je absolútnou novinkou a má svoje muchy, inovatívnym konštrukčným prvkom je náhľadový displej, ktorý v reálnom čase zobrazuje s istými obmedzeniami to, čo štandardne vidíte na ostatných zrkadlovkách (samozrejme i na E330) v hľadáčiku. Tomu zodpovedá i konštrukcia optického systému v komore a tele zrkadlovky, ktorá je upravená tak, aby okrem hľadáčika premietala scénu i na sekundárny CCD senzor, ktorý sprostredkuje obraz náhľadovému displeju. To však po sklopení zrkadla a opustení dostupnosti autofokusu dokáže i hlavný snímací NMOS čip - samozrejme s ďalšími sprievodnými obmedzeniami. Pozrime sa však na tento zaujímavý prístroj krok po kroku.
FOTO - OLYMPUS
Telo zrkadlovky je vyhotovené z tvrdeného polykarbonátu, ktorý sa podpísal na hmotnosti nepresahujúcej hranicu 550 gramov. Povrchová úprava je pomerne odolná voči znečisteniu a jednoducho sa udržiava v skvelej kondícii. Na miestach intenzívneho používania je možné badať zvyšujúci sa lesk, ktorý odhalí vaše "pracovné návyky". Grip je polstrovaný polotvrdým gumovým materiálom s intenzívnym zvrásnením povrchu. Ten zaisťuje pevný úchop, ktorý je vďaka praktickému tvarovaniu i pohodlný. Keďže čelný výstupok je pomerne dlhý, a vzdialenosť jeho čela a chrbta dosahuje necelých 7 centimetrov, najviac sa na držaní podielajú končeky prstov, pričom dlaň je pomerne uvoľnená. To vás nabáda k tomu, aby ste boli pri úchope vždy v strehu, čo minimalizuje možnosť vykĺznutia z ruky. V prípade, že ste priaznivcami infračerveného ovládania prístroja nadiaľku, pozornosti neunikne ani priezor IR prijímača, umiestnený na tradičnom mieste. Prístroj je vybavený kovovým bajonetom pre 4/3 systém s podporou širokej škály digitálnych objektívov. Kontaktné pole je pozlátené, takže sa zobídete bez jeho priebežného čistenia. Čo však prekvapuje je pomerne malá komora s komplikovaným mechanizmom sklápania trojice zrkadiel, takže pri expozícii je vždy nutné, aby dvojica spriahnutých zrkadiel "uhla" pred snímačom do zákrytovej pozície vpravo, kým tretie zrkadielko autofokusu musí odparkovať nadol. To spôsobuje itenzívnejšie vibrácie ako osvedčené jednoduchšie konštrukcie na trhu, takže výrobca vybavil tento prístroj v základnej konfiguráii i funkciou predsklopenia zrkadiel s nastaviteľným časovým limitom.
FOTO - MILAN GIGEL
I keď po mechanickom čistení NMOS snímača vďaka ultrazvukovému systému pravdepodobne nebudete musieť siahať pričasto (kým samolepiaci lapač prachu vo vnútri bude funkčný), predsa len priestor pre manipuláciu s pomôckami pre mechanické čistenie nie je priveľký. Otázkou však zostáva, ako sa výrobca s implementáciou systému SSWF (Supersonic Wave Filter) vysporiadal. Je zrejmé, že prach sa dovnútra dostane zväčša po tom, čo vymeníte v prašnom prostredí jeden objektív za druhý. Logické by teda bolo, aby sa pri takejto príležitosti spúšťalo čistenie automaticky. Namiesto toho máte možnosť spúšťať systém na požiadanie, alebo využiť prednastavenú funkciu "samočistenia" pri každom spustení prístroja. To však znamená pri každom spustení takmer dvojsekundové oneskorenie, čo pri reportážnej fotografii či snímaní momentiek nepripadá do úvahy. O čo teda ide? SSWF je pravdepodobne málo efektívny na to, aby pri jedinom spustení odstránil všetky nečistoty na snímači. V budúcnosti sa snáď dočkáme vyššej inteligencie tohto filtra - hoci i pri čistiacom cykle trvajúcom desiatky sekúnd - a fotograf bude vyzvaný na čistenie nielen "naslepo" po výmene objektívov čo by nemalo byť problém úpravou firmvéru dosiahnuť, ale snáď i na základe analýzy snímkov na pozadí, ktorá nejakú tú nečistotu odhalí... To je však zatiaľ iba hudba budúcnosti.
Snímací 4/3 NMOS senzor má efektívne rozlíšenie 7,5 megapixelu a na jeho výstupe získate snímky s maximálnym rozlíšením 3136 x 2352 bodov so stranovým pomerom 4:3. Citlivosť snímača je nastaviteľná v rozsahu od 100 do 1600 ISO, od hodnoty 400 však rapídne stúpa šum, ktorý zabudovaná funkcia jeho redukcie dokáže odstraňovať iba čiastočne. V prípade dlhších expozícií sa objavuje v ľavom hornom rohu intenzívny "fialový" šum, ktorý môže byť prekážkou pre experimentálnu nočnú fotografiu, či pre priaznivcov astronómie. Ide zrejme o problém s nedostatočným chladením snímača v tejto časti v dôsledku košntrukčného limitu. Napravo od bajonetu nájdete tlačidlo mechanickej aretácie objektívov. Zabehnuté tlačidlo pre náhľad hĺbky ostrosti by ste hľadali zbytočne - tu ho zastupuje náhľad na živom displeji.
FOTO - MILAN GIGEL
Výklopný blesk má smerné číslo 13 a okrem prisvetlenia scény slúži v režime "stroboskopu" i ako náhrada pre autofokusový reflektor. Zaostrovnie pomocou neho prebehne bez problémov či znateľného obmedzenia rýchlosti, sledovať však sériu zábleskov v prítmí znamená čiastočne oslepiť svoje oči a stratiť tak odhad pri posudzovaní kvality uskutočnených snímok. Konštrukcia blesku kombinuje vyklápanie s posunom jeho zadnej časti, vyklápanie je manuálne. Kvalitný autofokusový reflektor ktorý neoslní vaše oči a nevyžaduje manuálne zapnutie by na škodu nebol.
FOTO - MILAN GIGEL
Spodná časť tela je vybavená malými plastovými nožičkami, ktoré zabraňujú nadmernému zošúchaniu plastu pri pokladaní aparátu na stôl. Závit pre statív je kovový a výrobca ho pre minimalizáciu vibrácií vycentroval na os objektívu. Kabinet pre akumulátor je umiestnený tak, aby bol dostupný i pri namontovanej statívovej doštičke. Li-Ion akumulátor je dvojčlánkový a má kapacitu 1500 mAh, čo vystačí na 200-300 snímkov pri zapnutom náhľadovom hľadáčiku. Akumulátor je v kabinete fixovaný plastovou aretačnou západkou. Systém napájania je identický s ultrazoomom C8080WZ.
FOTO - MILAN GIGEL
Na ľavej bočnici sa nachádza kovové ucho pre ukotvenie popruhu a kabinet s komunikačným konektorom, ktorý je chránený gumovou krytkou. Výrobca použil neštandardizovaný variant USB konektoru, ktorý zaisťuje nielen prístup k rozhraniu USB 1.1 (čo na dnešnú dobu nie je žiadna výhra), ale i ku kompozitnému videovýstupu. V prípade, že chcete prístroj používať v ateliéri, možno vám bude chýbať konektor externého napájania. Pozornosti by však nemal ujsť ani rotačný ovládač dioptrickej korekcie hľadáčika s rozahom -3/+1 dioptrií.
FOTO - MILAN GIGEL
Na pravej strane sa nachádza kabinet pre umiestnenie pamäťových kariet. Podporované sú karty formátov Compact Flash I/II a xD Picture Card, takže máte na výber medzi malými rozmermi a vysokým výkonom. Vložiť je možné oba formáty kariet súčasne, ich prepínanie je však dostupné iba prostredníctvom menu. C8080WZ ponúkal túto funkciu priamo na tlačidle, čo bolo pre "hybridných" používateľov praktickejšie.
FOTO - MILAN GIGEL
Pre spustenie a vypnutie prístroja slúži páčka, ktorá je trochu nešťastne umiestnená pod rotačným voličom režimov snímania. Máte síce istotu že sa aparát v brašni samovoľne nezapne, že by však bolo mechanické riešenie pohodlné či pohotovo dostupné, o tom sa bez dlhodobého tréningu hovoriť nedá. Spúšť je pre kvalitnú dostupnosť naklonená čiastočne vpred. Ovládacie koliesko je bohužiaľ jediné a namontované je v pohodlnej horizontálnej polohe. Pri nastavení kompenzácie expozície, či clony v plne manuálnom režime sa tak budete musieť uspokojiť s tým, že musíte súčasne zatlačiť tlačidlo preraďovača a druhým prstom rotovať kolieskom. Podobne to riešia na "odľahčených" modeloch i iní výrobcovia, dostupným príkladom je Nikon D50... Samozrejmosťou je dostupnosť aktívnych sánok pre externú zábleskovú jednotku.
FOTO - MILAN GIGEL
Drvivá väčšina ovládacích prvkov je umiestnená na zadnom paneli. Zdá sa však že Olympus sa vydal vlastnou cestou pri prideľovaní ich funkcií a pozabudol na to, že omnoho jednoduchšie a intuitívnejšie sa bude prístroj ovládať vtedy, ak fotograf namiesto jednej ruky zapojí obe. Naľavo od výklopného LCD panela a hľadáčika sa nachádzajú gombíky pre spustenie režimu prehliadania, mazanie snímkov, vstup do menu a zmenu informačného zobrazenia. Vpravo od hľadáčika sa nachádzajú prvky pre ovládanie zobrazovania na displeji, pod ktorými je palcom dostupný gombík zámku expozície a ostrenia, či multifunkčné tlačidlo s voľbou režimov snímania. Päťsmerový ovládač je síce spracovaný kvalitne, avšak priamy prístup k funkciám WB, AF, ISO a expozimetra či ostatných nastavení je prakticky "nepraktický". Palcom musíte najprv zatlačiť príslušný gombík, následne palec presunúť na rolovacie koliesko, či jednu z dvojice vedľastojacich šípok a následne kliknúť na OK či spúšť. Kým ovládanie pripomína tradičné ultrazoomy a kompakty, na zrkadlovkách iných výrobcov nájdete spravené všetko pre to, aby ste ľavou rukou aktivovali funkciu a pravou pomocou dvoch koliesok súčasne upravovali až dva jej parametre. Fotograf očakáva také ovládanie, pri ktorom nemusí neustále odďalovať oko od hľadáčika či meniť prstoklad.
FOTO - MILAN GIGEL
Očnica hľadáčika má pomerne mäkké okraje a bráni vniknutiu okolitého osvetlenia, takže pri používaní získate očakávaný komfort. V priezore je zobrazená trojica ostriacich bodov autofokusu, pričom pri správnom zaostrení v jednom z nich preblikne červená LEDka. Bohužiaľ, body sú iba tri a meniť ich môžete iba v menu. Expozičné parametre a niektoré nastavenia sú indikované na iluminačnom displeji, ktorý je umiestnený vpravo od scény. Ak používate dioptrickú korekciu smerom k +, informačný panel "odpochodováva" zo zorného uhla a tak musíte neustále preostrovať zrak medzi hodnotami a scénou. To nie je ani príjemné, ani ergonomické. Ak už nič iné, aspoň čas a clona mohli byť zobrazené pod scénou, kde sú omnoho viditeľnejšie a dostupnejšie. Za pochvalu však stojí, že pri zmene ISO hodnoty sa číselník zobrazuje i v hľadáčiku, i keď hodnota pri štandardnom zobrazení neskôr zmizne. To isté platí i pre režim ostrenia. Ak chcete nad systémom "zvíťaziť", musíte prejsť na palcové ovládanie päťsmerového voliča a koliesko si ponechať výhradne na zmenu expozičných parametrov. To však znamená, že uvoľníte prstový úchop gripu a prístroj je pri nastavovaní nestabilný a slabšie strážený.
FOTO - OLYMPUS, ÚPRAVY - MILAN GIGEL
Praktickým doplnkom je i výklopný náhľadový LCD panel s uhlopriečkou 6,4 centimetra, ktorý pozostáva z 215250 bodov. Displej má antireflexnú povrchovú úpravu, jeho zobrazenie sa vyznačuje detailnosťou a farebnosťou, oceníte i široký pozorovací uhol. Pokiaľ nepriložíte oko k hľadáčiku, použiteľný je i na priamom slnečnom osvetlení. Akonáhle však nos prenesie na antireflexný povrch mastnotu, bez jej zotretia je displej ťažko čitateľný ak naň slnko svieti. LCD panel je ukotvený na dvojkĺbovej konzole s krokovým fixovaním polôh, ktoré umožňujú snímanie z uhlov, ktoré vám hľadáčik neponúkne. Ide o pohľad zhora, ktorý nevyrieši ani uhlový hľadáčik, či snímanie "od zeme", kde sa môžete dostať až na doraz úplne dolu. Konštrukcia mechanizmu je identická s tou, ktorú v praxi odskúšali obľúbené modely ultrazoomov. Narozdiel od zrkadloviek bežnej konštrukcie dokáže displej zobrazovať i scénu pred objektívom "naživo".
FOTO - MILAN GIGEL
Do redakcie dorazila zrkadlovka s objektívom OLYMPUS ZUIKO DIGITAL 14-54mm 1:2.8-3.5, takže k dispozícii sme mali o čosi lepší objektív, aký sa dodáva v setovej výbave. Kvalitná optika má ostrú jasne definovanú kresbu s minimálnymi, takmer nebadateľnými náznakmi vinetácie, pracovný rozsah je vhodný pre krajinnú a portrétnu fotografiu, pričom v plnej kráse si môžete vychutnať i skvelé makrosnímky, ktoré dokážete uskutočniť pri všetkých ohniskových vzdialenostiach. Objektív sa vyznačuje rýchlym automatickým ostrením a komfortným ovládaním. Zoomovací prstenec pohodlne sadne do ruky a zaisťuje plynulý posun optiky. Zaostrovací krúžok má jemnejšie vrúbkovanie, nie je však mechanicky prepojený s optikou tak ako je tomu napríklad pri Tamrone, Nikkore či Sigme. Ide o prstenec s elektronickým snímaním pohybu, ktorý prenáša polohové informácie do tela zrkadlovky, na základe čoho riadiaca elektronika pohybuje optickou sústavou. Výsledok manuálneho zaostrovania je teda trochu "neosobný" a "krokový". Všetko však pracuje identicky ako na iných objektívoch s "plnou výbavou", s bonusom navyše. Namiesto štvrť otáčky pre kompletný rozsah zaostrenia však musíte ovládať kompletný polkruh. Vo firmvéri fotoaparátu si môžete navoliť, ktorý smer rotácie prstenca bude pri ostrení aktuálnu vzdialenosť skracovať či predlžovať.
FOTO - MILAN GIGEL
Čelný tubus sa pri zmene ohniska vysúva približne o 2 centimetre, pričom na čelnej strane nájdete 67 mm vnútorný závit pre upevnenie filtrov. V dodávke je samozrejme i slnečná clona.
FOTO - MILAN GIGEL
Nasadiť krytku na objektív pri nasadenej clone, či sňať ju dolu je veľmi nepohodlné. Fotograf zbytočne stráca čas a tak časom buď krytku vymení za inú, alebo sa vzdá slnečnej clony.
FOTO - MILAN GIGEL
Mechanické riešenie je jednoducho nepraktické, rovnako ako pri objektívoch z produkcie Sigmy. Pri objektívoch Nikkor a Tamron nájdete upínacie segmenty posunuté smerom k stredu tak, aby ste neboli nijako obmedzovaní. Preto stačí kúpiť náhradnú krytku inej značky a máte po probléme...
FOTO - MILAN GIGEL
Náhľadový displej dokáže pracovať v dvoch režimoch. V režime A jeho obraz vytvára pomocný CCD čip, ktorý pokrýva 92 percent snímanej scény. Všetky funkcie snímania sú nedotknuté, odozva prístroja je takmer okamžitá. V režime B obraz pre panel vytvára samotný NMOS snímač, takže zrkadlá sú sklopené a tým je prerušená cesta k trojbodovému autofokusu. I keď hľadáčik pokrýva 100 percent scény, zaostrovať môžete výhradne manuálne a pri snímaní je badateľná oneskorená odozva. Náhľadový displej vám ukazuje to, čo zrkadlovka "vidí". Nereaguje na nastavenie úrovní bielej čo je veľká škoda, niekedy dokonca zobrazí nesprávnu hĺbku ostrosti, ktorá na výslednom snímku vyzerá inak. Dôležité je, že začiatočníci, ktorí prechádzajú na zrkadlovku z ultrazoomu majú pevnú oporu pri štúdiu a experimentovaní, pričom v zobrazovacom poli scény nechýba žiadny dôležitý prvok, ktorý na ultrazoome dostupný bol. Ide teda o doplnok, ktorý sa v niektorých situáciách hodí, nie je to však žiadny svetoborný zázrak.
FOTO - MILAN GIGEL
Ak sa však pri snímaní rozhodnete pracovať s hľadáčikom, vhod vám padne špeciálny režim zobrazenia, v ktorom LCD panel pokryje zúženú či rozšírenú sadu parametrov a nastavení. Jednoduchým kliknutím na OK si následne so šipkami zvolíte hodnotu ktorú chcete upraviť a nemusíte sa pretĺkať tajuplnými zákutiami menu systému. Olympus tento režim podporoval už pri svojich ultrazoomoch, prax teda odporučila implementáciu i pri tomto modeli.
FOTO - MILAN GIGEL
Priebežná údržba prístroja je u Olympusu z pohľadu firmvéru vyžadovanou záležitosťou. Prvou z funkcií je Pixel Mapping, ktorá slúži na elimináciu chybných bodov snímacieho senzora. V prípade, že sa časom vyskytne problém s neustále "svietiacim" bodom, firmvér dokáže pri fotografovaní "tmy" problém detekovať a z algoritmu demozaikovania prípadné chyby vylúčiť. Výslekom je, že sa zbavíte nutnosti rovnakej opravy v grafickom softvéri - samozrejme iba vtedy, ak si to charakter snímky vyžaduje. Druhou funkciou je čistenie NMOS senzora ultrazvukovým filtrom, ktorý vibráciami odlepí zrnká prachu z krycieho filtra, ktoré sa následne nalepia na samolepiaci prstenec. Ak nepožiadate o automatické čistenie pri každom štarte prístroja, môžete túto úlohu spustiť s menu. To obnáša potvrdenie čistenia, následné vypnutie a zapnutie kompletnej elektroniky. To naznačuje, že ultrazvuk sa aktivuje iba v prípade, ak NMOS senzor nie je napájaný.
FOTO - MILAN GIGEL
Expozimeter pracuje v piatich rôznych režimoch, ktoré okrem multizónového ESP režimu, bodového merania a celoplošného merania s váhou stredu ponúkajú i dvojicu praktických módov. Kým prvý z nich zabráni podexponovaniu ľubovoľnej časti snímku, iný chráni pred prepalmi. To napomáha pri tvorbe snímkov typu low key / high key resp. pomáha riešiť pri špecifikých situáciách.
FOTO - MILAN GIGEL
Pri zaostrovaní môžete počítať s trojicou ostriacich bodov ktoré môžu pracovať kombinovane s automatickým výberom firmvéru, alebo jednotlivo podľa toho, ako si ich manuálne v menu zvolíte. Zaostrovanie môže prebiehať pri namačknutí spúšte jednorázovo, alebo kontinuálne čo oceníte pri dynamických pohybujúcich sa scénach. Dostupné je samozrejme i úplne manuálne zaostrovanie overené diaľkomerom, alebo režim kontinuálneho či statického automatického ostrenia s prednosťou manuálnej korekcie, ktorá nasleduje po práci autofokusu.
FOTO - MILAN GIGEL
Nastavenie úrovní bielej sa odvíja od presného definovania farby svetla s tým, že dostupné sú ako prednastavené režimy, tak meranie aktuálnej hodnoty, resp. možnosť vloženia konkrétnej hodnoty v Kelvinoch. Predvoľby je možné jemne korigovať takže viac sa už skutočne pre fotografa spraviť nedá. Automatika je pomerne spoľahlivá, v kritických situáciách však farebné podanie bez ručného nastavenia skutočnosti nezodpovedá.
FOTO - MILAN GIGEL
Okrem farebného podania však môžete meniť i ďalšie parametre snímok. V prvom rade môžete využiť tonálne úpravy, ktoré sú dostupné v prednastavených profiloch. Pracuje sa ako so zintenzívnením farieb, tak s filtrami pre čiernobiele či duotónové snímky, pričom máte možnosť voľby virtuálnych farebných filtrov (žltý, oranžový, červený a zelený) pre dosiahnutie želaných výsledkov. Parametricky však môžete ovplyvniť i kontrast a ostrosť, aby boli fotografie podľa vášho gusta a zámeru. Druhým z doplnkov je gradácia snímok, kde narozdiel od ostatných prístrojov zameraných hlavne na štandardné reálne podanie máte pripravené pomôcky pre tvorbu high a low key snímok, čo otvára cestu k zaujímavým výsledkom.
FOTO - MILAN GIGEL
Citlivosť NMOS snímača je krokovo nastaviteľná s tým, že pri automatike môžete zvoliť maximálny strop. Ak je to možné, pri snímaní by ste nemali prekročiť hranicu ISO 400, pretože úroveň šumu začína od tohto nastavenia vyššie rapídne prerastať hranice akceptovateľnosti. Omnoho lepšie ako na automatiku je sústrediť sa na manuál. Samozrejme, nechýba ani režim filtrovania šumu, kotrý je možné voliť automaticky pri vysokých hodnotách, či manuálne pri ľubovoľnej.
FOTO - MILAN GIGEL
Pomerne rozsiahlo je prepracovaná i funkcia bracketingu. Môžete si definovať rozah posunu farebnosti snímok s možnosťou definovania prechodu medzi dvomi základnými zložkami, bracketing je možné odvodiť od expozície, zaostrenia či intenzity blesku. Štvoricu možností nie je možné kombinovať, ide však o mocný nástroj nielen do ateliéra ale i do terénu.
FOTO - MILAN GIGEL
Pomocnú ruku podávajú i kreatívne/scénické režimy, ktorých je v prístroji viac ako požehnane. Keďže sa počíta i s použitím pod vodou v špeciálnom akrylátovom puzdre, môžete si dokonca dva z režimov snímania pod hladinou vyviesť na rotačný režim zámenou za športové a nočné snímky. Každý z režimov je vybavený krátkym popisom, takže začiatočník má opäť mocnú oporu.
FOTO - MILAN GIGEL
Prístroj sa v teréne i v ateliéri správa tak, ako by ste očakávali. Ak sa sústredíte na tradičné používanie s hľadáčikom, bude vám chýbať istá dávka ergonómie, pričom prístroj pracuje svižne a pohotovo, má takmer okamžitú odozvu na podnety s výnimkou ultrazvukového filtra, ktorý odďaluje rýchlosť štartu. Zaostrovacia automatika si vystačí i s trojicou bodov, i keď dnešné zrkadlovky ponúkajú omnoho širšie možnosti vrátane prediktívneho ostrenia na predmety pohybujúce sa na scéne, či s možnosťou priority objektov blízkych a podobne. Matnica nie je vybavená vodiacimi linkami, úpravu je možné dosiahnuť iba jej výmenou.
Epozíciu, farebné podanie, tonálne rysy snímok, farebný priestor a celkový "feeling" z výsledkov snímania je možné precízne a jemne ovládať k plnej spokojnosti výstupov s prihliadnutím na ich následné použitie. Pri JPEG formáte môžete voliť mieru kompresie, dostupné sú i TIFF a RAW výstupy pre tých, ktorí to s ďalším postprocessingom v grafickom softvéri myslia vážne. Limitom je však exponenciálne rastúci šum snímača a problém s dlhými časmi, kde sa ľavý horný roh takmer úplne prefarbí do fialova.
Diskutabilným zostáva náhľadový LCD panel, ktorý síce pomáha prekonať prekážky pri komponovaní scény z atypických uhlov, na druhej strane však jeho implementácia nie je stopercentná. Absencia farebnej korekcie či neúplné pokrytie scény v "použiteľnom" režime nie sú žiadnou výhrou. Rovnako nie je verne interpretovaná ani hĺbka ostrosti. Tým sa vynára otázka: pre koho je tento prístroj určený a kam ho radí jeho cena?
Olympus E330 je aparát spadajúci do triedy digitálnych zrkadloviek určených hlavne pre amatérov a hobbistov, ktorý ponúka v základnom ryse všetky bežné funkcie, avšak ovládaním, ergonómiou a náhľadovým displejom skôr pripomína prácu na ultrazoome s vymeniteľným objektívom, ako na zrkadlovke. Ideálny je hlavne pre používateľov ktorí prácu s ultrazoomami obľubujú, nie sú však dostatočne zruční na to, aby obslúžili zrkadlovku. Čo sa však týka ceny, tá je vyššia ako pri prístrojoch ktoré nemajú živý náhľadový displej, avšak tie ponúkajú viac funkcií a vyššie technické parametre. Kto chce zostať pri Olympuse a náhľadový displej oželie, pre toho bude snáď ideálnejšia E500. AK však nie ste pevne na Olympus fixovaní, môžete sa porozhliadnuť i po ponuke iných značiek.
Dostupnosť: http://www2.olympus.cz/consumer/dslr_E-330.htm
Orientačná cena: 36 700 Sk za telo
