Anténa v Goldstone. FOTO - JPL/NASA |
Mnohí si spomínajú na prvé slová Neila Armstronga z povrchu Mesiaca: "Malý krôčik pre človeka, veľký skok pre ľudstvo". Prvé historické vetičky z nášho satelitu v júli 1969 ako prvá zachytila veľká komunikačná anténa v kalifornskom Goldstone. Z nej sa potom Armstrongovo posolstvo dostalo do celého sveta. Táto, vtedy 64-metrová, parabolická anténa oslavuje 40. výročie nadmieru úspešnej činnosti.
Začiatkom 60. rokov uplynulého storočia si pracovníci NASA začali uvedomovať potrebu komunikačnej siete väčších a výkonnejších antén, umiestnených na rôznych miestach Zeme. Dôvodom nebol iba projekt pristátia na Mesiaci, ale aj komunikačné kontakty so vzdialenejšími medziplanetárnymi sondami. Preto v roku 1963 dostala firma Rohr Corp. poverenie vyprojektovať a postaviť v Goldstone anténu priemeru parabolického zrkadla 64 metrov, ktorú už v marci 1966 nasmerovali k sonde Mariner 4. Táto sonda uskutočnila prvý tesný prelet okolo planéty Mars a poslala prvých 22 záberov krátermi posiateho povrchu. Vzdialenosť sondy od Zeme bola neskôr taká veľká, že menšie antény s ňou nemohli udržať kontakt. Goldstonská anténa to bez problémov dokázala a Mariner 4 takpovediac znovu objavila. Preto dostala symbolické pomenovanie Mars. Jej technický názov sa skôr udomácnil ako Deep Space Station 14.
Anténa Mars sa stala v júni 1966 prvou operačnou 64-metrovou anténou siete Deep Space Network (DSN). Tvoria ju tri hlavné komunikačné centrá, vzdialené približne 120 stupňov geografickej dĺžky, čo zaručuje stály kontakt s kozmickými sondami a družicami. Ďalšie dve stanice sú v Španielsku neďaleko Madridu a v Austrálli pri Canberre.
Anténa v Goldstone podporovala celý mesačný projekt Apollo. Bola naživo aj pritom, keď si musela vypočuť SOS hlásenie Apolla 13: "Houston, we have a problem here!" Udržiavala kontakt so všetkými americkými medziplanetárnymi sondami: Pioneer, Mariner, Viking, Voyager, Galileo a teraz Cassini. Komunikuje aj s aktívnymi sondami Mars Global Surveyor, Mars Odyssey, Mars Exploration Rovers i s najnovšou obežnicou červenej planéty, Mars Reconnaissance Orbiter.
Prijímací i vysielací výkon antény sa začal rokmi dostávať na hranicu jej možností. Sondy Pioneer alebo Voyager sa vzďalovali od Zeme k hraniciam Slnečnej sústavy, ich signály boli čoraz slabšie. NASA sa preto načas rozhodla anténu v Goldstone zmodernizovať a zväčšiť. V roku 1988 po generálnej rekonštrukcii dostala anténa novú záchytnú plochu priemeru 70 metrov.
DSN stanica v Goldstone je v južnej Kalifornii, v Mojavskej púšti, v nadmorskej výške približne tisíc metrov. 70-metrová hlavná anténa dokáže komunikovať so sondami, ktoré budú od Zeme vzdialené až 16 miliárd kilometrov (viac ako stokrát ďalej ako Zem od Slnka). Zberná plocha parabolickej antény je 3850 metrov štvorcových, váži takmer 2,7 milióna kilogramov.
Goldstonská stanica sa dnes zapája i do astronomického výskumu. Jej terajší výkon jej dovoľuje rádiovými vlnami zobrazovať a lokalizovať blízke planéty, asteroidy i kométy. Vie k nim vyslať až 500000-wattový signál, ktorý po odraze z ich povrchu spätne prijíma. Využíva sa tiež ako prvok astronomického, interferometrického zariadenia (Very Long Baseline Interferometry).
Autor: MILAN HELD
