Jeden zo skúmaných levov. Zvlášť mohutnú hrivu mávajú levie samce, ktoré žijú v chladnejšej klíme. |
Načo je levom ozdoba
Vedci skúmali levie samce v zoologických záhradách USA. Až polovicu dĺžky a hustoty hrivy leva v zoo treba pripísať priemernej teplote prostredia, kde sa zoo nachádza. Tento faktor zatieňuje všetky ostatné - výživu, sociálne okolnosti, osobnú históriu jedinca i jeho gény. Levia hriva funguje podobne ako parožie jeleňov alebo páví chvost. A v neposlednom rade ako demonštrácia fyzickej zdatnosti jedinca, ktorý si môže dovoliť taký luxus. Pomáha tiež pri súbojoch. Jednak ako ochrana pred zahryznutím, jednak po naježení opticky zväčšuje svojho majiteľa, ktorý tak pôsobí odstrašujúcejšie. Terénne výskumy prírodných levích populácií v Afrike preukázali, že samce s najmohutnejšou hrivou, zvlášť tmavou, najviac priťahujú samice.
No to všetko nie je zadarmo. Rast a udržiavanie bujnej hrivy sú metabolicky náročné. Hriva robí leva v krajine nápadnejším. Ťažko sa s ňou manévruje v kroviskách a hustej tráve. Sídlia v nej parazity. A napokon zadržiava teplo, preto organizmu levieho samca hrozí prehriatie.
Keď chlad pomáha
Levie samce v najteplejších oblastiach pri rovníku preto mávajú pomerne krátke a riedke hrivy. Ba niekedy ich nemajú vôbec. Najočividnejšie je to v kenskom Národnom parku Tsavo. Platilo to aj pre dvojicu neslávne známych levích ľudožrútov z konca 19. storočia, ktorí tam údajne zabili a zožrali až 135 robotníkov na stavbe železnice. (Okolnosti vcelku verne stvárnil hollywoodsky film s Valom Kilmerom a Michaelom Douglasom. Podobu ľudožrútskych levov však nie, tie už na prvý pohľad pripomínali levice. Možno ich vidieť vypchatých vo Fieldovom múzeu.)
Čím ďalej levie samce žijú od rovníka, alebo v lokálne chladnejšej oblasti, tým majú hrivy mohutnejšie. Pattersonov tím to overil v kontrolovanejších podmienkach na 19 levích samcoch vo veku 1,8 až 18 rokov v zoo od Chicaga po Houston. V rozpätí vyše tritisíc kilometrov, preklenujúcom 12 rovnobežiek. A v priemerných teplotách od mínus 7 po 12 stupňov Celzia v januári a od 18 po 31 stupňov v júli. Na hrivách analyzovali 11 oblastí. Potvrdili, že ju utvára predovšetkým januárová teplota. Tím mal veľké skúsenosti z afrického terénu.
Zmeny v klasifikácii
Výrazná nepriama úmernosť mohutnosti levej hrivy a priemernej teploty núti revidovať aj leví rodostrom. Podľa vonkajších znakov, v neposlednom rade hrivy, sa totiž aktuálne rozpoznáva až 23 poddruhov leva púšťového (Panthera leo). Vo svetle novozistenej závislosti to vyzerá prehnane. Odporuje to i genetickým analýzam. Regionálne rozdiely hrivy odrážajú klímu a zrážky, nie evolučné podrozdelenie druhu.
Výsledky Pattersonovho tímu ovplyvňujú tiež pohľad na jaskynných levov doby ľadovej v Európe. Tie hrivu nemali. Dosiaľ boli klasifikované ako poddruh leva púšťového, ako Panthera leo speleae alebo Panthera leo atrox. Ich bezhrivosť, hoci žili v chladnom prostredí, teraz naznačuje, že išlo o samostatný druh.
Levy kedysi obývali veľkú časť časť sveta, dnes už iba časti Afriky a Indie. V prírode prežíva 25-tisíc jedincov, ešte pred štvrťstoročím to bolo stotisíc. Decimujú ich najmä ľudia, priamo lovom a nepriamo likvidáciou ich koristi a zaberaním ich pôvodného životného prostredia.
Iný jedinec z analyzovanej vzorky. Ak budú pokračovať doterajšie klimatické trendy, mohutnú hrivu ako najvýraznejší symbol kráľa zvierat ľudia uvidia najmä v zoo severnejších krajín. FOTO - BRUCE PATTERSON |
