;) |
A tak sa nechávame pohltiť vírom chodieb, schodíšť a príležitostne školského parku. Vtelení do osoby -násťročnej Lydie (mimochodom, s rozparkom na sukni až po stehno), sprevádzaní jediným živým tvorom, ktorého sme v škole našli – vlko-drako-mačko-čímsi menom Zak - riešime prenáramnú záhadu ľudoprázdnej akadémie a (teraz prichádza tá naozaj zlá časť, držte si klobúky) hľadáme... fňuk... svoju naj-... fňuk... naj-... fňuk... najlepšiu priateľku Celeste... fňuk... s ktorou... fňuk... sme sa nevideli už od detstva... fňuk... ktorá... fňuk... tiež... fňuk... študovala na akadémii... fňuk... a zmizla s ostatnými, buehehééé! Aké dojímavé.
;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 7 / 10
Až sa mi rozbúšilo srdce od radosti nad tým, že sa môžem opäť nechať strhnúť opismi oblúkov, stĺporadí, zábradlí či dvorán. Dragonvale academy ponúka v tomto smere ozaj prvotriednu kvalitu. Textúry sú ukážkou poctivého kamenárskeho remesla. Myslím, že ak by skutočne existovala gýčová, načančaná osemstopodlažná kvázigotická stavba (pritiahnutá za vlasy ešte viac ako bavorský Neuschwanstein) s triliónom veží a fialovou strechou, umiestnená do až príliš malebného údolia s ostentatívne otrčenými vodopádmi, vyzerala by presne takto. Človeku sa z jej okázalosti miestami až dvíha žalúdok, ale treba uznať, že grafikom vo Wicked Studios sa do veľkej miery podarilo presne vystihnúť jej podstatu. Po grafickej stránke stavia Keepsake na horách rôznorodých, avšak koncepčných prostredí, prepracovaných do posledného detailu. Teda aspoň čo sa školského areálu týka. S priľahlými oblasťami je to už trošku horšie. Atmosféricky rozmazaný pohľad do diaľky vo mne zanecháva pochybnosti: ide o zámer alebo o nežiadúci efekt, ktorý len nedokážem skrz svoju nedostatočnú odbornosť jednoznačne rozpoznať? Istý čas ma ovládalo presvedčenie, že správnou odpoveďou je bé, lež človek si zvykne na všetko a každý sa môže mýliť. Ďalšie rozpaky potom spôsobujú niektoré animácie – pohyby Zakovho vlčieho vyobrazenia a mladého muža, s ktorým nás osud zvedie dohromady v neskorších častiach hry. Obaja sa miestami hýbu nanajvýš zvláštne. A to som ešte ani nezačala spytovať snahu tvorcov vnútiť hráčovi spomínaného mládenca za kamaráta! Ako sa mám priateliť s niekým, kto nielenže pôsobí, akoby ho práve zastihol rigor mortis, ale ešte mu aj príšerne uchádza brada, to naozaj neviem. (Ale inak, nie, až taká povrchná nie som. Ak by mi kupoval veľa diamantov, mohli by sme si vypestovať zdravý vzťah.)
No a nakoniec sú tu ešte videá. Záblesky z Lydiinej a Celestinej minulosti v odtieňoch sépiovej (prečo mám pri hraní tak často pocit, že som jediná, kto má plnofarebné spomienky?) sú zlepencom niekoľkých statických záberov s nepekným dizajnom postáv a prostredí. Tu už asi naozaj išlo o zámer – ušetriť peniaze. Neviem si predstaviť iný dôvod, pre ktorý by niekto v roku 2006 do svojej hry dobrovoľne zaradil takúto obludnosť.
INTERFACE 8 / 10
Zo začiatku vyžaduje pevné nervy. S najväčšou pravdepodobnosťou ho totiž začnete nenávidieť už počas (nepreskočiteľného) tutorialu. Možno však nie celkom jeho vlastnou vinou... Vysvetlím neskôr. Trúfam si odhadnúť, že si obzvlášť zamilujete predovšetkým symbol presýpacích hodín, nesúci so sebou nevyhnutné posolstvo otravného čakania... čakania, kým niekto niečo vykoná, čakania, kým niekto niekam prejde, čakania, kým sa premiestnime do novej obrazovky, ale hlavne čakania, kým Mustavio konečne zmĺkne. Vysvetlím neskôr. To meno si dobre zapamätajte. Mustavio.
;) | ;) | ;) |
Časom sa však dá interfacu bez problémov privyknúť. Používa sa prakticky, od ukladania až po inventár, a to výhradne pomocou myši. Je prehľadný a okrem spomínaných presýpacích hodín mu možno vyčítať už len absenciu rozsiahlejšieho options in-game menu. Nutnosť reštartu hry vždy, keď chceme stíšiť hudbu, všetko kúsok komplikuje. Podobne je to aj so spúšťaním nových profilov z práve prebiehajúcej hry, tu však ide azda len o kozmetickú chybičku. Kto by už mal záujem o ďalšie opakovanie začiatku Keepsake, ak sa mu ho raz podarilo v zdraví prežiť? Asi len masochista alebo herný recenzent (alebo masochista = herný recenzent?). Viď tutorial. Vysvetlím neskôr.
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Dostávame sa k veľmi dôležitej časti recenzie. Bolo by fajn, keby si ju prečítal každý, kto má o Keepsake záujem. Ak nie celú, tak aspoň nasledujúcich pár riadkov. Niekoľkými slovami sa na nich obtriem o meno, ktoré som vám pred chvíľou kázala mať na pamäti. Mustavio. Prichádza dôležité zdelenie: Nevzdávajte to kvôli nemu hneď na začiatku!
;) |
;) |
Čo sa týka spôsobu hrania, pracuje Keepsake prevažne s budovou Dragonvale academy. Skoro všetok progres stavia na interakcii s jej priestormi a mechanizmami, ktoré sú často nielen zložité, ale aj zábavné a prekvapivé. Využíva ich tak hojne, až školu takmer povyšuje na ďalšieho účastníka príbehu, no na jej prepracovanosti často i zlyháva. V obrovských priestoroch možno bez mapy a buzoly pokojne zablúdiť (našťastie v patchi pribudla aspoň tá mapa, buzolu si musíte priniesť sami), a hoci do nich tvorcovia umiestnili niekoľko skratiek a teleportov (až vo vyšších poschodiach školy), nie vždy je jednoduché zapamätať si ich. Zároveň trpí Keepsake takzvaným „Syberia syndrómom“. Jednotlivé lokality sú síce nádherné, no zhruba v polovici obrazoviek nepohnete ani len steblom trávy. Sú tu prosto preto, aby celý objekt pôsobil komplexnejšie a občas mi zlomyseľne napadá, že možno ešte preto, aby sa človek viac nabehal. Takýto maratón potom miestami pôsobí vcelku frustrujúco a zhruba v dvoch tretinách hry, ale aj skôr, už celkom demotivuje. (Napríklad v momente, kedy treba kotlík, ktorý sa nezmestí do inventára, premiestniť z pivnice do kuchyne cez tri poschodia. No spánombohom! Také čosi je na slušnú popoludňajšiu vychádzku.) Stále si však myslím, že nič netreba vzdávať. Nedá sa síce povedať, že by hra priamo chytala druhý dych, rozhodne však nie je ani ku koncu nudná alebo stereotypná.
;) | ;) | ;) |
Zo začiatku mi osobne tiež trochu prekážala až príliš okatá inšpirácia niektorými z najznámejších diel fantastickej literatúry pre deti a dospelých. (Asi vieme, čo myslím, keď spomeniem čarodejnícku akadémiu, charizmatického bradatého riaditeľa, ktorý má navyše ohromne podmanivý a zvučný hlas nevídanej sily, sklenenú guľu, ktorou možno ľuďom nazrieť až do duše a tak ďalej...) A potom ešte neskutočná dávka pátosu – tá pre zmenu nedá človeku vydýchnuť ani v posledných minútach. Okrem niektorých drobných chýb, ktoré už napravil patch, miernej poplatnosti rozmerom akadémie a Mustavia sa však Keepsake hrá nanajvýš príjemne, len občas trochu únavne.
ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Keepsake disponuje širokou paletou vydarených a autentických šumov a ruchov a bohužiaľ zhruba rovnako širokou paletou zle nadabovaných postáv. Hneď prvou z nich je náš starý kamoš Mustavio. Jeho vlezlý falzet je ďalším z dôvodov, prečo si ho ihneď zamilujete. (Už rozumiete, odkiaľ to horlivé očakávanie momentu, kedy konečne stíchne?) Ďalší však nezaostávajú. Zatiaľ čo Lydiinmu prejavu vôbec niet čo vyčítať, dokonca si ešte zaslúži vyzdvihnúť za záverečnú scénu, v ktorej ohuruje celou škálou hnevlivých polôh, Celeste nielenže vyzerá ako hlúpa blondína, ale ešte aj znie, akoby mala vážne narušené rečové centrá. Problémy s intonáciou zrejme zdedila po otcovi, už spomínanom riaditeľovi akadémie Nathanielovi. Jeho ohurujúci hlas nemožno prepočuť – tak dramatický, teatrálny, zamatový a zlý! Zakaždým, keď prehovoril, až mnou trhlo od ľaku, že som sa nejakým hrôzostrašným nedopatrením znova po rokoch ocitla na Hviezdoslavovom kubíne, brrr! Podobná situácia nastáva aj pri ďalších postavách, čo vzhľadom na to, že hra je takmer ľudoprázdna, dáva celkom nemilosrdný výsledok: naozaj dobre znejú len Lydia a Zak. Problém dabingu však zrejme vyplýva z faktu, že si ho vývojári z veľkej časti zabezpečovali sami (inak privilegovaná americká verzia je kompletne profesionálne predabovaná, to len európska je takáto... ale to vám asi nepomôže – pozn. Slavatar) .
HUDBA 7 / 10
Aj hudba ku Keepsake je takmer výhradne dielom Wicked Studios, konkrétne ich šéfa Yvesa Bordeleaua. Opäť škoda. Pokúša sa o dobovosť, no v mnohých prípadoch znie ako syntetická podhrávka z rozprávok o princeznej Fantaghiro. V lepších rukách sa pritom dalo s historickým prostredím hry po skladateľskej stránke naložiť o toľko rafinovanejšie! Na druhú stranu však soundtrack obsahuje pomerne veľa rôznych tém, ktoré sa celou hrou vinú v podstate bez prestávky. Zhýčkané ucho, ako napríklad to moje, tak hudobnému doprovodu Keepsake bude vyčítať niekoľko podstatných chýb, pravdou však ostáva, že by pre nikoho nemalo byť problémom privyknúť mu.
;) | ;) | ;) |
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Viete ako: tichá voda brehy myje... Čoskoro po rozohraní Keepsake som s prekvapením dospela k dvom zásadným poznatkom: napriek svojej zdanlivej naivite a nevinnosti je to hra po á dlhá a po bé riadne zapeklitá. Za posledných pár rokov som sa s podobnou obtiažnosťou nestretla v novej adventúre hádam ani raz.
;) |
Okrem puzzlov však stojí na tejto hre za pozornosť ešte čosi iné – systém nápovedy, ktorý má zabezpečiť čo najlepšiu hrateľnosť pri zachovaní náročnosti. V podstate ide o interaktívny walkthorugh implementovaný priamo do hry, na ktorý možno kliknúť vždy, keď je človek bezradný. Postupne ponúkne hráčovi tri pomôcky a v krajnom prípade aj úplné riešenie hádanky. Celému mechanizmu opäť možno niekoľko vecí vyčítať – napríklad fakt, že prvé hinty bývajú najčastejšie celkom neužitočné, lebo prinášajú informácie, ktoré vypozoruje aj úplný ťulpas, a vôbec nič nevypovedajú o princípe puzzlu. Nápad ako taký je však dobrý a je škoda, že sa nedočkal lepšieho spracovania. Slabším či menej skúseným hráčom, ktorí si aj tak stiahnu návod, by istotne ušetril nervy a spríjemnil zážitok z hry.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Keepsake je kúsok nedotiahnutá logická adventúra, ktorá v zásade nikoho neurazí a zopár ľudí (hlavne hĺbavé dievčatá) možno dokonca poteší. Jej tvorcovia sa však v jednej veci vážne uťali – v názve. Popri monštróznych rozmeroch Dragonvaleskej magickej akadémie sa titulný podarúnok (keepsake = dar, pamiatka, talizman) stráca kdesi v úzadí. Pokrstiť túto hru podľa akejsi ušpinenej hračky hlavnej hrdinky je bohapustým zavádzaním. Omnoho presnejšie by bolo pomenovanie v zmysle „Šialené pobehovanie najneuveriteľnejšou budovou, akú ste kedy videli“, „Tretí, štvrtý, piaty a šiesty rozmer gotiky“ alebo „Keď sa stretne Rokfort a Notre-Dame“. Tak či onak dúfam, že budem mať od stavebníckych adventúr na čas pokoj. Po Keepsake sa už desím aj školského schodiska. Celkom by som si vydýchla, ak by v ďalšej hre, ktorá sa mi ujde, nebol hlavným motívom dom ani hrad, ani sklobetónový kancelársky komplex, ani nič podobné, ale napríklad les či čistinka. Hrať stavby je celkom zábava, ale pridlho žiť na pulze tak zložitého architektonického celku, akým je Dragonvale academy, do istej miery
vyčerpáva.
