Tomb Raider: Legend - Lara Croft sa odhaľuje

Je najznámejšou hernou postavičkou. Na svete sa nenájde nik, kto by o nej nepočul. Jej marketingový útok nielen na hráčov sa nedal zastaviť a automaticky musel nasledovať pád do hlbín nenávisti a zabudnutia. Vyškriabala sa Lara Croft znovu na svoj trón sexi hrdinky?

Na niektoré pokračovania hľadí herná novinárska verejnosť s dešpektom, ceriac zúbky sa teší ako konzumom očakávanému dielku utiahne okolo krku slučku a ladným pohybom ho popraví. Bez výčitiek svedomia. Po šiestom dobrodružstve Lary Croft, Tomb Raider: Angel of Darkness, som nadmerne vyvinutú slečnu začal i ja v kútiku duše nenávidieť. Možno skôr pôvodných tvorcov, Core Design, ktorí Lare život dali a zároveň i vzali. Nepríjemná skúsenosť s týmto pekelným výtvorom mnohým z nás zatemnila rozum a spomedzi všetkých sa nájde určite dostatočne veľké množstvo veľkohubých prehlásení o nastavovanej kaši a marketingových povrázkoch. Lenže po správe, že Core Design značku Tomb Raider stratilo a lukratívne slovné spojenie sa dostalo do rúk Crystal Dynamics, okamžite mi začali žiariť očká nadšením a Tomb Raider: Legend bol mojim čiernym koňom tohto roku. Priznávam, nejedná sa o žiadnu extra hitovku, pri ktorej budeme všetci horlivo debatovať v piatok večer pri pive, ale zážitkov s novou Larou sa netreba báť.

Azda za to môže aj Toby Gard, tvorca postavičky slečny Croftovej, ale tlačové správy v niečom neklamali, čo rozhodne nebýva pravidlom. Legend sa vracia na začiatok celého dobrodružstva, ku koreňom, ktoré najznámejšiu virtuálnu ľudskú hrdinku preslávili. Nevyhnete sa aj niektorým moderným úrovniam, za všetky hovorí Japonsko alebo Veľká Británia, ale väčšinu času strávite v spoločnosti starých, zabudnutých chrámov (Peru, Bolívia, Ghana, Kazachstan, Nepál), kde na vás číha nejedno nebezpečenstvo. Indiana Jones s dvoma hrbmi vpredu – toto prirovnanie sa stalo znovu skutočnosťou. A práve tento druh hier bol akoby zakliaty. Akčné hry z pohľadu tretej osoby sú vhodnejšie pre konzoly, no sympatická archeologička sa dokázala presadiť aj na PC. Ono sa niet čomu čudovať, my hráči sme totiž dobrodružné povahy a ja osobne považujem filmovú trilógiu Indiana Jones za jednu z najlepších – a práve prvé diely Tomb Raideru nám priniesli hrdinu, hľadajúceho artefakty v starobylých chrámoch. Postupne sa Lara odklonila od svojho pôvodného zámeru a začala inklinovať skôr ku konzolovému, arkádovému charakteru. Tomu je koniec, Legend sa vracia pekne na začiatok a prvoradé je lozenie po skalách, hľadanie prístupovej cesty na druhý koniec chrámu za pomoci priestorovo orientovaných logických hádaniek a medzi to sú nahádzaní ľudskí a zvierací protivníci, ktorých je treba zlikvidovať.

Do opisnej časti by som mohol okopírovať takmer všetky slová z nášho podrobného rozboru, ktorý sme vám priniesli pred pár mesiacmi, a nikto by nemohol nič namietať. Takmer všetky sľuby sa totiž nečakane splnili, čo vonkoncom nebýva prípad každého ohláseného titulu. Väčší dôraz kladený na dobrodružnú stránku som už spomenul a hoci sa to nezdá, ide o jeden z najdôležitejších posunov. Nemám rád výšky, ale sledovanie Larinych skokov cez priepasti ma vždy dostalo o pár centimetrov zo stoličky. Chrámy sú neskutočne úžasné. Akcia sa skrýva v pumpovaní olova do nepriateľov, pričom zvery sa dajú vybaviť jednoducho, no grínpis(s)áci by zo mňa radosť pri mojom strieľaní do tigrov alebo vlkov nemali. Horšie je to s ľudskými protivníkmi, ktorí na vás nepoužívajú svoje ostré zúbky, ale útočia svojou zbraňou. Tu príde vhod možnosť automatického mierenia, kedy sa vám muška zablokuje na najbližšom nepriateľovi. Pohybom do strán si meníte ciele, a tak sa dá jednoducho dosiahnuť filmový zážitok, kedy hráč rotujete okolo (tak trochu priblblých, viď. hodnotenie náročnosti) nepriateľov a tí ho môžu prekvapiť maximálne tak kvantitou. Z každého vypadne munícia do jeho používanej zbrane, niekedy sa zjaví aj lekárnička (pri sebe môžete mať maximálne tri). Larin arzenál je obmedzený, nie je predsa obrnený transportér a okrem dobre známych dvoch pištoliek (nekonečná munícia) si môže hrdinka vziať iba jednu sekundárnu zbraň – či to bude brokovnica alebo samopal je len na vás, príliš často nebudete potrebovať zmenu, stačí sa prispôsobiť nepriateľom, ktorí vám svoju výbavičku radi zanechajú.

Možno by sa už mohlo zdať, že inak nie je nič v Larinom výstrihu, opak je však pravdou. Jednak je ten výstrih menší a tým pádom aj ľudskejší, a jednak sa konečne do Larinej blízkosti dostal aký-taký príbeh. Larin výzor rozoberiem v hodnotení grafického spracovania, a tak na záver opisnej časti aspoň v náznakoch prezradím niečo z príbehu. Na začiatku začne Lara spomínať na svoje detstvo, kedy stratila svojich blízkych v jednom z chrámov. Holt, vŕtať sa v hrobkách je nebezpečná práca, porovnateľná so šéfredaktorom herného webu (ešte že to Kordimu uľahčujú vzorní spolupracovníci, čo ja viem, napríklad tak jeho zástupca - pozn. Slavatar). Nechýba nešťastné úmrtie jednej z kolegýň, ktorá sa vráti, aby nakopala Lare zadok (eh, eh, takých by vás bolo), zamieša sa do toho tajomný artefakt, zalejeme to nadprirodzenými schopnosťami a občasným vložením retrospektívnej misie a máme tu výborne a na Laru nezvyčajne namiešaný príbeh, ktorý má dokonca hlavu aj pätu. Nemá cenu ho príliš rozvíjať, Larina cesta za jedným artefaktom je podmienený hľadaním svojich rodičov, lenže už ho má niekto iný. Známa pesnička, ale vďaka hrdinkiným priateľom to má tak trochu väčší šmrnc.

GRAFIKA 9 / 10
Na mnohých obrázkoch ste už istotne videli rozdiely medzi obyčajnou a next-gen grafikou. Samozrejme, niekto si na tom môže zakladať, no mňa viac upútala architektúra levelov. Ak si vezmem napríklad mestskú misiu, kde bolo mojou úlohou dostať sa na vrchol mrakodrapu bez využitia výťahu systémom skokov po lešení, musím povedať, že som sa bavil. Úrovne vo vnútri budov však nedosahovali vysoký štandard svojich exteriérových levelov. Tie sú nádherné: gigantické sochy, tajomné jaskyne - často biedne osvetlené, obrovská vstupná hala obkolesená mnohými artefaktmi... Z dobrodružného hľadiska sa jedná o skvost, odhaľovanie nových lokácií nie je nudným a nutným. Všetko ide akoby samo – architektúra úrovní sa vskutku vydarila, cítiť z nej to správne tajomno, ktoré sálalo zo starého dobrého Indyho. Grafický engine dokáže vytvoriť nádherné divadlo, no treba brať do úvahy daň v podobe zvýšených HW nárokov. I v obyčajnom režime si však užijete príjemné prostredie vďaka dizajnu misií.

Ku grafickému enginu sa tvorcovia snažili priložiť i fyzikálny model, simulujúci známe rag-doll efekty, no málokedy ho využijete, vaše okolie totiž pozostáva zo statických skál a tie budú veľmi ťažko lietať vzduchom po rane z brokovnici. Niektoré objekty akoby niečo podobné fyzikálnemu modelu mali, ale všeobecne môžem tvrdiť, že si ho takmer nik nevšimne, všetky interaktívne pohyby sú natvrdo naprogramované – skúsil som vystreliť do drevenej ochrany, ktorú využíval protivník ako kryt a horná časť sa nádherne rozletela po okolí, no spodkom nehol ani granát... Nie je to však príliš vážna vec, veď Tomb Raider vsádza na niečo úplne iné, a to sú napríklad akrobatické pohyby, ktorých si užijete až-až.

Je to neuveriteľné, ale všetky tie skoky, šplhanie, húpanie sa na magnetickej kotve, streľba a mnoho ďalších aktívít sú pohladením pre oči. Už sa nestane, že by jednotlivé časti animácie na seba nenadväzovali a výsledný dojem bol trhaný. Lara robí všetko ladne, ak sa končekmi prstov zachytí na okraji skaly, tak to tak aj vyzerá. Ťažko sa popisujú všetky pohyby, to by som sa tu mohol vykecávať do rána, tak musí stačiť konštatovanie, že sa priblížila doba, pri ktorej si myslíte, že ovládate už takmer človeka a nie neohrabanú postavičku z jednotiek a núl. Čo sa týka animácií rozprávajúcich príbeh, sú vytvorené v engine hry, čo vôbec neprekáža, hoci pri detailných záberoch je vidno slabšie textúry. Svoju úlohu však plnia a zápletku rozvíjajú v zaujímavých uhloch kamery. Oveľa viac zamrzia kolízie s textúrami – niekedy sa Lara prepadne na kmeni stromu, občas jej bráni v pohybe malý objekt a podobne.

Čo sa týka Lary samotnej, už v preview som spomínal, že sa z nej stáva oveľa ľudskejšia bytosť, už nevyzerá ako silikónová kráľovná po desiatkach plastických operácií. Dosť bolo aj tesných latexových matrix handier, tentoraz sa Lara vracia ku klasike a mnohokrát pozmení svoj šatník, v ktorom nechýba napríklad decentná róba alebo výborný modrý svetrík. Hrudník sa zmenšil a nadobudol tak reálnejšie obrysy, rovnako je na tom aj tvárička hlavnej hrdinky. Crystal Dynamics na ňu obetovali mnoho polygónov a je to vidno, nielenže vyzerá k svetu, ale aj občasná mimika dodáva hráčovi dojem, že Laru jednoducho museli spraviť podľa nejakej predlohy.

INTERFACE 8 / 10
Nech sa vám to zdá neuveriteľné, ale je úplne jedno či použijete kombináciu myš+klávesnica, známe to kombo pre Tomb Raider, alebo dáte prednosť gamepadu. Ja som skúšal jednu i druhú variantu a žiadna nebola vyslovene záporná. V úvodnej úrovni sa naučíte všetky pohyby, niektoré bonusové úkony vám budú najprv predvedené na jednoduchom príklade, a potom záleží už len na vašej intuícii. Ak môžete pri skokoch použiť magnetickú kotvu, pripomenie vám to ikonka, automatické mierenie nerobí zo súbojov nehrateľné zúfalstvo, pri tesných skokoch musíte rýchlo stlačiť akčnú klávesu (indikácia ikonkou ruky), inak Lara spadne na zadok, a na otvorené zlomeniny sa pozerať predsa nebudeme. Intuitívne je i používanie ostatných pomôcok, inventár je zobrazený do štvorice okienok, všetko ide rýchlo, prehľadne, a o to predsa ide. Niekomu by mohla spôsobovať problémy občas neposedná kamera, ktorú je nutne v niektorých momentoch manuálne nastavovať, čo zamrzí pri súbojoch. Akrobatické kúsky nie sú náročné, stačí si nastaviť najvhodnejší pohľad a skúsený hráč to zvládne.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Nedá sa začať inak ako pôsobivou atmosférou. Je úplne jasné, že je spôsobená hlavne prechodom k dobrodružnému objavovaniu skrytých a pred očami bežnej verejnosti neodhalených starobylých monumentov. Okrem skákania si aj zaplávate, zajazdíte na motorke (až príliš arkádové) a po celý čas sa bavíte, čo je skutočne obrovské plus. Viete, mnohí odborníci automaticky zavrhnú Tomb Raider: Legend. Existuje akýsi princíp, podľa ktorého sa zhadzovanie všeobecne obľúbených vecí berie ako samozrejmosť. Jasné, Lara je dostatočne sprofanovaná, mnohým lezie krkom, lenže je to zábava. Je tu vylepšená hrateľnosť na úkor moderných trendov a návrat ku klasike jednoducho musí zaujať každého, kto k hraniu nepristupuje so znechutením. Na trojrozmernej akčnej hre z pohľadu tretej osoby sa toho viac vymyslieť nedá a aj dizajn úrovní pôsobí priam lahodne. Stačí, ak by vám daní odborníci ukázali čo i len jeden kúsok, ktorý sa Lare vyrovná. Alebo aspoň priblíži. Ak vám ide o všetko možné, len nie o hrateľnosť celého projektu, určite si nájdete mnohé aspekty, ktoré vám jednoducho vyhovovať nebudú, čo sa však o hrateľnosti povedať nedá – má to grády, neustále vás niečo nabáda k ďalšiemu vyskúšaniu nasledujúcej mapky... áno, tomu sa vraví pohlcujúca atmosféra.

Pre mňa osobne boli lahodné aj skoky, ktoré sa dajú tentoraz presne nastavovať, pretože pri výbere smeru skoku sa Lara pozrie daným smerom, takže zomierať budete s oveľa menšou frekvenciou. Príjemne pôsobia aj interaktívne animácie, kedy sa príbeh posúva ďalej a zrazu sa na obrazovke objaví šípka a je len na vás, aby ste ju rýchlo stlačili, inak kráska zomrie. Jednoduchý, ale funkčný koncept, ktorý je omnoho jednoduchší, ako napríklad vo Fahrenheitovi, a preto nespôsobí zbytočné frustrovanie a trieskanie do klávesnice po desiatkach nepodarených pokusov. Okrem toho sa často stáva, že filmový záber prejde na pár sekúnd do hrateľnej podoby a vy musíte rýchlo zareagovať a napríklad prebehnúť cez rozpadajúci most, preskočiť prekážku a podobne. Zvyšuje to zábavnosť a pritiahne k monitoru ešte viac.

V jednoduchosti je sila a Tomb Raider motivuje k úplnému presnoreniu úrovne bonusmi – nájsť môžete zlaté, strieborné alebo bronzové poháre, pričom tie cennejšie nenájdete len tak pohodené pri nohách, ale musíte sa k nim dostať značne náročnou cestou. Ďalšia možnosť, pri ktorej treba použiť hlavu, sústrediť svoje reflexy na presne načasované udalosti. Ak nastane moment, kedy sa zúfalo snažíte dostať k tomu –censored– kalichu, ale nedokážete prejsť ďalej, môžete si pokojne priznať, že vás hra dostala. A to sa tu snažím naznačiť po celý čas – výborne hrateľné, neskutočne priťahujúce.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Zvukové efekty sa veľmi ľahko stratia, no ak sa na ne sústredíte, zistíte, že všetko zvučí. Samozrejmosťou je streľba, ktorá pri mohutných salvách až neskutočne hučí, pri skokoch počuť hrdinkin odraz, pády obrovských kameňov a tak ďalej. Všetko vydáva charakteristický zvuk a niet sa na čo sťažovať. Dabing sa taktiež výrazne zlepšil, komunikácia už nie je až tak toporná a jednoduchá. Každý charakter dostal ten správny voice, ktorý je zreteľný a veľmi ľahko sa s ním zžijete a priradíte si ho k danej postave.

HUDBA 8 / 10
Hudobná zložka sa spočiatku javí ako úplne nevtieravá, stačí však zopár kritických okamihov a vy zisťujete, že hoci neznie každú chvíľu, automaticky sa spúšťa vo vypätých momentoch, aby ešte viac zdvihla adrenalín. Pri prvom vstupe na exotické miesto alebo do tajnej lokácie sa taktiež okamžite rozozvučia tóny, pri ktorých vám srdiečko istotne zaplesá. Je zbytočné očakávať rapové skladby, všetko sa nesie v symfonickom duchu. Musím sa priznať, že som ladné tóny spočiatku vôbec nevnímal, ale tá hudba tam je. Znie a je tak nenápadná, až to niekedy zamrzí, pretože sa s ňou hudobníci nádherne vyhrali.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Práve teraz prichádza na rad najslabší článok hry. V prvom rade si treba uvedomiť, že Tomb Raider: Legend je vcelku krátka hra a môžete ňou prefrčať behom zopár hodín, pričom sa zmestíte do desiatky, lenže toto omieľané mínus by som sa pokúsil tak trochu spochybniť. Okrem príbehových máp máte k dispozícii aj sídlo Croftovcov, kde si precvičíte svoju intuíciu a akrobatické schopnosti. Okrem toho síce niektorí recenzenti hru "len" dohrali, no ja tento postup príliš neuznávam. Radšej sa pokúsim hľadať bonusy, chcem sa baviť i za cenu toho, že ešte nie som na konci hry a píšem tieto riadky. Pochybujem totiž, že hráč, ktorý si Legend poctivo zakúpi, sa bude snažiť za každú cenu dostať na záver a nebude si všímať mnoho-premnoho postranných úloh, ktoré nadržane čakajú len na vás. V tom je rozdiel skutočnej hernej doby a času, ktorý strávite s hrou. I tak by však mohlo byť dobrodružstvo o niečo dlhšie, pridal by som ešte niekoľko úrovní, ale poznáte to – úplne spokojní nebudeme nikdy.

Trochu podivné sa mi zdá byť mínusové hodnotenie toho aspektu, že existuje jediné riešenie danej hádanky, ako máme možnosť dočítať sa v i iných recenziách. Bolo by síce neskutočne krásne, ak by sme mohli skúšať rôzne postupy, ale ruku na srdce - ak je vopred daný len jeden správny postup, dá sa dizajnérsky vycibriť, hráč si ho potom užije a po jeho prekonaní mu telo zaplavuje hrdosť. Rôzne možnosti riešenia situácie by nielenže natiahli vývoj celej hry o mnoho mesiacov, ale nemuselo by to vždy fungovať. Znovuhrateľnosť tým podľa mňa taktiež nie je porušená, veď kto by sa snažil nájsť iný spôsob postupu vpred, keď pozná jeden zaručený? A keď som si spätne púšťal niektoré úrovne, vôbec som nemal pocit, že sa nudím, práveže znalosť úlohy mi dávala možnosť prejsť misiu rýchlo a efektne.

Tak sami vidíte, že tieto zápory sú tak trochu subjektívne, ale treba ich brať do úvahy. Jednoznačne však netreba dávať na rýchly názor a hlavne musíte vedieť, čo od hry čakáte a ako sa do nej chcete ponoriť.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,3 / 10
Máme tu záver a celkové zhodnotenie jednoducho nemôže vyznieť záporne. Nie, vôbec tu nejde o hype, proti nemu som už dostatočne imúnny a s úsmevom očakávam každé pokračovanie. Lenže Lara Croft v Tomb Raider: Legend si ma jednoducho získala. Očarila ma svojim šarmom, nebola to nudná spoločníčka a rozhodne by som proti ďalšiemu stretnutiu neprotestoval. Podobných hier je málo a bolo by tak trochu nefér vopred sa zamerať len na chyby, ktoré sa dajú odpustiť. To by som mohol podobne strhať aj kdejakú modlu – mňa napríklad veľmi nechytil druhý Half-Life a predsa uznávam, že sa jedná o jednu z najlepších hier. Crystal Dynamics spravili krok vpred, znovu vrátili Lare titul ženského Indyho. Noviniek mohlo byť viac, no neznamená to, že si i bez nich neužijete. Notorickí frfloši si pokojne môžu nadávať na plytkosť zápletky, opakovanie použitých princípov, chabú AI, pridrahý benzín, prípadne nový dizajn. Svet sa preto nezrúti, no bola by škoda, keby ostal Tomb Raider: Legend nedocenený. Hlavne ak sa jedná o vydarený siedmy diel, ktorý môže slúžiť ako odrazový mostík ku kvalitnejším dobrodružstvám.