Gods: Lands of Infinity - slovenský old-school dungeon

Fajn, takže by sa mohlo zdať, že nasledujúci text bude plný hanlivých slov a diskusia bude znovu plná bojov o to, kto mal pravdu. Nie, tentoraz sa Cypronu podarilo vymaniť z vôd priemerných a postúpiť o krôčik vpred. Gods: Lands of Infinity nebude určite hitom, o ktorom sa budú rozprávať hráči ešte za niekoľko mesiacov, no mňa ovalil závan nostalgie po pár krokoch mestečkom Slavingrad. V hre na hrdinov z vlastného pohľadu a ťahovými súbojmi je už pri popise cítiť návrat ku koreňom, a preto akčnejšie založení hráči si môžu ďalej pokojne leštiť svoje zbrane a popíjať energetický nápoj pre ešte dôraznejšie nabudenie zmyslov. Gods na mňa zapôsobil úplne inak. Pekne som si navaril obrovské množstvo čaju, obalil sa slanými a sladkými maškrtami a užíval si prechádzky lesom.

Príbeh nepobral žiadne prekvapujúce kontúry, počúva sa však vcelku dobre a možno je len trochu na škodu, že sa Gods snaží hrať na obrovské, rozsiahle a komplexne vytvorené univerzum, čo po príchode Oblivionu je nielen zbytočné, ale tak trochu trápne. Lenže Gods majú i tak niečo ponúknuť. Rozpovedzme si však najprv príbeh. Svetu Bellarion vládol boh Xarax, ale po jeho smrti sa medzi ostatnými bohmi rozpútala vojna o moc, o nadvládu nad krajinou Bellarionu. Súboje postupne prenášali na súperových veriacich, čím vysávali zo svojich sokov potrebnú silu. Po dvoch tisíckach rokov sa Bellarion zahalil do temnoty, beznádeje a utrpenie sa zdalo byť nekonečné, lenže to ešte nik netušil, čo ich čaká. Všetci bohovia sa uchýlili do svojich pevností, vojny však neutíchli a krv sa prelievala v zákopoch, pri ochranných bariérach. Zbytočné obete však nikomu nestačili, hoci všetci vedeli, že život vyhasína úplne zbytočne, nik totiž nemohol zvíťaziť. Mortagorn vynašiel novú zbraň a pomocou klerikov rozsieval smrť po celom svete a nikto sa mu nemohol postaviť na odpor. Ochrana proti ultimátnej zbrani zrejme neexistovala, nikto sa nedokázal ubrániť a nepomohlo ani spojenie sa všetkých ostatných bohov proti spoločnému nepriateľovi. Vyzeralo to na smutný koniec, ale Arswaargh, ohnivý boh, vyvolal avatara, slečnu Vivien, ktorá sa ocitne v meste Slavingrad a má nájsť pomoc. Stačí vyhľadať bohov v novom svete Slawonia, možno budú poznať liek na zhubný Mortagornov postup. Snáď netreba dodávať, že Vivien je hlavný herný charakter a práve v Slavingrade, najväčšom to meste, sa začína putovanie za hľadaním bohov.

Vivien sa nachádza v prvom meste, ktoré sa nijakým spôsobom nelíši od tradičných fantasy stredísk, kde sa nachádzajú obchodníci, vládca, ale aj civilní ľudia, ktorí len potrebujú s niečím pomôcť. Ako to už väčšinou býva, v podobe základného questu na vás čaká mnoho hlavných úloh – tie akoby nemali s dôležitým problémom nič spoločné, ale len vyriešením týchto nesvárov, sa dostanete ďalej. Na druhú stranu na vás čaká mnoho nepovinných questov, ktoré vám aspoň zarobia nejaké tie drobné a pozdvihnú úroveň skúseností. Financie budete väčšinou míňať na kúpu zbraní alebo brnenia, štítov či dokonca rôznych prísad do vašej alchymistickej aparatúry – áno, môžete si namiešať vlastné povzbudzujúce nápoje, inu, čo ste od Slovákov čakali, páliť sa dá predsa všetko. Najprv si však musíte nájsť zvitok, na ktorom nájdete postup. Ten sa naučíte, zoženiete, prípadne nakúpite potrebné prísady a môžete si sami pripravovať lektvary a nemusíte ich kupovať.

Jednotlivé questy nepatria práve medzi výkvet originálnej spoločnosti, klasická podoba dones mi tamto, zabi to, sprevádzaj toho a podobne sa postupne opakuje, no to je už asi údel RPG hier. Nie je to na škodu, splnené úlohy sa vám postupne vyškrtávajú z „to do“ listu, len niektorých popis by mohol byť obšírnejší, pretože ak si naberiete na plecia niekoľko questov a po splnení úlohy sa chcete vrátiť po odmenu, hra vám oznámi, že už na vás čaká Jurij. Kde ten pánko stojí, moja sklerotická pamäť vôbec netuší. Mohol by som si samozrejme dať do mapy poznámku (rôznofarebné špendlíky), avšak zvýraznenie dôležitej osoby by možno nikoho nezabilo. Zbraní je pomenej, budete si musieť vystačiť s niekoľkými kúskami mečov, dýk, bakúľ, sekier a podobne – tradičná výbavička je však o to chudobnejšia, že tvorcovia akosi pozabudli známy trik z hier na hrdinov. Ono totiž nejako vyzerajúci meč má vždy rovnaké hodnoty útoku a bonusov. Nenatrafíte na špeciálny kúsok vyzerajúci obdobne ako vami vlastnený chladný spoločník. Rôznorodosť bojových prostriedkov takmer nulová a kým nájdete zbraň pri mŕtvych nepriateľoch (dobrovoľne vám ju neposkytnú), už ju dávno vlastníte z obchodu.

Pri prechádzaní krajinou sa môžete kochať síce jednoduchým, no účelným prostredím z vlastného pohľadu. Pri bojoch sa Gods prepne do akéhosi podivného looku ovládaného inteligentnou kamerou (o tom potom, viď. hodnotenie). Krúži okolo našich gerojov, potom sa pohľad presunie na nepriateľskú potvorku a znovu a znovu. Ťahový systém súbojov sa dnes už takmer nenosí, a práve preto, že tu ho nájdete, mi možno Gods spríjemnili nejedno popoludnie. Každý chvíľku ťahá pilku, čo v našom prípade znamená postupné ťahanie všetkých postáv podľa ich iniciatívy. Všetci sa pomlátia (rôzne druhy útokov, pričom po vopred určených postupoch na vyššiu úroveň vám pribudne špeciálny útok), pozosielajú mágiu, nachlemtajú zdravia alebo many, či sa rozhodnú brániť. Funkcia obrany nie je samoúčelná, okrem ťahového spôsobu boja totiž máte k dispozícii akčné body, z ktorých čerpáte nielen pri kúzlení, ale aj pri bojoch, pričom platí priama úmera medzi silou úderu a jeho cenou v podobe akčných bodov. Ak sa vám bodíky minú, je nutné jedno kolo oddychovať (brániť sa) – a súper vám tak vezme len polovicu životov ako zvyčajne). Po nútenej pauze ste posilnení a znovu si môžete seknúť. Trochu podivné je, že u súpera nič podobné neexistuje, ale netreba zbytočne rýpať, ktovie, kam potom umiestnia najbližšie vaše meno... pardon.

GRAFIKA 6 / 10
Príťazlivosť Gods: Lands of Infinity netkvie v úchvatnej grafike, v takých tých špeciálnych funkciách grafických kariet, ktoré nedokážem vysloviť bez zakoktania alebo vo filmových sekvenciách. Intro vo svojej jednoduchej podobe (zoom na statické obrázky plus plamienok po okrajoch) navodí staré dobré časy, kedy motanie po kobkách so štvorčekovým papierom po ruke bolo považované za orgastické besnenie. Povedzme si to úprimne, hoci to bude bolieť. Časy Dungeon Mastera sú už dávno preč, no Gods sa snažia zabrnkať na nostalgickú strunu. Všetko okolie je jednoduché a je úplne jedno, či sa vaše kroky ozývajú po mestskej dlažbe alebo v tichosti šliapete po lístí v lese. Málo detailné textúry, dokonca sa dosť často opakujúce i v podobe zhodných objektov – práve v riedkych lesoch to je dosť vidno. Lenže všetko to pôsobí tak nostalgicky, až to nie je pekné. Respektíve je. Mňa osobne jednoducho aj biedne vymodelované prostredie dostalo a ukázalo mi svoju krajšiu tvár. Možno to nebolo ani úmyslom slovenských tvorcov, ale vytvorili dielko, na ktoré sa dobre hľadí okom trochu skúsenejšieho hráča. Má to svoju atmosféru, ktorú nepocítite len tak z obrázkov, ale napríklad kvalitné spracovanie vodnej hladiny je viditeľné i navonok.

Čo sa týka pohybov postáv, veľa chvály sa mi od huby neodlepí, všetky persóny nejakým spôsobom podivne plávajú terénom alebo zúfalo postávajú na mieste bez mihnutia oka. Pri súbojoch sa zrejme vynechalo pár frameov a tak zvieratká na vás skáču, dokonca sa niekedy akoby teleportujú, z čoho by mal kapitán Picard nesmiernu radosť. Iné animácie v hre nenájdete a mnohokrát vás dostane z príjemného snu statické prostredie. Akoby všetko skamenelo, no aspoň sú požiadavky na železo trochu menšie, čo pri pohľade na doporučenú konfiguráciu Oblivionu určite poteší nejedného hráča.

INTERFACE 5 / 10
Spočiatku sa mi zdalo ovládanie a rozloženie menu výborné, nič nenasvedčovalo nepríjemnostiam, ktoré vychádzajú zo zanedbateľných drobností. Tie však v konečnom dôsledku spôsobili nejeden tik v mojom ľavom oku. Do hry čumíte z vlastného pohľadu, takže tradičná kombinácia smer pohybu + myš nemá nič spoločné so zložitosťou. Okrem toho si môžete zapnúť nonstop beh, čo vrelo odporúčam, pretože postavičky sa zrejme plazia – hlavne zo začiatku, kedy im veľa vecí v batohu nesmierne prekáža. Očakával som hlavne rôzne klávesové skratky, ktoré nie raz pomohli a hlavne zrýchlili všetku činnosť. Tak napríklad po vzatí predmetu a kliknutí na portrét gerojky (ak máte v partaji kamaráta), musíte ešte predmet automaticky uložiť, pretože sa vám otvorí okno ruksaku. Zanedbateľná chybička krásy? Nemyslím si, hlavne ak máte pozbierať 10 koreňov nejakej buriny. Alebo presúvate predmety od jedného parťáka k druhému. NIČ sa neuloží automaticky a inventár zavriete kliknutím na X-ko vpravo hore. Trieskam do klávesy I ako zmyslov zbavený, ale nič sa nedeje. Hlavne, že na klávesy 1-6 sú navolené dôležité funkcie ako poďme sa utáboriť, ukázať celú mapu sveta, mapu danej lokality alebo denník či questy. Áno, toto je určite tá najdôležitejšia vec na svete, pretože sa nechcem hrabať v inventári, sledovať štatistky postavy, ale čítať svoje meno na náhrobnom kameni. Musel som si rypnúť, toto ma totiž uvádzalo do zúfalstva. Navyše nechápem, prečo nemá inventár a vlastnosti charakteru vlastnú tabuľku, ale musím sa preklikávať cez záložky k danej téme. 

Druhým nepríjemným kopnutím do miest, kam si navzájom nepozeráme, je trochu neohrabané súbojové menu. Znovu žiadne klávesové skratky, ale neustále opakujúce sa vyklikávania v roletových menu. Ono si to zo začiatku ani nevšimnete, ale po niekoľkých hodinách hrania to začne trochu liezť na nervy. Nemám nič proti systému súbojov, tie sú výborné, avšak užívateľské prostredie je viac než nemotorné. S tým sa nedá nič robiť a niekomu môže dokonca pripadať rovnaký aj voľný pohyb krajinou – akoby spomalený... a nemôžem sa opakovať. Nenapíšem nemotorný, hoc taký v skutočnosti je. Veď máme predsa bohatú slovnú zásobu, ktorá dostane do kolien nejedného sofistikovaného čitateľa, zhrozeného nad detským slohom. Zopár slovami sa ešte vrátim k súbojom a inteligentnej kamere. Jej inteligencia siaha do závratných výšok, porovnateľných s IQ izbovej teploty. To sa len tak nevidí – pri súbojoch rotuje, čo vás určite vždy poteší, ak na vás zaútočí protivník. A keďže v zábere bol nejaký ten stromček, netušíte, koľko zdravia vám ubudlo. Fajn, ide útočiť druhý a znovu nič, zavadzal nejaký ďalší objekt. Nevadí, opitá kamera sa konečne ukľudní a vy zistíte, že nemôžete zaútočiť na nepriateľa, pretože vám zavadzá niekto alebo niečo. Áno, môžem si pohľad aj manuálne natáčať, no i táto možnosť je maximálne zbesilá a necitlivá. Mohol by som ešte hovoriť o podivne stvárnených dialógoch - prečo sa v okne vypisuje len jedna-dve vety, keď by sa ich tam zmestilo oveľa viac? Lenže je to tak trochu zbytočné, všetko sú to síce chyby, ale dá sa ne zvyknúť.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Dostávame sa k tomu najdôležitejšiemu, a to je hrateľnosť. Technické spracovanie sa dá v podobnej sorte hier prehliadnuť, aj keď pri pohľade na Oblivion alebo chystaný Gothic III vyznieva ako pekný žvást. ale hovorím, dá sa to prehliadnuť, pretože grafiku je cítiť inak. Atmosféra fantasy krajinky je tak hustá, až niekedy zaplačete. Cypron chcel zaútočiť voľným svetom, po ktorom si môžete pobehovať sťa splašené motýle, lenže ono to tak horúce nie je. Všetko je rozdelené do sektorov (bŕŕŕ) a presun do novej lokácie nastane iba pri dostavení sa na (správny) koniec danej mapky, pretože okolie býva často ohradené neviditeľnými stenami. Alebo si kliknete na rázcestník, no ten je vždy na jednom konci územia, pričom nemusím dodávať, na ktorom. Takže sa nabeháte a akčne ladených hráčov preto určite nepoteším. Gods totiž nie je o zúrivom pobehovaní krajinou, lež o akýchsi prechádzkach. Áno, to je ten nostalgický nádych, keď sa nenaháňate za kdejakými úlohami, ale pekne sporíte peniažky a pomaličky levelujete. Zbieranie skúseností je vyjadrené jediným teplomerom, postupne sa naplňujúcim a percentom jeho zaplnenia. Potom si môžete spraviť fanfáru a hybaj rozdeliť 5 bodíkov do 5 základných vlastností. Kto mi ich vymenuje, dostane pusu na čelo a pivo k tomu. Inak nič, ostatných zopár resistov vám zlepší handry a postup v profesii (bojovník, alchymista...) získate po plesnutí sa po vačku (napísal by som aj po mešci, ale... no) s peniazmi u vopred daných postavách, ktoré vás naučia lepšie vykonávať danú činnosť. V jednoduchosti je sila a aj získavanie skúseností nie je príliš zložité, len si nesmiete vyšliapnuť na príliš silných protivníkov.

Fantasy balast, ohmataný ako hanbatý časopis, je všadeprítomný, avšak práve v tejto podobe mi to ani príliš nevadilo. Musíte mať náladu na fantasy. Musíte mať náladu na pokojne hranie a pomalé objavovanie nových vecí. Nemáte? To je ale smola, Gods bude pre vás iba priemerným, možno aj podpriemerným pátosom plným pochybných pravidiel. Možno ide o krok vzad, ale i tie treba raz za čas spraviť a na rozdiel od neustále omieľaného Oblivionu (až ma z neho hlava začína pobolievať) sa Gods vracia k tradíciám. Rád strávim ďalší sobotný večer v prítomnosti Vivien... ehm... dúfam, že to nečíta jedna osoba nežného pohlavia.

MULTIPLAYER
Nebol, nie je a ani nebude.

ZVUKOVÉ EFEKTY 4 / 10
Dabing je biedny. Ani nie preto, že hlasy nevychádzajú svojou farbou z mierneho nadpriemeru, ale kvantitatívne som sa nestačil diviť. Nakecaná je totiž len prvá veta dialógov a potom sú už postavy nemé. Marjá panno, toto nedokážem vôbec pochopiť – buď sa vykašľať na hovorené slovo úplne alebo to nespraviť takto okato a úplne nahovoriť aspoň dôležité postavy. Uznávam, hra je rozlezená len na jednom CD a Cypron nemá podmienky porovnateľné so západnými vývojármi, no proste to zamrzí. Hluky okolia sú na tom podobne, len s tým rozdielom, že ak už znejú, počúva sa to veľmi dobre. Na šumenie lesa spomínam s debilne zasneným úsmevom na tvári, takže na tom niečo istotne bude. Len je toho sakra málo. Príšerne málo.

HUDBA 6 / 10
Melódie v Gods sú výborné, tak nádherne fantasy ladené, že úvodná melódia by sa nestratila ani v Jacksonovom trháku o akejsi túre s nejakým prsteňom. Nádherne sa počúva, výborne znie, ale 14 skladieb je jednoducho príliš málo. Tak napríklad iba štvorica vám bude hrať pri súbojoch a ostatok zaznie len na vopred určených miestach, ktoré sa nevyskytujú v najhojnejšej miere. Zopár skladieb je na druhú stranu aj trochu slabších, akoby tvorcovi prerástli niektoré tóny cez hlavu a po výborných pasážach stlmí nadšenie jednoduchými prvkami. Snaha je, potenciál cítiť, takže v budúcnosti sa dá z čoho odraziť.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Umelá inteligencia protivníkov by sa dala porovnať napríklad k betónovému múru. Stojí a zodpovedne si plní svoju funkciu. Je síce pekné, že viac kusov nepriateľov útočí vždy len na jednu postavu, lenže jednoduchý algoritmus (zaútoč na postavu s najslabšou obranou) sa dá príliš ľahko odhaliť. V praxi to vyzerá tak, že jednu časť držíte pri živote a bránite, zatiaľ čo s druhou, neatakovanou, útočíte. Niekedy pomôže náhoda, napríklad keď nepriateľ minie a nezoberie vám ani kvapku krvi. To sa však môže stať aj vám, takže nemusíte ceriť zúbky. Ukladať pozíciu môžete na každom mieste, len počas súbojov nemôžete starší save nahrať – takže ak vám zabijú hrdinu, musíte buď utiecť (výrazne vezme skúsenosti), zabiť seba alebo ten sajrajt okolo. Nepríjemné. Čo sa týka dĺžky hry, tak to je skutočne na vašej snahe. Môžete sa plahočiť len po základnej cestičke, ja som sa bavil, takže hranie sa dá natiahnuť aj na desiatky hodín.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
A máme tu záver, možno pre niekoho s prekvapujúcim hodnotením. Vezmime si to polopatisticky: za statickú a menej výraznú grafickú prezentáciu ide niečo z hodnotenia dole. Ďalším mínusom je občas neprehľadné ovládanie a druhá polovica je za tak trochu chaotickú špecifikáciu žánru. Svojou podstatou sa totiž Gods snaží zaradiť medzi úzko profilované RPG, ale súboje sú jednoduché, vývoj postavy nie je až tak prepracovaný a napokon to nie je dokonale žijúci svet. Má to však príjemne nostalgickú atmosféru, ktorá na vás dýcha časmi dávno minulými. Cypron Studios spravili krok vpred, o tom niet žiadnych pochýb, no s málo ľuďmi sa veľká muzika hrať nedá (nechcem rýpať, ale hádal by som sa. poznám napríklad zopár klaviristov, čo utiahnu koncert aj sami - nechcel si napísať, Kordi, že jeden človek nespraví orchester alebo tak niečo? - pozn. Slavatar). Už len pre pôvod titulu sa však oplatí na Gods pozrieť. Nie je to zlé, nie je to dokonalé, avšak na niekoľko večerov určite zabaví. Len si k nemu treba nájsť cestu.