Sebastián Apesteguía a Hussam Zaher z Univerzity v Sao Paule (Brazília) analyzovali najprimitívnejšiu známu fosíliu hada spred vyše 65 miliónov rokov. Pochádza z argentínskej Patagónie. Hady sa podľa všetkého vyvinuli na súši, nie vo vode, ako sa dosiaľ myslelo.
Vincent Lavallo z Kalifornskej univerzity v Riverside (USA) s kolegami vytvorili ako prví v laboratóriu na Zemi stabilnú verziu molekuly s trojuholníkovým uhlíkovým prstencom, ktorá patrí zlúčenine cyklopropenylidén. Dosiaľ bola známa iba z medzihviezdneho priestoru.
Podľa tímu Krzysztofa Staneka z OSU (USA) v našej Mliečnej ceste iba málo hrozia záblesky žiarenia gama z výbuchov hviezd (aj zo vzdialenosti tritisíc svetelných rokov by poškodili život). Prevažne sa totiž vyskytujú v malých nepravidelných galaxiách s nízkym obsahom ťažkých prvkov.
Na báze klímy severnej pologule v posledných 700 rokoch vyšla tímu Gabriele Hegerlovej z Dukeovej univerzity (USA) citlivosť teploty na zdvojenie obsahu oxidu uhličitého v ovzduší pravdepodobne hlboko pod 6,2 stupňa Celzia (niektorí vedci uvádzali až 9 stupňov).
Podľa tímu Petra Tunveda zo Štokholmskej univerzity (Švédsko) sú európske severské lesy dôležitým zdrojom atmosférických aerosolov. Tie pôsobia na tvorbu oblakov a zachytávanie slnečného žiarenia, čím významne ovplyvňujú klímu (na obrázku jarný les v južnom Fínsku).
Dayna Loydová a Anne Murphyová z Georgijskej štátnej univerzity (USA) doložili na potkanoch, že rozdielne vnímanie bolesti, ako aj odlišné reakcie na analgetiká, pozorované pri samiciach a samcoch, súvisia s odlišnosťami v anatomickej stavbe a funkčnej aktivácii mozgu.
Wendong Huang z Baylorovho medicínskeho kolégia (USA) s kolegami doložil na myšiach, že pri pozoruhodnej regeneračnej schopnosti pečene cicavcov sú kľúčové žlčové kyseliny.
Michael Zody z Broadovho inštitútu (USA) s početným medzinárodným tímom predložil podrobnú sekvenciu ľudského chromozómu číslo 17. Má druhú najvyššiu hustotu génov a tretiu, pokiaľ ide o duplikácie úsekov DNA.
Laurent Cohen z Hôpital de la Salpetriere (Francúzsko) s kolegami jasne potvrdil, že oblasť mozgovej kôry VWFA skutočne hrá príčinnú úlohu v ľudskom rozpoznávaní napísaných slov.
Tím Philippa Peigneuxa z Lutyšskej univerzity (Belgicko) preukázal pomocou populárnej videohry Duke Nukem, dobrovoľníkov a výskumu spánkovej deprivácie, že mozog v spánku reorganizuje priestorové spomienky a presúva ich do dlhodobej pamäte v časti striatum.
