Naša hviezda bez okrás a bez veľkej matematiky

Ak patríte k tým, ktorých vzrušuje dobrodružstvo poznania, fascinujúci svet vedy a pohľad na veci hoci aj každodenné, ale z ich menej známej, pred očami bežného pozorovateľa ukrytej stránky, odporúčam do pozornosti knihu Vojtecha Rušina s názvom Slnko - naša najbližšia hviezda. Publikácia s viac ako 250 unikátnymi fotografiami a obrázkami vyšla ako šiesty zväzok edície Svet vedy vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied VEDA. Zodpovednej redaktorke Marte Drličkovej a grafičke Jane Sapákovej sa spolu s autorom podarilo priviesť na svet knihu, ktorá okrem obrovského množstva zaujímavých poznatkov spĺňa aj najvyššie estetické kritériá. Jednoducho - je krásna.

Náš popredný astronóm "slniečkar" RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., dobre známy aj vo svete, sa výskumu Slnka venuje už niekoľko desaťročí. Laickej i odbornej verejnosti predstavuje Slnko, ako sám hovorí, "bez okrás, bez záhad, bez veľkej matematiky, v reálnom čase, v reálnom, dnes poznateľnom stave". Inými slovami, prináša nám poznatky z čias úplne prvých výskumov Slnka až po tie najnovšie. Navyše, prvý raz v slovenskom jazyku.

Zvládol to naozaj dobre. Kniha v 15 kapitolách zhrnuje všetko, čo vedci a medzi nimi i sám autor o Slnku doteraz zistili. Čitateľ sa dozvie nielen to, čo je vlastne Slnko, ako sa pozoruje, čo sú slnečné erupcie a protuberancie, ale aj čo je slnkotrasenie, polárna žiara, neutrína, čo je to slnečná aktivita a ako nás ohrozuje. Samozrejme, nechýba ani kapitola o zatmeniach Slnka (sám autor sa zúčastnil už 15 pozorovaní úplných zatmení na rôznych miestach Zeme), slnečnej koróne a o slnečnom vetre. Ten nie je nič iné, než neustály tok nabitých častíc (najmä elektrónov a protónov) zo slnečnej koróny do medziplanetárneho priestoru, vrátane našej Zeme. Je to dôsledok tepelnej rozpínavosti koróny. Hustota týchto častíc v blízkosti Zeme je 3-20 častíc na 1 kubický centimeter. Pričom unikajúce častice slnečného vetra "vlečú" so sebou od Slnka aj magnetické pole, ktoré je v interakcii s magnetickým poľom Zeme.

O vzťahoch Slnko - Zem dnes už nik nepochybuje, aj keď vyjadriť tento vzťah napríklad matematickou rovnicou nie je možné. Vedcom nezostáva nič iné, len javy na Slnku pozorovať a zovšeobecňovať. Touto cestou ide aj Rušin. V kapitole "Slnko - Zem a klíma Zeme" vysvetľuje vplyv Slnka na Zem a na nás, klimatické zmeny a s nimi súvisiace doby ľadové a medziľadové a ich astronomické príčiny. Viete, napríklad, že Grónsko, skôr než ho po roku 1350 pokryli ľady, bolo kvitnúcou krajinou, kde prekvitali nielen obchody, ale aj samotná príroda? Okolo roku 1325 však teplota začala prudko klesať a obyvatelia severného Grónska sa museli presídliť. Aby podobné deje niekedy v budúcnosti nezaskočili aj našich potomkov, aj o to sa už dnes stará výskum Slnka. V knihe je reč tiež o súčasnosti a budúcnosti tohto výskumu.

Rušin v knihe ukázal, že je nielen vynikajúcim odborníkom, ale aj výborným rozprávačom, ktorý dokáže aj tie najnáročnejšie poznatky vedy vyrozprávať ľahkým, bežnému čitateľovi zrozumiteľným jazykom. Na súčasnom slovenskom knižnom trhu, chudobnom na pôvodnú slovenskú populárno-vedeckú literatúru, dosť vzácny jav. A keby vám niektoré pojmy predsa len neboli celkom jasné, stačí zalistovať na stranu 260-277. K dispozícii je tu slovník zhruba s 250 vysvetľujúcimi heslami.

Kniha vyšla aj vďaka finančnej pomoci Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania, SAV, Agentúry na podporu vedy a techniky, SAVOL-u a ďalších sponzorov.

Autor: ADELA ŠTRPKOVÁ