SME

K Slnku sa blíži nová kométa

Len pred niekoľkými týždňami, 1. februára 2002, bola pomocou ďalekohľadu, ale vizuálne, teda klasickým, romantickým spôsobom dávnych pozorovateľov, objavená nová kométa. Meno dostala podľa dvoch šťastlivcov, ktorí ju nezávisle na sebe prvýkrát spozoroval


FOTO – INTERNET




Tretieho marca večer mohli pozorovatelia sledovať, ako sa odtŕha polovica chvosta kométy. Ten však rýchlo dorástol, lebo ho doplnila hmota unikajúca z jadra vplyvom pôsobenia slnečného žiarenia. Vedci očakávajú, že podobné úkazy, možno oveľa väčších rozmerov, sa budú opakovať ako sa bude kométa približovať k Slnku. Najbližšie pri Slnku bude kométa 18. marca, pri Zemi 29. apríla. FOTO – INTERNET



i: Japonca Ikeju a Číňana Čanga. Jej úplný oficiálny názov preto znie C/2002 C1 (Ikeja-Čang).

SkryťVypnúť reklamu

Obežná dráha so sklonom 28° a vzdialenosťou perihélia (bod dráhy najbližší k Slnku) q = 0,5 astronomickej jednotky, teda polovica vzdialenosti Zeme od Slnka – to sú údaje, ktoré nás teraz zaujímajú najviac. Zvlášť najmenšia vzdialenosť (perihéliová), na ktorú sa kométa priblíži k Slnku, je sľubná. Tak blízko totiž bývajú kométy už dosť aktívne. Vtedy vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia produkujú veľké množstvo materiálu – prachu a plynu, ktoré potom tvoria v medziplanetárnom priestore mnoho miliónov kilometrov dlhé priame i zakrivené chvosty. Nakoniec, práve nimi sú kométy známe, či dokonca až povestné. Kedysi dávno sa im prikladal zlý vplyv na osudy ľudstva. Dnes, po vyše sto rokoch odborného výskumu, už vieme, že to boli povery šíriace sa medzi nevzdelaným (ale na počudovanie i vzdelaným) ľudom.

SkryťVypnúť reklamu

Cestovný poriadok C/2002 C1 (Ikeja-Čang)

V súčasnosti sa môžeme pokojne a bez obáv kochať týmto krásnym a zriedkavým úkazom. V čase písania článku (12. marca) sa zjasňujúca kométa nachádza v súhvezdí Rýb (Pisces) a tesne (cca 1 hodinu) po zotmení je asi 20 stupňov nad západným obzorom. Dosahuje jasnosť 4,7 magnitúdy a je viditeľná voľným okom. Najvyššiu jasnosť (4,0 magn.; čím nižšia magnitúda, tým vyššia jasnosť) by kométa mala dosiahnuť na konci marca. Astronómovia však nevylučujú, že vlasatica nás nečakane prekvapí, podobne ako nedávno iná kométa LINEAR WM1, a bude ešte jasnejšia.

Trochu problémov však pozorovateľom spôsobí Mesiac, ktorého svit bude v tretej marcovej dekáde pozorovanie kométy znepríjemňovať (Mesiac je v splne 28. marca). V binokulároch alebo menších ďalekohľadoch je už teraz možné pozorovať slabý difúzny chvost dlhý 5 stupňov (napr. Mesiac v splne má v priemere 0,5 stupňa).

SkryťVypnúť reklamu

Najlepšie bude kométa C/2002 C1 (Ikeju-Čang) viditeľná v apríli. Najbližšie k Slnku sa priblíži 18. marca na vzdialenosť zhruba 75 miliónov kilometrov, teda niekde medzi obežné dráhy planét Merkúr a Venuša. Chvost kométy je orientovaný od jej hlavy (jadro kométy) nahor, kolmo k obzoru. S rastúcou deklináciou vstúpi do súhvezdia Andromedy a jej večerná viditeľnosť sa nepatrne predĺži. Fotografom nočnej oblohy sa naskytne jedinečná možnosť zvečniť si kométu spolu so známou galaxiou M-31 v Andromede, blízko ktorej sa bude nachádzať počas prvého aprílového týždňa. Potom zamieri ešte vyššie k severu, k súhvezdiu Kasiopeja.

Dôsledkom zmeny polohy medzi hviezdami sa kométa plynule presunie sponad západného, cez severozápadný nad severný obzor. Stane sa tzv. cirkumpolárnou, bude nad obzorom po celú noc. Len čo sa cez „domček“ Cefea a „hlavu“ Draka prešmykne pod Polárkou, z pohľadu pozorovateľa u nás sa zásadne zmení zdanlivý pohyb kométy s otáčajúcou sa oblohou. Namiesto toho, aby po západe Slnka klesala k obzoru (ako počas celého februára a marca), v apríli začne večer stúpať – ale už na severovýchode, a v máji v tom bude pokračovať až na východe.

SkryťVypnúť reklamu

Medzitým však jej jasnosť klesne a začiatkom mája sa vráti k hranici viditeľnosti voľným okom. Bude koniec večerným romantickým prechádzkam s kométou nad hlavou. Jej ďalší vývoj budú sledovať odborníci a dobre vybavení amatéri, kým sa nestratí aj z dosahu ich prístrojov.

„Špinavý ľadový zlepenec“

Kozmickí pútnici, kométy, sú telesá slnečnej sústavy zložené z ľadu, skál, ale aj organických a anorganických látok, ktoré „zvýšili“ z protoplanetárneho oblaku. Z tohto prvotného oblaku sa pred asi 4,5 miliardy rokov formovali planéty.

Domovom komét je tzv. Kuiperov pás a Oortov oblak – vzdialené a odľahlé končiny našej hviezdnej sústavy ďaleko za obežnou dráhou poslednej planéty Pluto. V týchto vzdialených končinách majú kométy tvar „špinavej“, zlepenej gule a s miliónmi ďalších komét sú pomerne pevne usadené v kometárnej škrupine rotujúcej okolo Slnka.

SkryťVypnúť reklamu

Občas sú však niektoré z nich vymrštené zo svojej stabilnej dráhy a v dôsledku príťažlivej sily Slnka sa k nemu začnú približovať. S približovaním sa k Slnku stúpa teplota okolitého prostredia a z jadra kométy sa začínajú uvoľňovať plyny a spolu s prachovými čiastočkami často vytvárajú spektakulárny chvost kométy, čím jej dodávajú charakteristický tvar. Plynové chvosty niektorých planét dosahujú dĺžku až niekoľko stoviek miliónov kilometrov.

Prevažná väčšina komét sa okolo Slnka pohybuje po excentrickej dráhe; po priblížení sa k Slnku na najmenšiu vzdialenosť (perihélium) nám „zmiznú“ z dohľadu na tisícky až milióny rokov, ďaleko za dráhu Pluta. Existujú však aj tzv. krátkoperiodické a strednoperiodické kométy, ktoré sa vracajú späť k Slnku každých niekoľko desiatok rokov, ako napríklad slávna Halleyho kométa (perióda 76 rokov). Jeden z najväčších expertov na kométy, Brian Marsden zo Smithsonian Astrophysical Observatory v americkom Cambridge, nevylučuje, že súčasná kométa C/2002 C1 (Ikeja-Čang) je totožná s tou, ktorá sa pozorovala už v roku 1661. O tejto kométe referoval poľský astronóm Johannes Hevelius v spise Cometografia.

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu, že nočná obloha je ešte chladná a mrazivá, bolo by škoda nechať si ujsť nové nebeské predstavenie. Nestáva sa totiž často, aby nám, pozemšťanom, kométa pózovala tak ako, dúfajme, kométa C/2002 C1 (Ikeja-Čang). Obloha je plná prekvapení, dokazuje to aj nový vesmírny posol z tmavých končín slnečnej sústavy.

ŠTEFAN GAJDOŠ a MICHAL ŠERŠEŇ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 024
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 457
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 983
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 540
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 467
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 972
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 436
SkryťZatvoriť reklamu