Tím Angely Belcherovej z MIT vybavil vírusy M13 bielkovinami, priťahujúcimi kovy, aby sa stali šablónami na výrobu nanodrôtov, použiteľných ako elektródy supermalých lítiových batérií.
Objekt 2003 UB313 Xena na periférii Slnečnej sústavy je iba o 10-percent väčší ako Pluto (2397 km voči 2288 km), nie o údajných 30 percent. Hubblovým kozmickým ďalekohľadom to doložil Mike Brown z CalTech (USA) s kolegami. Xena musí zvlášť silne odrážať svetlo.
Tím Imke de Paterovej z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) zistil, že jeden z novoobjavených prstencov Uránu je modrý a zásobuje ho ľadom taktiež novoobjavený Uránov mesiac Mab, čo je jediná známa analógia Saturnovho prstenca E a mesiaca Enceladus.
Niektorí ľudia rozpoznajú horkú chuť fenylthiokarbamidu (čo je užitočné pri vyhýbaní sa jedom v potrave), niektorí nie. Pri šimpanzoch je to rovnaké. Stephen Wooding z Utažskej univerzity (USA) s kolegami však ukázal, že tieto dva druhy k tomu dospeli rôznymi genetickými mutáciami.
Tímy Evy Zažímalovej z Českej akadémie vied a Jiřího Frimla z Tübingenskej univerzity (Nemecko) preukázali, že známy jav smerovania koreňov rastlín do zeme, nech už rastlina nad ňou rastie hocako, zabezpečujú v spolupráci s hormónom auxín bielkoviny skupiny PIN.
Marc Strous z Radboudovej univerzity (Holandsko) objavil v prieplave Twentekanaal tandem dvoch mikróbov, baktérie a archeóna, ktorí robia to, čo biológovia nepovažovali za možné: oxidujú metán bez kyslíka. Čerpajú ho znitrátov, splavovaných z polí
Corrie Moreauová z Harvardovej univerzity (USA) s kolegami odvodila z fosílií a DNA, že mravce vznikli pred 140 - 168 miliónmi rokov, no rozrôznili sa až pred cca 100 miliónmi rokov s explóziou evolúcie kvitnúcich rastlín (na obrázku je mravec v jantáre z Britskej Kolumbie).
Tím Marka Wilkinsona z Múzea prírodnej histórie v Londýne (Veľká Británia) odhalil unikátnu materskú lásku samíc červovitého obojživelníka Boulengerula taitanus, ktorý žije v Keni; vonkajšia vrstva pokožky sa im mení na výživnú potravu pre vyliahnuté mláďatá.
Úhorovitý sumček Channallabes apus z močiarov tropickej Afriky vie loviť a konzumovať korisť na súši. Zistil to tím Sama Van Wassenbergha z Antverpskej univerzity (Belgicko).
Podľa tímu Pierra Claviena z Zürišskej univerzitnej nemocnice (Švajčiarsko) zohráva v regenerácii pečene myší významnú úlohu serotonín (neuroprenášač, ale aj hormón), obiehajúci telom s krvnými doštičkami. Azda sa to týka aj ľudí.
