SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

V Etiópii našli fosílie ľudských predkov

Vedci ohlásili dva dôležité nálezy z Etiópie. V tejto východoafrickej krajine objavili lebky člena ľudského rodu z doby tesne pred vznikom Homo sapiens a ďalej mimoriadne hojný súbor kostí najstarších australopitekov, predchodcov ľudského rodu.

Lebka ľudského predka z Gony.

Vedci ohlásili dva dôležité nálezy z Etiópie. V tejto východoafrickej krajine objavili lebky člena ľudského rodu z doby tesne pred vznikom Homo sapiens a ďalej mimoriadne hojný súbor kostí najstarších australopitekov, predchodcov ľudského rodu.

Ešte nie my

Prvý objav zverejnil, predbežne iba v komuniké, Sileši Semaw z Indianskej univerzity v Bloomingtone (USA). Asahmed Humet, člen medzinárodného tímu tohto amerického paleoantropológa etiópskeho pôvodu, našiel 16. februára 2006 na lokalite Gawis v Gone ľudskú lebku so zachovanou mozgovou a tvárovou časťou. Gona leží v Afarskom administratívnom štáte Etiópie. Lebka je zo stredného pleistocénu, teda z obdobia pred 780-tisíc až 125-tisíc rokmi. Toto obdobie je v evolúcii človeka v Afrike zdokumentované pomerne slabo.

Hoci lebke chýba sánka, javí prechodné znaky medzi skorším človekom vzpriameným (Homo erectus) a neskorším človekom rozumným (Homo sapiens), teda naším druhom. Z mozgovne i hornej časti tváre však jasne vidno, že to ešte nebol človek ako my. Ide možno o unikátnu vzorku typu "chýbajúceho článku" na línii od Homo erectus k Homo sapiens.

Blízko lebky sa našli kamenné nástroje takzvaného neskorého acheuléenskeho typu, datovaného do rozpätia pred 500-tisíc až 200-tisíc rokmi. Samotná lebka ležala v zmesi piesku a naplavenín, ktoré bežnými geologickými metódami nemožno datovať. Celú oblasť však pokrývajú viaceré vrstvy sopečného popola, ktoré rádioizotopovo i chemicky pomôžu spolu s početnými fosílnymi kosťami zvierat na nálezovej lokalite upresniť vek lebky.

V Gone sa našli aj najstaršie známe kamenné nástroje spred 2,6-milióna rokov a fosílie skorého ľudského predka druhu Ardipithecus ramidus. Bol to príbuzný australopitekov spred 4,5- až 4,3-milióna rokov.

Hladká línia k človeku?

Práve australopitekov sa týka druhý etiópsky objav, ktorý v časopise Nature zverejnil Tim White z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) s početným, takisto medzinárodným tímom. Na strednom toku rieky Hawaš v oblasti Afarského zlomu v severovýchodnej časti krajiny našli v lokalitách Asa Issie a Aramis dosiaľ najúplnejší súbor fosílií, viažuci sa k najstaršiemu druhu z hlavného rodu australopitekov, Australopithecus anamensis. To už boli zväčša vzpriamene sa pohybujúce tvory s veľkými zubami. Tento druh, dosiaľ známy iba z asi tisíc kilometrov na juhozápad vzdialenej Turkanskej panvy v Keni, žil pred 4,2- až 3,9-miliónmi rokov. Nález tvorí horná čeľusť, zuby (vrátane dosiaľ najväčšieho známeho špiciaka ľudského predka) a stehenná kosť, vôbec najstaršia známa v prípade australopitekov, dokopy z najmenej ôsmich jedincov. Všetky fosílie vedci datovali do doby pred 4,12-milióna rokov.

Nálezy dokladajú evolučnú líniu tvorenú starším druhom Ardipithecus ramidus, Au. anamensis a mladším Australopithecus afarensis, ktorý žil pred asi 3,6-milióna rokov. (K poslednému patrí aj slávna fosília ženského jedinca, Lucy.) Alternatívou je, že Australopithecus anamensis sa vyvinul z iného, dávnejšie žijúceho druhu rodu Ardipithecus, takisto zväčša vzpriamených tvorov, ale s menšími zubami, možno z druhu Ardipithecus kadabba, ktorý žil až pred vyše 5,5-milióna rokov). Tak či onak, línia od Australopithecus anamensis k Australopithecus afarensis je teraz dostatočne zreteľná. Pripomeňme si, že podľa aktuálneho odborného konsenzu odtiaľ, zrejme cez druh Australopithecus garhi spred 2,6-milióna rokov, zasa viedla línia k vlastnému ľudskému rodu Homo. Australopithecus anamensis na strednom Hawaši obýval pomerne zalesnenú trávnatú krajinu.

Objavy významne dopĺňajú pohľad na dve etapy našej evolučnej cesty od rozchodu s predkami šimpanzov pred vyše 7 miliónmi rokov. Zvlášť napäto vedci i všetci fanúšikovia paleoantropológie čakajú na anatomické detaily a presnejšie datovanie lebky z Gony.

Ukážky súboru fosílií druhu Australopithecus anamensis z Etiópie (a, b) v porovnaní s fosíliami toho istého druhu z Kene (c). Na (d) je porovnanie stehenných kostí etiópskeho Au. anamensis (vľavo) a Lucy z druhu Au. afarensis.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Návštevníci u sv. Michala a spev Moniky (týždeň podľa Schutza)

Z radu kajúcnikov je exštátna tajomníčka zrejme vôbec najvýbušnejší materiál.

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora.
Pavol Jarčuška počas tlačovej konferencie k aktuálnej pandemickej situácii.
Miesto atentátu na jadrového vedca.
Mária Kolíková

Neprehliadnite tiež

Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.