Lebka ľudského predka z Gony.
Vedci ohlásili dva dôležité nálezy z Etiópie. V tejto východoafrickej krajine objavili lebky člena ľudského rodu z doby tesne pred vznikom Homo sapiens a ďalej mimoriadne hojný súbor kostí najstarších australopitekov, predchodcov ľudského rodu.
Ešte nie my
Prvý objav zverejnil, predbežne iba v komuniké, Sileši Semaw z Indianskej univerzity v Bloomingtone (USA). Asahmed Humet, člen medzinárodného tímu tohto amerického paleoantropológa etiópskeho pôvodu, našiel 16. februára 2006 na lokalite Gawis v Gone ľudskú lebku so zachovanou mozgovou a tvárovou časťou. Gona leží v Afarskom administratívnom štáte Etiópie. Lebka je zo stredného pleistocénu, teda z obdobia pred 780-tisíc až 125-tisíc rokmi. Toto obdobie je v evolúcii človeka v Afrike zdokumentované pomerne slabo.
Hoci lebke chýba sánka, javí prechodné znaky medzi skorším človekom vzpriameným (Homo erectus) a neskorším človekom rozumným (Homo sapiens), teda naším druhom. Z mozgovne i hornej časti tváre však jasne vidno, že to ešte nebol človek ako my. Ide možno o unikátnu vzorku typu "chýbajúceho článku" na línii od Homo erectus k Homo sapiens.
Blízko lebky sa našli kamenné nástroje takzvaného neskorého acheuléenskeho typu, datovaného do rozpätia pred 500-tisíc až 200-tisíc rokmi. Samotná lebka ležala v zmesi piesku a naplavenín, ktoré bežnými geologickými metódami nemožno datovať. Celú oblasť však pokrývajú viaceré vrstvy sopečného popola, ktoré rádioizotopovo i chemicky pomôžu spolu s početnými fosílnymi kosťami zvierat na nálezovej lokalite upresniť vek lebky.
V Gone sa našli aj najstaršie známe kamenné nástroje spred 2,6-milióna rokov a fosílie skorého ľudského predka druhu Ardipithecus ramidus. Bol to príbuzný australopitekov spred 4,5- až 4,3-milióna rokov.
Hladká línia k človeku?
Práve australopitekov sa týka druhý etiópsky objav, ktorý v časopise Nature zverejnil Tim White z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) s početným, takisto medzinárodným tímom. Na strednom toku rieky Hawaš v oblasti Afarského zlomu v severovýchodnej časti krajiny našli v lokalitách Asa Issie a Aramis dosiaľ najúplnejší súbor fosílií, viažuci sa k najstaršiemu druhu z hlavného rodu australopitekov, Australopithecus anamensis. To už boli zväčša vzpriamene sa pohybujúce tvory s veľkými zubami. Tento druh, dosiaľ známy iba z asi tisíc kilometrov na juhozápad vzdialenej Turkanskej panvy v Keni, žil pred 4,2- až 3,9-miliónmi rokov. Nález tvorí horná čeľusť, zuby (vrátane dosiaľ najväčšieho známeho špiciaka ľudského predka) a stehenná kosť, vôbec najstaršia známa v prípade australopitekov, dokopy z najmenej ôsmich jedincov. Všetky fosílie vedci datovali do doby pred 4,12-milióna rokov.
Nálezy dokladajú evolučnú líniu tvorenú starším druhom Ardipithecus ramidus, Au. anamensis a mladším Australopithecus afarensis, ktorý žil pred asi 3,6-milióna rokov. (K poslednému patrí aj slávna fosília ženského jedinca, Lucy.) Alternatívou je, že Australopithecus anamensis sa vyvinul z iného, dávnejšie žijúceho druhu rodu Ardipithecus, takisto zväčša vzpriamených tvorov, ale s menšími zubami, možno z druhu Ardipithecus kadabba, ktorý žil až pred vyše 5,5-milióna rokov). Tak či onak, línia od Australopithecus anamensis k Australopithecus afarensis je teraz dostatočne zreteľná. Pripomeňme si, že podľa aktuálneho odborného konsenzu odtiaľ, zrejme cez druh Australopithecus garhi spred 2,6-milióna rokov, zasa viedla línia k vlastnému ľudskému rodu Homo. Australopithecus anamensis na strednom Hawaši obýval pomerne zalesnenú trávnatú krajinu.
Objavy významne dopĺňajú pohľad na dve etapy našej evolučnej cesty od rozchodu s predkami šimpanzov pred vyše 7 miliónmi rokov. Zvlášť napäto vedci i všetci fanúšikovia paleoantropológie čakajú na anatomické detaily a presnejšie datovanie lebky z Gony.
Ukážky súboru fosílií druhu Australopithecus anamensis z Etiópie (a, b) v porovnaní s fosíliami toho istého druhu z Kene (c). Na (d) je porovnanie stehenných kostí etiópskeho Au. anamensis (vľavo) a Lucy z druhu Au. afarensis.
