SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky
ASTRONÓM CHANDRA WICKRAMASINGHE SPOLU S BRITSKÝMI MIKROBIOLÓGMI A INDICKÝM FYZIKOM PÁTRAJÚ PO PÁCHATEĽOVI VEĽMI ZVLÁŠTNEJ UDALOSTI

Červený dážď z Keraly zostáva záhadou

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný ...

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný dážď, sfarbený do červena. Ako napísal New Scientist, pôvodné predpoklady hovorili o tom, že tu spadlo v niekoľkých dávkach a na mnohých miestach až 50 ton niečoho, čo mohlo byť mimozemskou formou života. Aspoň tak sa spočiatku javili čudné červené častice, ktoré dážď obsahoval a ktoré zanechávali jasné stopy aj na oblečení ľudí.

Uhlík, kyslík, sodík a železo

Fyzik Godfrey Louis z Keraly, ktorý pracuje na Univerzite Mahátmu Gándhího v Kottayame, častice podrobne preskúmal. Spolu so svojím študentom Santhosim Kumarom vyhodnotili viac ako 120 správ z miestnej tlače a iných zdrojov, a zhromaždili vzorky červeného dažďa z plochy väčšej ako 100 km2. Častice mali v priemere od 4 do 10 mikrometrov (milióntin metra), skladali sa z 50 percent z uhlíka, zo 45 percent z kyslíka, a boli v nich stopy aj iných prvkov vrátane sodíka a železa. DNA v nich však nenašli.

Skryť Vypnúť reklamu

O dva roky neskôr Louis vo vedeckej štúdii tvrdil, že si nevie predstaviť, že by červený dážď mohol mať pozemský pôvod. Podľa neho sú to mikróby z kozmu, ktoré sa dostali na Zem z kométy či meteoritu. Vyzerajú ako biologické bunky, aj keď nemajú DNA.

Podrobný výskum Louisa a Kumara opublikoval v januári 2006 odborný časopis Astrophysic and Space Science. Je teda Louisova teória o mimozemskom pôvode červeného dažďa stále živá?

Biologický pôvod nespochybnili

Redaktori New Scientistu nelenili a rozoslali kópiu článku zo solídneho, recenzovaného zdroja niekoľkým odborníkom. Tí sa rozišli v hodnotení pôvodu červeného dažďa, zhodli sa však na tom, že červené častice majú biologický pôvod.

"Ak to nie sú žijúce bunky, potom neviem, čo by to mohlo byť," povedal Milton Wainwright, mikrobiológ zo Sheffieldskej univerzity. "Možno je to začiatok niečoho vzrušujúceho." Wainwright sa nazdával, že bunky by mohli obsahovať DNA, ktorú Louis nenašiel. Alebo by to mohli byť červené krvinky, pochádzajúce z cicavcov, ktoré neobsahujú DNA, pretože nemajú jadro. Odkiaľ by sa však z neba zobralo 50 ton červených krviniek?

Skryť Vypnúť reklamu

Vo februári začal záhadné častice študovať známy astronóm Chandra Wickramasinghe spolu s mikrobiológmi na Cardiffskej univerzite. Ukázalo sa, že to nemôžu byť červené krvinky, pretože v tom prípade by v nich musel byť hemoglobín. Nemali by to byť ani spóry húb alebo riasy. Neobsahujú chitín, ktorý je kľúčovým komponentom bunkových stien v hubách. Nie sú v nich ani chlóroplasty, nevyhnutné na fotosyntézu, ktoré by museli byť v červených riasach.

Predsa len DNA?

Nakoniec však vedci zo Sheffieldskej univerzity predsa len v červených časticiach našli DNA. Ich kolegom z Cardiffu sa doteraz nepodarilo ich nález potvrdiť. "To neznamená, že tam DNA nie je," povedal Wickramasinghe. "DNA tam môže byť, lenže iná, než akú poznáme."

Skryť Vypnúť reklamu

Červené bunky majú nezvyčajne hrubé, masívne steny, niektoré obsahujú dcérske bunky, ktoré sú naozajstnou záhadou. Podľa Wainwrighta však predsa len najskôr ide o pozemský organizmus, ktorý vedci zatiaľ nepoznajú.

Možno niečo na spôsob rias Trentepohlia, ktoré vypestovali botanici v Kerale. Podľa názoru odborníkov z Výskumného ústavu a Tropickej botanickej záhrady v Kerale pochádzajú červené častice práve z tejto riasy. To by asi bolo pre prívržencov seriálu Akty X trochu smutné. Aj keď záhada, ako sa riasy dostali do dažďových kvapiek, by zostala nevyriešená.

Oba britské tímy pokračujú v testoch na DNA. Sú však rozhodnutí o svojich výsledkoch informovať až v recenzovanom časopise.

A pokiaľ ide o Keralu, možno sú na Zemi oblasti, ktoré skrývajú viac záhad ako iné. Ďalším hlavolamom z Keraly totiž je, prečo tu v porovnaní s priemerom v celom svete žijú zdravší ľudia. Niektorí vedci to vysvetľujú radiačným paradoxom, ktorý hovorí, že v oblastiach s vyššími hodnotami radiačného (rádioaktívneho) pozadia je jednoducho zdravotný stav obyvateľstva lepší; nik však nevie, prečo. Ďalšie takéto oblasti sú v Brazílii, juhozápadnom Francúzsku, Iráne a Číne. Možno by vedci mali preskúmať, čo tam vlastne padá z neba.

Skryť Vypnúť reklamu

 

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jednou z možností, ako zrýchliť očkovanie, je vakcinácia seniorov.
AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Ilustračná fotografia.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?

Petra Vlhová ide obrovský slalom v stredisku Kranjska Gora. Pozrite si jej program na víkend.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Zmazanie Trumpa je začiatok novej éry sociálnych sietí

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik.
Podcast Tech_FM

Ukázali, ako by sa dala získavať energia z čiernej diery

Podcast o novinkách z vedy.

Samsung ukázal nové smartfóny, všetky s podporou 5G

Namiesto veľkých zmien prišla evolúcia.

V Indonézii objavili najstaršiu jaskynnú maľbu

Vek maľby prasaťa sa odhaduje minimálne na 45 500 rokov.

Jaskynná maľba prasaťa celebského na Sulawesi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 752
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 537
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 313
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 381
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 231
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 724
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 836
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 751
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 655
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 972