ASTRONÓM CHANDRA WICKRAMASINGHE SPOLU S BRITSKÝMI MIKROBIOLÓGMI A INDICKÝM FYZIKOM PÁTRAJÚ PO PÁCHATEĽOVI VEĽMI ZVLÁŠTNEJ UDALOSTI

Červený dážď z Keraly zostáva záhadou

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný ...

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný dážď, sfarbený do červena. Ako napísal New Scientist, pôvodné predpoklady hovorili o tom, že tu spadlo v niekoľkých dávkach a na mnohých miestach až 50 ton niečoho, čo mohlo byť mimozemskou formou života. Aspoň tak sa spočiatku javili čudné červené častice, ktoré dážď obsahoval a ktoré zanechávali jasné stopy aj na oblečení ľudí.

Uhlík, kyslík, sodík a železo

Fyzik Godfrey Louis z Keraly, ktorý pracuje na Univerzite Mahátmu Gándhího v Kottayame, častice podrobne preskúmal. Spolu so svojím študentom Santhosim Kumarom vyhodnotili viac ako 120 správ z miestnej tlače a iných zdrojov, a zhromaždili vzorky červeného dažďa z plochy väčšej ako 100 km2. Častice mali v priemere od 4 do 10 mikrometrov (milióntin metra), skladali sa z 50 percent z uhlíka, zo 45 percent z kyslíka, a boli v nich stopy aj iných prvkov vrátane sodíka a železa. DNA v nich však nenašli.

O dva roky neskôr Louis vo vedeckej štúdii tvrdil, že si nevie predstaviť, že by červený dážď mohol mať pozemský pôvod. Podľa neho sú to mikróby z kozmu, ktoré sa dostali na Zem z kométy či meteoritu. Vyzerajú ako biologické bunky, aj keď nemajú DNA.

Podrobný výskum Louisa a Kumara opublikoval v januári 2006 odborný časopis Astrophysic and Space Science. Je teda Louisova teória o mimozemskom pôvode červeného dažďa stále živá?

Biologický pôvod nespochybnili

Redaktori New Scientistu nelenili a rozoslali kópiu článku zo solídneho, recenzovaného zdroja niekoľkým odborníkom. Tí sa rozišli v hodnotení pôvodu červeného dažďa, zhodli sa však na tom, že červené častice majú biologický pôvod.

"Ak to nie sú žijúce bunky, potom neviem, čo by to mohlo byť," povedal Milton Wainwright, mikrobiológ zo Sheffieldskej univerzity. "Možno je to začiatok niečoho vzrušujúceho." Wainwright sa nazdával, že bunky by mohli obsahovať DNA, ktorú Louis nenašiel. Alebo by to mohli byť červené krvinky, pochádzajúce z cicavcov, ktoré neobsahujú DNA, pretože nemajú jadro. Odkiaľ by sa však z neba zobralo 50 ton červených krviniek?

Vo februári začal záhadné častice študovať známy astronóm Chandra Wickramasinghe spolu s mikrobiológmi na Cardiffskej univerzite. Ukázalo sa, že to nemôžu byť červené krvinky, pretože v tom prípade by v nich musel byť hemoglobín. Nemali by to byť ani spóry húb alebo riasy. Neobsahujú chitín, ktorý je kľúčovým komponentom bunkových stien v hubách. Nie sú v nich ani chlóroplasty, nevyhnutné na fotosyntézu, ktoré by museli byť v červených riasach.

Predsa len DNA?

Nakoniec však vedci zo Sheffieldskej univerzity predsa len v červených časticiach našli DNA. Ich kolegom z Cardiffu sa doteraz nepodarilo ich nález potvrdiť. "To neznamená, že tam DNA nie je," povedal Wickramasinghe. "DNA tam môže byť, lenže iná, než akú poznáme."

Červené bunky majú nezvyčajne hrubé, masívne steny, niektoré obsahujú dcérske bunky, ktoré sú naozajstnou záhadou. Podľa Wainwrighta však predsa len najskôr ide o pozemský organizmus, ktorý vedci zatiaľ nepoznajú.

Možno niečo na spôsob rias Trentepohlia, ktoré vypestovali botanici v Kerale. Podľa názoru odborníkov z Výskumného ústavu a Tropickej botanickej záhrady v Kerale pochádzajú červené častice práve z tejto riasy. To by asi bolo pre prívržencov seriálu Akty X trochu smutné. Aj keď záhada, ako sa riasy dostali do dažďových kvapiek, by zostala nevyriešená.

Oba britské tímy pokračujú v testoch na DNA. Sú však rozhodnutí o svojich výsledkoch informovať až v recenzovanom časopise.

A pokiaľ ide o Keralu, možno sú na Zemi oblasti, ktoré skrývajú viac záhad ako iné. Ďalším hlavolamom z Keraly totiž je, prečo tu v porovnaní s priemerom v celom svete žijú zdravší ľudia. Niektorí vedci to vysvetľujú radiačným paradoxom, ktorý hovorí, že v oblastiach s vyššími hodnotami radiačného (rádioaktívneho) pozadia je jednoducho zdravotný stav obyvateľstva lepší; nik však nevie, prečo. Ďalšie takéto oblasti sú v Brazílii, juhozápadnom Francúzsku, Iráne a Číne. Možno by vedci mali preskúmať, čo tam vlastne padá z neba.

 

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež

Google chce zmeniť herné odvetvie

Predstavil novú streamovaciu službu Stadia.

Sociálna sieť Google+ prestane fungovať začiatkom apríla 2019.
Prelet okolo rovníka, záber vznikol zo vzdialenosti 13 kilometrov.

Ľudia, ktorí po eskalátore kráčajú, sú tak trochu sebci

Ľudia v stoji potrebujú menej priestoru.

Ako používate eskalátor? Stojíte alebo kráčate po ľavej strane?
Karen Uhlenbecková.
Ilustračné foto.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Investment Advisory Guide for Slovakia
  3. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  4. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  5. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  6. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  7. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  8. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene
  9. Ako veľmi eko sa dá byť vo firme s 2 300 zamestnancami?
  10. Príspevok až 1750 € môžu získať záujemcovia o solárne kolektory
  1. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  2. Investment Advisory Guide for Slovakia
  3. Ako naučiť vaše deti správne zaobchádzať s peniazmi?
  4. Spolupráca Katedry architektúry SvF s mestskou časťou Dúbravka
  5. Ročné cestovné poistenie vás chráni dlhšie a je výhodnejšie
  6. Podmienky predaja spoločnosti s.r.o., ktorá je platcom DPH
  7. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  8. Alori: upratujte efektívne a bez námahy
  9. Gansberg Koliba - Housing as a symbol of success
  10. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  1. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 24 584
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 23 583
  3. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 21 046
  4. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 15 866
  5. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 15 317
  6. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 12 306
  7. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 6 475
  8. Príspevok až 1750 € môžu získať záujemcovia o solárne kolektory 4 634
  9. Ako veľmi eko sa dá byť vo firme s 2 300 zamestnancami? 3 866
  10. Reportáž: Boli sme pri krste novej lode Costa Venezia 3 430