SME
Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián
ASTRONÓM CHANDRA WICKRAMASINGHE SPOLU S BRITSKÝMI MIKROBIOLÓGMI A INDICKÝM FYZIKOM PÁTRAJÚ PO PÁCHATEĽOVI VEĽMI ZVLÁŠTNEJ UDALOSTI

Červený dážď z Keraly zostáva záhadou

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný ...

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný dážď, sfarbený do červena. Ako napísal New Scientist, pôvodné predpoklady hovorili o tom, že tu spadlo v niekoľkých dávkach a na mnohých miestach až 50 ton niečoho, čo mohlo byť mimozemskou formou života. Aspoň tak sa spočiatku javili čudné červené častice, ktoré dážď obsahoval a ktoré zanechávali jasné stopy aj na oblečení ľudí.

Uhlík, kyslík, sodík a železo

Fyzik Godfrey Louis z Keraly, ktorý pracuje na Univerzite Mahátmu Gándhího v Kottayame, častice podrobne preskúmal. Spolu so svojím študentom Santhosim Kumarom vyhodnotili viac ako 120 správ z miestnej tlače a iných zdrojov, a zhromaždili vzorky červeného dažďa z plochy väčšej ako 100 km2. Častice mali v priemere od 4 do 10 mikrometrov (milióntin metra), skladali sa z 50 percent z uhlíka, zo 45 percent z kyslíka, a boli v nich stopy aj iných prvkov vrátane sodíka a železa. DNA v nich však nenašli.

Článok pokračuje pod video reklamou

O dva roky neskôr Louis vo vedeckej štúdii tvrdil, že si nevie predstaviť, že by červený dážď mohol mať pozemský pôvod. Podľa neho sú to mikróby z kozmu, ktoré sa dostali na Zem z kométy či meteoritu. Vyzerajú ako biologické bunky, aj keď nemajú DNA.

Podrobný výskum Louisa a Kumara opublikoval v januári 2006 odborný časopis Astrophysic and Space Science. Je teda Louisova teória o mimozemskom pôvode červeného dažďa stále živá?

Biologický pôvod nespochybnili

Redaktori New Scientistu nelenili a rozoslali kópiu článku zo solídneho, recenzovaného zdroja niekoľkým odborníkom. Tí sa rozišli v hodnotení pôvodu červeného dažďa, zhodli sa však na tom, že červené častice majú biologický pôvod.

"Ak to nie sú žijúce bunky, potom neviem, čo by to mohlo byť," povedal Milton Wainwright, mikrobiológ zo Sheffieldskej univerzity. "Možno je to začiatok niečoho vzrušujúceho." Wainwright sa nazdával, že bunky by mohli obsahovať DNA, ktorú Louis nenašiel. Alebo by to mohli byť červené krvinky, pochádzajúce z cicavcov, ktoré neobsahujú DNA, pretože nemajú jadro. Odkiaľ by sa však z neba zobralo 50 ton červených krviniek?

Vo februári začal záhadné častice študovať známy astronóm Chandra Wickramasinghe spolu s mikrobiológmi na Cardiffskej univerzite. Ukázalo sa, že to nemôžu byť červené krvinky, pretože v tom prípade by v nich musel byť hemoglobín. Nemali by to byť ani spóry húb alebo riasy. Neobsahujú chitín, ktorý je kľúčovým komponentom bunkových stien v hubách. Nie sú v nich ani chlóroplasty, nevyhnutné na fotosyntézu, ktoré by museli byť v červených riasach.

Predsa len DNA?

Nakoniec však vedci zo Sheffieldskej univerzity predsa len v červených časticiach našli DNA. Ich kolegom z Cardiffu sa doteraz nepodarilo ich nález potvrdiť. "To neznamená, že tam DNA nie je," povedal Wickramasinghe. "DNA tam môže byť, lenže iná, než akú poznáme."

Červené bunky majú nezvyčajne hrubé, masívne steny, niektoré obsahujú dcérske bunky, ktoré sú naozajstnou záhadou. Podľa Wainwrighta však predsa len najskôr ide o pozemský organizmus, ktorý vedci zatiaľ nepoznajú.

Možno niečo na spôsob rias Trentepohlia, ktoré vypestovali botanici v Kerale. Podľa názoru odborníkov z Výskumného ústavu a Tropickej botanickej záhrady v Kerale pochádzajú červené častice práve z tejto riasy. To by asi bolo pre prívržencov seriálu Akty X trochu smutné. Aj keď záhada, ako sa riasy dostali do dažďových kvapiek, by zostala nevyriešená.

Oba britské tímy pokračujú v testoch na DNA. Sú však rozhodnutí o svojich výsledkoch informovať až v recenzovanom časopise.

A pokiaľ ide o Keralu, možno sú na Zemi oblasti, ktoré skrývajú viac záhad ako iné. Ďalším hlavolamom z Keraly totiž je, prečo tu v porovnaní s priemerom v celom svete žijú zdravší ľudia. Niektorí vedci to vysvetľujú radiačným paradoxom, ktorý hovorí, že v oblastiach s vyššími hodnotami radiačného (rádioaktívneho) pozadia je jednoducho zdravotný stav obyvateľstva lepší; nik však nevie, prečo. Ďalšie takéto oblasti sú v Brazílii, juhozápadnom Francúzsku, Iráne a Číne. Možno by vedci mali preskúmať, čo tam vlastne padá z neba.

 

 

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Anna Bubeníková.
Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.

Peter Schutz

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Pochod iniciatívy Za slušné Slovensko podporili tisíce ľudí
Dnes píše Jaroslav Rumpli

Asi najsmutnejšie je mlčanie Ivana Mikloša

Kolopič sa neprizná, ani keby ho lámali na kolese.

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš.

Neprehliadnite tiež

Kosti bojovníkov, ktorí padli v bitke pri rieke Tollense pred približne 3300 rokmi. V Európe predstavuje vôbec prvý dôkaz o prehistorickom bojisku.
Ostrov Bogoslof odfotený 10. januára 2017.
Pozostatky veľryby, na ktorých si pochutnávajú hlbokomorské živočíchy.
Podcast Klik

Klik: Google má cestu, ako vyhrať nad Applom

Komentovaný prehľad technologických správ.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
  2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
  9. Slováci sú chlebovým národom
  10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 13 916
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 158
  3. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 12 927
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 667
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 9 273
  6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 863
  7. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 7 847
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 264
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 6 801
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 6 741