SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
ASTRONÓM CHANDRA WICKRAMASINGHE SPOLU S BRITSKÝMI MIKROBIOLÓGMI A INDICKÝM FYZIKOM PÁTRAJÚ PO PÁCHATEĽOVI VEĽMI ZVLÁŠTNEJ UDALOSTI

Červený dážď z Keraly zostáva záhadou

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný ...

Štát Kerala sa rozkladá na relatívne malej ploche v južnej Indii. V roku 2001 tu v letných mesiacoch veľakrát padal záhadný dážď, sfarbený do červena. Ako napísal New Scientist, pôvodné predpoklady hovorili o tom, že tu spadlo v niekoľkých dávkach a na mnohých miestach až 50 ton niečoho, čo mohlo byť mimozemskou formou života. Aspoň tak sa spočiatku javili čudné červené častice, ktoré dážď obsahoval a ktoré zanechávali jasné stopy aj na oblečení ľudí.

Uhlík, kyslík, sodík a železo

Fyzik Godfrey Louis z Keraly, ktorý pracuje na Univerzite Mahátmu Gándhího v Kottayame, častice podrobne preskúmal. Spolu so svojím študentom Santhosim Kumarom vyhodnotili viac ako 120 správ z miestnej tlače a iných zdrojov, a zhromaždili vzorky červeného dažďa z plochy väčšej ako 100 km2. Častice mali v priemere od 4 do 10 mikrometrov (milióntin metra), skladali sa z 50 percent z uhlíka, zo 45 percent z kyslíka, a boli v nich stopy aj iných prvkov vrátane sodíka a železa. DNA v nich však nenašli.

Skryť Vypnúť reklamu

O dva roky neskôr Louis vo vedeckej štúdii tvrdil, že si nevie predstaviť, že by červený dážď mohol mať pozemský pôvod. Podľa neho sú to mikróby z kozmu, ktoré sa dostali na Zem z kométy či meteoritu. Vyzerajú ako biologické bunky, aj keď nemajú DNA.

Podrobný výskum Louisa a Kumara opublikoval v januári 2006 odborný časopis Astrophysic and Space Science. Je teda Louisova teória o mimozemskom pôvode červeného dažďa stále živá?

Biologický pôvod nespochybnili

Redaktori New Scientistu nelenili a rozoslali kópiu článku zo solídneho, recenzovaného zdroja niekoľkým odborníkom. Tí sa rozišli v hodnotení pôvodu červeného dažďa, zhodli sa však na tom, že červené častice majú biologický pôvod.

"Ak to nie sú žijúce bunky, potom neviem, čo by to mohlo byť," povedal Milton Wainwright, mikrobiológ zo Sheffieldskej univerzity. "Možno je to začiatok niečoho vzrušujúceho." Wainwright sa nazdával, že bunky by mohli obsahovať DNA, ktorú Louis nenašiel. Alebo by to mohli byť červené krvinky, pochádzajúce z cicavcov, ktoré neobsahujú DNA, pretože nemajú jadro. Odkiaľ by sa však z neba zobralo 50 ton červených krviniek?

Skryť Vypnúť reklamu

Vo februári začal záhadné častice študovať známy astronóm Chandra Wickramasinghe spolu s mikrobiológmi na Cardiffskej univerzite. Ukázalo sa, že to nemôžu byť červené krvinky, pretože v tom prípade by v nich musel byť hemoglobín. Nemali by to byť ani spóry húb alebo riasy. Neobsahujú chitín, ktorý je kľúčovým komponentom bunkových stien v hubách. Nie sú v nich ani chlóroplasty, nevyhnutné na fotosyntézu, ktoré by museli byť v červených riasach.

Predsa len DNA?

Nakoniec však vedci zo Sheffieldskej univerzity predsa len v červených časticiach našli DNA. Ich kolegom z Cardiffu sa doteraz nepodarilo ich nález potvrdiť. "To neznamená, že tam DNA nie je," povedal Wickramasinghe. "DNA tam môže byť, lenže iná, než akú poznáme."

Skryť Vypnúť reklamu

Červené bunky majú nezvyčajne hrubé, masívne steny, niektoré obsahujú dcérske bunky, ktoré sú naozajstnou záhadou. Podľa Wainwrighta však predsa len najskôr ide o pozemský organizmus, ktorý vedci zatiaľ nepoznajú.

Možno niečo na spôsob rias Trentepohlia, ktoré vypestovali botanici v Kerale. Podľa názoru odborníkov z Výskumného ústavu a Tropickej botanickej záhrady v Kerale pochádzajú červené častice práve z tejto riasy. To by asi bolo pre prívržencov seriálu Akty X trochu smutné. Aj keď záhada, ako sa riasy dostali do dažďových kvapiek, by zostala nevyriešená.

Oba britské tímy pokračujú v testoch na DNA. Sú však rozhodnutí o svojich výsledkoch informovať až v recenzovanom časopise.

A pokiaľ ide o Keralu, možno sú na Zemi oblasti, ktoré skrývajú viac záhad ako iné. Ďalším hlavolamom z Keraly totiž je, prečo tu v porovnaní s priemerom v celom svete žijú zdravší ľudia. Niektorí vedci to vysvetľujú radiačným paradoxom, ktorý hovorí, že v oblastiach s vyššími hodnotami radiačného (rádioaktívneho) pozadia je jednoducho zdravotný stav obyvateľstva lepší; nik však nevie, prečo. Ďalšie takéto oblasti sú v Brazílii, juhozápadnom Francúzsku, Iráne a Číne. Možno by vedci mali preskúmať, čo tam vlastne padá z neba.

Skryť Vypnúť reklamu

 

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Koronavírus: V štyroch nemocniciach Žilinského kraja sú covidové oddelenia plné (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Ilustračná fotografia.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  3. Pomáhajte čítaním
  4. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  5. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  7. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 28 991
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 446
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 363
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 959
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 857
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 730
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 998
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 810
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 10 409
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 663