riešiť i bez grafického softvéru.
Problémom nie je digitálny fotoaparát ale ľudský mozog. Ten naše vizuálne vnímanie koriguje tak, aby sme veci vnímali s rovnakou farebnosťou pri dennom slnečnom svetle, i pri rôznych druhoch umelého osvetlenia. Na fotografiách však všetko vyzerá úplne inak. Hlavnou príčinou je, že snímky si prehliadame pri úplne odlišnom osvetlení a mozog nemá k dispozícii potrebné vnemy, aby výsledok nášho videnia skorigoval.
FOTO - MILAN GIGEL
Každý digitálny fotoaparát s takýmito situáciami počíta. Preto okrem automatiky ponúka i niekoľko režimov korekcie farebnosti, ktoré sú označené pojmom "White Balance (WB)". To preto, že správne vyváženie farieb sa odvíja od neutrálnej bielej farby, či šedých tónov. Ak je na snímkoch biela skutočne biela a šedá bez akýchkoľvek farebných prímesí, ostatné farby budú tiež interpretované správne.
Ak sa vám v konkrétnej situácii nepáči automatické podanie farieb na smíkoch, prehliadnite si v menu svojho fotoaparátu možnosti nastavení. Väčšinou sa skrývajú pod jednoduchou skratkou WB alebo popisom White Balance. Drivá väčšina prístrojov vám v prvom rade ponúkne prednastavené profily identifikované ich ikonami: slnečno, zamračené, neónové osvetlenie, halogénové osvetlenie, tieň a podobne. Môžete si vyskúšať ktorý z nich akým spôsobom zmení farebné podanie.
Režim denného osvetlenia budete používať pomerne málo, pretože automatika si dokáže často poradiť so snímaním pri prirodzenom osvetlení. Ak však budete chcieť vyfotografovať menu LCD monitora alebo MP3 prehrávača, zistíte že je pri automatike úplne namodralé a červené tóny chýbajú. Nastavenie tohto režimu problém vyrieši.
V zamračenom počasí tiež extrémny problém s automatikou nebýva. Ak ste však v lete nútení fotografovať v čase keď je slnko na oblohe príliš vysoko, fotografie sú akési vyšednuté a bez života. Vynútenie režimu zamračené pridá hline, stavebnej architektúre a kôre stromov hnedasté tóny, ktoré dodajú snímkom život. S týmto režimom môžete experimentovať i pri východe a západe slnka.
FOTO - MILAN GIGEL
V interiéroch je dôležité pri vypnutom blesku vyriešiť farebné posuny, ktoré robí umelé osvetlenie. To býva niekedy namodralé (neón) alebo nažltlé (halogén). Ak poznáte prostredie v ktorom fotografujete, jednoducho sa úpravami s farebnosťou vysporiadate. Opäť však nezabudnite na to, že vynútením týchto režimov dokážete v exteriéri dosiahnuť kreatívnosť. Posunom k modrej získate chladnosť oceľových konštrukcií a sklenej architektúry, nezvyčajné podanie zasneženej krajiny či dodáte teplé tóny rannému slnku na jesenných listoch. Za korekciami hľadajte vždy i kreatívnosť.
Samostatnou kapitolou je reprodukčná fotografia. Pri nej chcete vždy dosiahnuť reálne farby bez akéhokoľvek posunu. Preto nájdete popri predvoľbách na prístroji i funkciu merania vyváženia bielej. Pri aktivovaní funkcie stačí v hľadáčiku zarámovať biely objekt - napríklad hárok papiera (pozor i tie sú buď namodralé alebo nažltlé) a zatlačiť spúšť. Nameraná hodnota bude pre fotoaparát predstavovať odchýlku, podľa ktorej spraví posun farebného spektra. Profesionáli namiesto hárku bieleho papiera používajú špeciálnu reprodukčnú tabuľku, na ktorej je vyobrazená 18 percentná neutrálna šeď. Niektoré fotografické prístroje navyše umožňujú ručne meniť nastavenie bielej vyvažovaním modrých a červených tónov na snímku, alebo umožňujú dokonca vložiť "farbu" osvetlenia priamo v Kelvinoch.
TIP: Kontrolujte si priebežne farebnosť snímkov a myslite na to, že režimy vyváženia bielej dokážu nielen verne zobraziť farebnosť, ale násilným posunom dokážu fotografiu doplniť o emócie a nálady. Úprava farebnosti snímkov v JPEG formáte má vždy za následok, že niektoré farby budú na snímku vždy chýbať.
FOTO - MILAN GIGEL
