The Elder Scrolls IV: Oblivion - konečne ho tu máme!

Cítite to? Je to všade okolo nás, vo vzduchu a vo vode. Hovoria o tom chlapi v krčme, milenci v posteli a predovšetkým hráči na fórach po celom svete. Už nejakú dobu sa to jemne vznáša nad zemou ako ranná hmla. Tá hmla, to sú pocity, ktoré v ľuďoch zanechal Oblivion, nový prírastok do veľkej The Elder Scrolls rodiny. Nastal čas, aby sme aj my pridali ruku k dielu, rozvírili hmlu a uviedli veci na pravú mieru. Ponúkame vám recenziu na najambicióznejší projekt, aký sa na poli hernej zábavy za posledné roky objavil.

Myslel som si, že to bude prosté, jednoduché ako detská hra. Veď čo je na tom? Ďalšia hra, ďalšia recenzia. Je síce pravda, že práve tento titul mal ešte pred svojim vydaním na svedomí viac uslintaných ľudí než výstrih akejkoľvek ženy. O to však mala byť moja úloha ľahšia: zakúpim si slovník superlatívov, nasúkam ich do klasickej šablóny a, voilá, mám recenziu. Lenže veci sa trochu zvrtli a tým, že som o právo zrecenzovať Oblivion žobral už rok dopredu (asi o mesiac ma predbehol, gŕŕŕ, a potom mi už bolo sprosté privlastniť si právo na recenziu len kvôli tomu, že som sa stal medzičasom zástupcom šéfredaktora - ale TES V je len môj!!! - pozn. Slavatar), som na seba naložil bremeno tej najväčšej hmotnosti. Prečo? Oblivion totiž rozdelil hráčov na dva po zuby ozbrojené, nenávistné a krvilačné tábory. Uprostred tohto pomyselného bojiska však stojí recenzent (zachráňte ma niekto, napíšte aspoň druhú stranu mince, nech v tom nie som sám), človek, ktorý chce len napísať článok a ísť si svojou vlastnou cestou. Jeden tábor Oblivion zbožňuje a pasuje ho za najlepšie RPG všetkých čias. Tá druhá skupina pre zmenu narieka a zo slzou v oku spomína na staré dobré časy „hard-core“ RPG-čiek. Niečo v štýle „vy mladí neviete, čo so sebou“, „za komunistov bolo lepšie“ a pod. Jedna vec je však istá, či už ho milujete alebo naňho z nejakého dôvodu frflete, všetci ho hráte, všetci ho máte na harddisku a nikto z vás sa mu nevyhne.

Tak ako v predchádzajúcich dieloch, aj v Oblivione sa na začiatku ocitáte v koži väzňa, sediac si v chladnej a poloprázdnej cele. Čo sa však nestane? Do vašej cely vojde cisár aj so svojou ochrankou a na vaše prekvapenie otvorí tajné dvere, ktoré ste mali po celý ten čas priamo pred nosom. A tu sa začína vaše veľké dobrodružstvo. Predtým, než sa vydáte objavovať krásy Cyrodiilu, sa musíte prehrýzť úvodnou „tutorial“ jaskyňou, ktorá vás zoznámi zo základmi ovládania a herného systému. Veľmi nenásilným spôsobom vám počas tejto úvodnej pasáže hra dá postupne na výber znamenie, atribúty a skilly, ktoré budú vašu postavu charakterizovať. Zoznámite sa taktiež s osudom cisára a hrozbou, ktorá sužuje celý Tamriel. Po tom, čo uzriete prvé slnečné lúče, budete už plne pripravení na najväčšie dobrodružstvo vášho života. Zaujímavý, poučný a veľmi dobre spracovaný úvod, ktorý je ako stvorený pre ľudí, čo zapínajú Oblivion po prvýkrát. Ak si však chcete vytvoriť druhú, tretiu, či štvrtú postavu, budete sa musieť cezeň dostať ešte raz, čo je mierne otravné.

Moja prvá postava bola dopredu jasná, zlodej. Hra zaňho mala byť totižto oproti Morrowindu v mnohom vylepšená. V prvom rade pribudol indikátor viditeľnosti, akési oko, ktoré vám dá na vedomie, či ste schovaní alebo nie. Samozrejme by som uvítal niečo v štýle Thiefa, ale myslím si, že aj toto je dostatočné. Škoda len, že celá stealth časť hry nebola dotiahnutá úplne do konca. Okolité postavy totižto nereagujú na zvuky, takže nemôžete nikoho nalákať hodením jablka, či strelením šípu do steny. Ak ste prikrčení, môžete dokonca skákať koľko len chcete a nikto si to ani len nevšimne. V každom prípade je ale hra za zlodeja veľmi zaujímavá, a to najmä z toho dôvodu, že sa môžete vlámať prakticky hocikam a ukradnúť si čo len chcete. Svoj lup môžete predať len určitým obchodníkom, čo dáva hre zaujímavý „mafiánsky“ rozmer. Pri hraní za zlodeja sa určite nevyhnete ani vylamovaniu zámkov, či vtieraniu sa ľuďom. Obidve tieto činnosti sú realizované pomocou minihier. Pri otváraní uzamknutých dverí sa musíte spoliehať na svoje reflexy a pri rozprávaní sa na svoju inteligenciu, keďže speechcraft je realizovaný akousi logickou hádankou (podľa výrazu tváre NPC určujete, ktorému zo štyroch štýlov komuníkácie pridelíte akú intenzitu - pozn. Slavatar), síce veľmi jednoduchou, no v každom prípade si za ňu autori zaslúžia pochvalu.

Človek sa pri hraní Oblivionu pochopiteľne nevyhne ani súbojom, ktoré sú tu na dennom poriadku. Či už ste zlodej alebo kúzelník, musíte sa vedieť brániť. Za zlodeja máte možnosť útočiť z tieňa a ak ste dosť dobrí, môžete vašich nepriateľov za pomoci luku zneškodniť bez toho, aby si vás všimli. Za bojovníka je to už o niečom inom. Určite ste zvedaví, ako dopadol nový súbojový systém, ktorý Bethesda toľko ospevovala. Spojenie aktívneho bloku s možnosťou vybrať si silný, či o niečo slabší, zato rýchlejší útok, dopadlo podľa môjho názoru veľmi dobre. Súboje sú zaujímavé a do určitej miery v nich ide aj o vaše vlastné schopnosti. Hoci niekedy sa stáva, že sa na celé blokovanie vykašlete a jednoducho len klikáte donemoty, až kým sa vás oponent nezloží k zemi. Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou bojov sú jedy, ktorých je v hre niekoľko druhov. Pri súboji s kúzelníkmi si tak stačí meč potrieť „silence“ jedom a máte od nich pokoj, pretože im na určitú dobu znemožní čarovať. Keď už sme pri tých kúzlach, treba spomenúť, že v Oblivione ich môžete vyvolávať bez toho, aby ste sa prepínali do akéhosi módu na kúzlenie, čo do súbojov prináša niekoľko nových možností. Škoda len, že pribudlo málo nových kúziel, takže ak sa chcete po Cyrodiile potulovať v koži mága, zažijete niečo veľmi podobné ako v Morrowinde.

Jaskyne, dungeony a kobky sú dôležitou súčasťou každej RPG hry. Oblivion stavia na ručne vymodelované jaskyne, ktoré kladú veľký dôraz na atmosféru, predovšetkým hrozivú. Svetla je nedostatok a zombíkov tak veľa! Neraz sa mi stalo, že som sa zľakol prichádzajúceho tieňa. Dungeony sú taktiež plné rôznych tlačidiel, pák, či tajných dverí. Nie je ich síce tak veľa ako v Dungeon Masterovi, no povedzme si to na rovinu, nemôže predsa každá jaskyňa mať stotisíc logických hádaniek. Z tohto pohľadu teda dungeony v Oblivione pôsobia veľmi realisticky a vierohodne. Okrem pák narazíte aj na pasce, ktoré bývajú veľmi dobre skryté a často krát vás prekvapia. Dungeonov je však bohužiaľ len zopár základných druhov, takže budete prechádzať rovnaké a rovnaké scenérie. Nehovorím o štruktúre, tá je u každého úplne iná, no textúry, predmety a objekty sú rovnaké. Čakal som trošku väčšiu variabilnosť, Bethesda...

Ruky a nohy by som autorom bozkával za to, že k skillom pridali aj perky, ktoré pri zlepšovaní svojich schopností dostávate. Napríklad s acrobatics na 100 môžete poskakovať po vode, či s mercantile na rovnakom stupni investovať do obchodov, čím zarobíte peniaze v podstate z ničoho. Tie potom môžete míňať na množstvo hlúpostí, od domov a ich zariadenia, cez novú výbavu, až po kone, ktorých je v hre niekoľko druhov. Líšia sa silou a rýchlosťou, no tie najlepšie, akým je napríklad unikátny Shadowmere, získate jedine splnením nejakej úlohy.

Systém magických zbraní sa tak isto značne zmenil. Ako iste viete, zmizol enchanting ako samostatný skill a toto privilégium majú odteraz len členovia cechu kúzelníkov. Magické zbrane sa bohužiaľ už samé neobnovujú, čo má za následok ich veľmi rýchlu nepoužiteľnosť. Samozrejme máte možnosť si ich dobiť, čo sa dá opäť v cechu kúzelníkov, no lacné to nie je. Poprípade môžete nájsť špeciálne kamene na to slúžiace, či si chytiť dušu nejakého nešťastníka do soul gemu, no tie sú rovnako veľmi vzácne. Okrem toho, že si magické veci môžete vytvárať len v cechu kúzelníkov, môžete čas od času naraziť na Sigil Stone (kde, to vám neprezradím :), ktorý sa dá narvať do ľubovoľnej zbrane, čím jej dodáte nejaké magické schopnosti.

GRAFIKA – technológia 9 / 10

Samozrejme prvá vec, čo vám napadne, je „WOW“! Potom si zrolujete jazyk, zdvihnete sánku a môžete začať hrať. Grafická úroveň hry je po technologickej stránke priam úžasná. Pixel shadery sú využité prakticky všade, kde je to možné. Ak sa budete pomaličky zakrádať v elfských ruinách, či iných dungeonoch, uvidíte, čo dokáže Oblivion so svetlom a tieňmi. To sa už dostávam k jednej veľmi diskutabilnej veci, a tou je nutný výber medzi HDR osvetlením a antialiasingom (pri ktorom môžete využiť BLOOM osvetlenie). HDR je vec úžasná, má schopnosť všetko oživiť, všetko je farebnejšie, pestrejšie a realistickejšie. Osvetlenie s použitím tejto technológie myslí aj na tretí rozmer. Tým pádom sú napríklad skaly

osvetlené oveľa reálnejšie, než pri použití BLOOM-u. Nádherný je aj pohľad na oblohu, pri ktorom sa vám prispôsobí množstvo svetla, teda ide o akúsi simuláciu ľudskej schopnosti rozširovať či zužovať zreničky podľa potreby. HDR odoberá z FPS približne toľko isto, čo štvornásobný antialiasing spolu s BLOOMom. Je teda len na vás, či si vyberiete hladké hrany alebo HDR. U mňa bola voľba jasná, keďže som na zubatosť akosi alergický a vyššie rozlíšenie než 1024x768 môj počítač už stabilne neutiahne. No HDR som vypínal s veľmi ťažkým srdcom. V prípade, že vlastníte kartu od ATI, rady X1000, môžete si pri použití špeciálnej utilitky zapnúť HDR a AA súčasne. (Porovnať svetelné efekty si môžete na týchto obrázkoch denného cyklu - jeden je s HDR, druhý bez neho.)

Autori pri tvorbe lesných porastov a divočiny využili SpeedTree technológiu, ktorú ma svedomí tím zaberajúci sa výhradne programovaním stromov. Jednotlivé stromy sú enginom generované a následne aj rozmiestňované s istou dávkou náhody. Ak sa nemýlim, tak by sa mali rozmiestňovať náhodne vždy pri spustení novej hry, no nie som si celkom istý. V každom prípade náhodná generácia ma za následok fakt, že všetky stromy sú unikátne. Tráva je rovnako nádherná a o kvetinách, hubách či kríkoch ani nehovoriac. Toto všetko autori v plnej kráse prezentujú napríklad v imperiálnom arboréte, ktorého súčasťou sú rôzne rastliny, sochy, stĺpy a stromy.

Ani Oblivion však nie je po tejto stránke úplne dokonalý, aj on má svoje muchy. Ide najmä o vzdialenú krajinu a textúry v nej použité. Sú priam odporné a do celkového obrazu vôbec nezapadajú. Miestami si môžete všimnúť zlomy medzi tými kvalitnejšími a menej kvalitnejšími textúrami. Môže sa stať, a často sa vám aj stane, že sa pozriete na scénu, ktorá ma jednu polovicu úplne inú ako druhú. Dôvod, prečo to autori realizovali týmto spôsobom, treba hľadať za výkonom, no nechápem, z akého dôvodu sa kvalita vzdialených textúr nedá v hre nastavovať. Treba predsa myslieť aj na budúcnosť, či na ľudí, čo vlastnia rýchlejšie počítače.

GRAFIKA – dizajn 10 / 10
Grafici sa na Oblivione očividne vyšantili, čo je vidieť na každom kroku. Brnenia a zbrane vyzerajú priam nádherne a najlepšie je, že sú dizajnovo absolútne odlišné od tých v Morrowinde. V hre ostali výbavy ako glass, dwemer, ebony či daedric, no napriek tomu sa od svojich predchodcov z Morrowindu veľmi líšia. Mestá sú ďalším dizajnérskym skvostom. Každé z nich má svoju špecifickú štruktúru i dizajn budov a zaručujem vám, že ani dve z nich sa na seba nepodobajú. Každé jedno má pri tom nejaký nápad aj pokiaľ ide o rozloženie, či rôzne geografické črty. Autori si zaslúžia pochvalu aj za výzor postáv. Oblivion je snáď prvá hra, v ktorej nenarazíte na dve rovnaké tváre. Ľudí si tak budete pamätať nie len podľa ich mena, no aj podľa ich výzoru. Za tento fakt budete vďační najmä pri vytváraní svojej vlastnej postavy. Meniť môžete takmer všetko, od konkávnosti, či konvexnosti brady až po odtieň očných viečok. Zaujímavé je, že aj ženy sú v Oblivione stvárnené skutočnejšie, ako v iných hrách. Nenarazíte len na samé top-modelky s veľkým poprsím, čo je dnes úplne bežná prax. Počas potuliek po svete narazíte na množstvo starých a škaredých ľudí, či skrátka len priemerných. Ľudia, aj keď majú ešte stále ďaleko od reality, sú svojím stvárnením veľmi vierohodní, v porovnaní so všetkými ostatnými hrami, ktoré som doteraz videl.

GRAFIKA – výkon 8 / 10
Čakal som, že s kartou, ktorá na oficiálnych stránkach figuruje v optimálnej zostave (vlastním 6800GT) nenarazím na žiadne problémy týkajúce sa frameratu. Opak bol pravdou. Oblivion je po tejto stránke veľmi rozdielny od miesta k miestu, od scény k scéne. Niektoré mestá sú oveľa náročnejšie, než iné. Pre rôzne časti sveta platí to isté, no vo všeobecnosti treba priznať, že lesy nebežia plynule snáď nikdy. Veľmi problematický je aj antialiasing, špeciálne ak ho máte zapnutý na štvrtom stupni. V hre totižto existujú miesta, ktoré táto technologia absolútne nezvláda. Pri pohľade napríklad na bránu Oblivionu mi FPS kleslo niekoľkonásobne, čo zapríčinilo totálny krach a znemožnilo akékoľvek súboje v ich prítomnosti. Problém bol však razom vyriešený, keď som nastavil len dvojnásobný antialiasing, čo je veľmi zvláštne.

Nastavovať výkon v Oblivione je priam alchýmia. Isté veci na istých zostavách ovplyvňujú plynulosť viac než iné. Treba nájsť správne ovládače a správne nastavenia. Na internete sa už teraz objavilo množstvo návodov, ako hru vyladiť, preto vám odporúčam sa po niečom podobnom poohliadnuť v prípade, že nevlastníte nejakého kremíkového diabla ako napríklad Geforce 7900GT, či Radeon X1900 XL, čo sú karty pre obyčajných smrteľníkov nedostupné. V prípade, že disponujete kartou od nVidie, máte zaujímavú možnosť vyskúšať ovládače forceware 84.25, ktoré sú označené ako BETA, no vraj sú optimalizované špeciálne pre Oblivion. Nečakajte enormný nárast výkonu, no rozhodne pomôžu. Na záver môžem povedať len jednu vec, Oblivion je najnáročnejšia hra, aká kedy vyšla a jej nároky sú pochopiteľné. Na to, aby ste si ho užili na 100%, budete potrebovať naozaj dobrú zostavu, pretože v opačnom prípade budete len a len frflať a hru si vôbec neužijete. Ale to už je údel hier, ktoré graficky predchádzajú svoju dobu.

INTERFACE – dizajn 10 / 10
Po dizajnérskej stránke by sa dal interface Oblivionu nazvať majstrovským kúskom. Farby zvolené v odtieni pergamenu sa do hry z fantasy prostredia perfektne hodia. Mapa je taktiež prenádherná, hoci je len v jednej farbe (existuje mód, ktorý jej dodá farebnosť). Úlohy, kúzla, atribúty, hodnosť v cechu a vlastne všetko, čo herný interface obsahuje, je skrášlené peknými maľovanými obrázkami, ktoré opäť čo-to do fantasy atmosféry pridávajú. Na pravú stranu obrazovky autori postavili vlastnú postavu vášho hrdinu, ktorou sa pri jej otáčaní a približovaní môžete do sýtosti pokochať. Pri vyvolaní inventára sa dokonca celá hra prevedie do príslušného odtieňa hnedej, čo na kráse pridáva a vytvára celistvý dojem.

INTERFACE - účelnosť 6 / 10
Účel svätí prostriedky, vravieva sa. Tým sa však vývojári v Bethesde rozhodne nezaoberali, išli cestou smerujúcou presne opačným smerom. Nechali sa zviesť pekelnými silami konzolovosti, pretože celý interface je očividne prispôsobený pre hráčov platformy Xbox 360. Font je obrovský, čo je rozhodne výhoda, ak sa pozeráte na televízor, no pre nás pécéčkárov je to veľkým tŕň v oku. K hocijakému predmetu či informácii sa musíte horko ťažko preklikať, čo je tak isto dôsledkom vývoja hry pre dve rôzne platformy. Jednoducho všetko je obrovské, neprehľadné a zbytočne rozdelené pod niekoľko záložiek. Zabudnite teda na extrémnu účelnosť a prehľadnosť v štýle Morrowindu, v ktorom ste stlačením jediného tlačidla mali pred sebou všetky dôležité informácie.

Ďalšou vecou, ktorú treba spomenúť, je toľko omieľaný kompas, ktorým sa autori počas hype obdobia chválili, za čo na nich mnohí hráči vrhali veľmi nepekné pohľady. To, že počas cestovania po svete okamžite viete, aké miesta sú vo vašej tesnej blízkosti, je podľa môjho názoru len plus. Neunikne vám tak zo sveta vôbec nič a vy sa nemusíte strachovať, že niektorá časť hry zostane zabudnutá. V mnohých hráčoch tento výmysel dokonca vyvoláva obrovské chute neustále preskúmavať krajinu. Čo má za následok to, že cesta z jedného bodu do druhého trvá oveľa dlhšie než môžete predpokladať, všade sa totižto chcete zastaviť a všetko si chcete obzrieť. A to predsa nie je zlé.

S kompasom však pribudla ďalšia vec, ktorá už tak šťastná nie je. Hra vám, ako už iste viete, ukazuje, kam máte ísť, aby ste daný quest úspešne dokončili. V istých prípadoch to samozrejme nie je na škodu. Len si spomeňte na niektoré beznádejné pochody v Morrowinde, v snahe nájsť jaskyňu, ktorá ma byť údajne južne od kopca, ktorý je kúsok západne od mesta, ktoré je zase pod starým zeleným stromom. Hra vám však ukazuje aj veci, ktoré by ste mali objavovať sami. Ukazuje vám, ktorým smerom máte ísť v jaskyni, za akým človekom sa máte vydať a čo máte prehľadávať. Autori tým kompletne zabili všetky detektívne snaženia, ktoré bývali pre RPGčka typické. Nechcem sa opakovať a propagovať nenávistné názory, no myslím si, že opäť je to približovaním hry širokým masám, v snahe predať čo najviac kópií. Nič sa však neje také horúce, ako sa to uvarí a aj v tomto prípade pomôžu hráčske módy, stačí len hľadať.

• Odporúčam BT mód, ktorý Interface Oblivionu približuje svetu PC. Pridáva do hry užitočné informácie, zväčšuje mapu, a dĺžku efektu kúziel vyjadruje v číslach, atď. Zároveň poskytuje niekoľko možností, ako obmedziť kompas. Za pozornosť stoja aj módy, ktoré upravujú veľkosť crosshairu, či presúvajú „sneak“ status do spodnej časti obrazovky.

HRATEĽNOSŤ – pre tých, čo žijú v minulosti 6 / 10
Ako by uspel Oblivion v porovnaní s RPG klenotmi minulosti? Ak mám byť celkom úprimný, tak veľmi zle. Odoberte z tejto hry všetko oku lahodiace a nebude žiadnej z legiend siahať ani po kolená. V rokoch vrcholnej slávy titulov ako Dungeon Master, Wizardry, Might and Magic, Realms of Arkania, Ishar Trilogy a ja neviem čoho ešte (sú ich desiatky) by po Oblivione neštekol ani pes. Ak hrávate počítačové hry viac ako desať rokov, určite máte na túto tému aspoň trochu podobný názor. Oblivion má mnoho kladov a mnoho veľmi pozitívnych prvkov, ku ktorým sa dostanem neskôr. Lenže ani ľudia z Bethesda Softworks sa nemohli v žiadnom prípade vyhnúť nastolenému trendu minimalizácie a arkádovosti, ktorý sa do nášho obľúbeného žánru nenápadne votrel. Prosím vás, ľudia, čo ste čakali? Hra, ktorá ma taký grafický engine a tak rozsiahly dabing ako Oblivion, predsa musela niečo stáť. Schválne, skúste si ten rozpočet predstaviť, tak či tak sa k tomu ani len nepriblížite. Veľkorozpočtové hry potrebujú veľa zarobiť, a na to sa musia veľmi dobre predávať. Zložité herné systémy sú veľkým nepriateľom moderného hráča, o produkty takého typu dnes nie je záujem. Vidíme to všade - v hudbe, filmoch, knihách, prosto všade, nikto sa tomu nevyhne. Mysleli ste si, že Oblivion bude pokračovať v odkaze Ultimy, Eye of Beholdera či Lands of Lore? Že to bude hard-core RPG zo starej školy? Boli ste veľmi naivní...

Čo viac vám môžem povedať? Skúsim vám dať zopár rád, to ktorú, z nich si vyberiete je len na vás. Oprášte svoje staré hry, podmienkou je rok vydania menší než 1995, zožeňte si 486-ku, nainštalujte MS-DOS a môžete sa zabávať do sýtosti. Sám si podobnú dávku čas od času musím dať, aby som sa úplne nezbláznil (inak na podobné účely odporúčam freeware DOSbox, na staré hry už kvôli nemu netreba starý comp - udelil by som za tento program autorom nobelovú cenu za mier, všetky staré pecky bez problémov rozbeháte pod novým systémom... a hlavne so zvukom! - pozn. Slavatar). Ďalšou veľmi zaujímavou možnosťou je zohnať si AD&D alebo české Dračí Doupě a zahrať si pravé RPG s priateľmi, stačí vám k tomu len štvorčekovaný papier, ceruzka a fantázia. Ak ste to ešte neskúsili, tak ani neviete, o čom pravé RPGčka sú. Naozaj odporúčam, dokonca zabudnete na akékoľvek počítačové hry. No a na záver máte možnosť zmieriť sa s dobou, uvedomiť si, že minulosť je minulosťou. RPG zo starej školy sa už nikdy robiť nebudú, sú mŕtve, nikto by ich totižto nekupoval (som zvedaví, koľkí z vás majú svoje „hard-core“ RPGčka v originálnej verzii). Mne to tiež veľmi dlho trvalo a prskal som na všetko nové, všetko konzolové a všetko jednoduché, ale uvedomil som si, že takto to ďalej jednoducho nešlo. Môžete sa teda buď vyrovnať s tým, čo prišlo a užiť si to, alebo do smrti nadávať. Veď sú to len hry...

HRATEĽNOSŤ – pre tých, čo žijú v prítomnosti 9 / 10

Už veľmi dlho som pri hre nesedel do piatej ráno, naposledy pri Ultime Online, ale to sem asi nepatrí. V čom to je? Čo Oblivion odlišuje od ostatných hier, ktoré dnes môžete nájsť na pultoch obchodov. Možno vás prekvapím, ale nie je to nič z toho, čím nás Bethesda počas hype obdobia udržiavala na pokraji šialenstva. Grafika je fajn, Radiant A.I. je taktiež fajn, Fyzika je zábavná, ale nič z toho ešte nie je zárukou dobrej hrateľnosti. Najväčším kladom The Elder Scrolls 4-ky je podľa mňa príbeh a nemám na mysli len hlavnú dejovú líniu. Dej, ktorý sa tiahne jednotlivými cechmi, je vždy veľmi originálny. V okamihu, keď začnete pochybovať a uvažovať o stereotype, vyjde na vás hra s niečím originálnym, nečakaným a pútavým, ako je napríklad krádež samotného Elder Scrollu vo veľkom štýle. Dostanete sa dokonca do miestnych novín.

Krajina a svet sú tou druhou vecou, ktorá vás pri tejto hre udrží. Mestá sa od seba odlišujú nie len graficky, ale aj celkovým dojmom a kultúrou ľudí. Nehovoriac o absolútne odlišných úlohách, ktoré sa s nimi spájajú. Možnosť preskúmavať krajinu, ktorá je preplnená rôznymi ruinami, jaskyňami a pevnosťami vás do slova prilepí ku stoličke. Srdce sa mi rozbúcha a myseľ naplní veľkým očakávaním vždy, keď narazím na Daedrickú svätyňu. Musíte v nej totižto nejakým spôsobom získať pozornosť príslušnej Daedry, splniť nasledujúci quest a odmenou vám bude unikátny predmet, väčšinou s veľmi zaujímavými magickými vlastnosťami. To isté sa môže stať aj v prípade, že sa rozhodnete len tak preskúmať náhodnú jaskyňu. Nikdy totižto neviete, či sa na jej konci náhodou nenachádza mocný Lich.

9/10 ale nie je maximálne hodnotenie, čo dozaista vyjadruje fakt, že aj Oblivion má nejaké muchy a nedostatky. Mnohým z vás určite prebleskol hlavou kompas, ktorý vám ukazuje, kadiaľ ísť, aby ste danú úlohu úspešne dokončili. Lenže tento fakt je čisto subjektívnou záležitosťou, a navyše ho mnoho modifikácií buď obmedzuje, alebo úplne odstraňuje. Stavím sa, že sa medzi vami našli aj takí, ktorí by za vinníka označili novu „fast-travel“ funkciu. No ani tá nie je tým najväčším tŕňom v mojom oku. Veď v Daggerfalle ste iným spôsobom ani necestovali a v Morrowinde ste neustále využívali veľké chrobáky či lode. Navyše, nikto vás nenúti, aby ste sa týmto spôsobom po svete prepravovali, je to len na vás. No ale aby som sa už konečne dostal k tomu, čo som mal od začiatku na mysli. Je to až prílišná lineárnosť v úlohách. Nikde som nenašiel nejaké väčšie závislosti na vybranom povolaní, či na vašom presvedčení. Hra dokonca ani len neberie do úvahy fakt, že hráte za vampíra, takže vás v takom prípade bez problémov kontaktuje klub lovcov upírov. To by samozrejme nebolo nič hrozné, no v momente, keď sa dozviete, že sám jeho vodca je tým, proti čomu navonok tak horlivo bojuje, nemáte možnosť sa k nemu pridať, ba ani dať nejakým spôsobom najavo, že aj vy ste dieťaťom noci. Nebolo by od veci môcť jednotlivé úlohy vyriešiť niekoľkými spôsobmi, ako napríklad vo Falloute, či iných RPGčkach.

HRATEĽNOSŤ – a čo na to budúcnosť? 10 / 10
Tú najlepšiu vlastnosť zdedil Oblivion po svojom staršom bračekovi. Oblivion totiž nie jen len hra, ktorá sa vylisuje na DVD, vy si ju kúpite v obchode, prejdete a tým sa to všetko skončí. Oblivion, ako ho teraz poznáme, je len obyčajnou šablónou a predlohou toho, čo ešte len príde. Datadisky a pluginy sú veci stojace na jednej strane barikády. Sú síce platené, no tým pádom sú aj zárukou väčšej technickej kvality. Veď napríklad taký horse-armor je vec naozaj nádherná. To však nie je všetko. Najlepšie vylepšenia budú mať na svedomí obyčajní ľudia, ktorí strávia pri TES Construction Sete hodiny a hodiny prehrabávaním sa v nastaveniach a pridávaním nových objektov, funkcií a podobne. Už teraz majú na svedomí zopár zaujímavostí. Napríklad už vyššie spomínaný BT mód, Call the Steed, s ktorým si budete môcť k sebe privolávať vášho koňa, či ďalšie zaujímavé vecičky, ktoré zlepšujú dokonca aj grafickú úroveň hry.

Znie to síce desivo, ale aj napriek všetkým neprajníkom sa táto hra bude na našich počítačoch spúšťať ešte dobré dva roky nepretržite. Niektorí pri nej strávia celé dni až kým neuzrie svetlo sveta jej pokračovanie. Prípad Morrowindu to len potvrdzuje. A toto je vlastnosť, ktorú nenájdete nikde. Nemyslím nikde v hrách tohto obdobia, ale nikde v absolútnom slova zmysle. Možno v rôznych FPS-kách, ale bavíme sa predsa o hrách, ktoré sa snažia ťažiť z odkazu role-playingu. A takúto vec nemá šancu prekonať ani chystaný Gothic 3 a ani Neverwinter Nights 2.

MULTIPLAYER
Viem si predstaviť multiplayer v Oblivione, mohlo by to byť celkom zaujímavé spestrenie herného zážitku. Môcť spolu s partiou hrdinov oslobodiť Cyrodiil od invázie z reality oblivionu... ale to by sme sa pomaly dostávali k MMORPG. A navyše mám pochybnosti, že by to bežalo bez problémov a plynule. Ak si predstavíte, že by sa server musel starať o viac Radiant A.I. npc postáv súčasne (hráči môžu byť na rôznych miestach – viac aktívnych RAI postáv), mohlo by to daný počítač dosť zaťažiť, čím by sa hra spomalila. V každom prípade politika Bethesdy ohľadom multiplayeru bola jasná už od začiatku vývoja tejto hry. S multiplayerom sa nepočítalo, takže v Oblivione ho rozhodne nečakajte.

ZVUKOVÉ EFEKTY 9 / 10
Patrick Stewart v úlohe vládcu Uriela Septima, Sean Bean v úlohe jeho strateného syna a nakoniec Terence Stamp v úlohe hlavného záporáka Mehrunesa Dagona. V hernej histórii sa podobné mená pri sebe doposiaľ nikdy neobjavili a pochybujem, že Patricka Stewarta niekto na nejakú počítačovú hru ešte nahovorí (resp. dovolí si zaplatiť). Keď už som začal tými menami známych osobností, spomeniem aj ďalších, ktorých mená by nemali zapadnúť prachom, najmä preto, že mali svoje prsty (hlasy?) už aj v Morrowinde. Podľa hlasu teda určite spoznáte napríklad Catherine Flye či Elisabeth Noone. Druhá má na svedomí argoniánske a khajitske ženy. Mohol by som ešte chvíľu pokračovať, no myslím, že pre začiatok by to stačilo. Všetko tieto mená sú teda zárukou vvysokej kvality a bohatých skúseností z branže (či už filmu alebo dabovania počítačových hier). Presne podľa toho teda dopadla aj výsledná kvalita dabingu, ktorá ale má aj svoje slabšie miesta pokiaľ ide o jeho úroveň (ide predsa len o hru a navyše obrovských rozmerov). Vyzdvihnúť by som chcel aj synchronizáciu hlasu s pohybom úst jednotlivých npc postáv, ktorá splnila avizovanú vysokú latku.

Množstvo ľudí sa už nejaký ten čas sťažuje na dialógy medzi postavami. Vraj na seba nenadväzujú a sú nezmyselné. Áno aj nie. Postavy sa pri dialógoch chytajú istých tém a adekvátne na ne odpovedajú. Napríklad dialógy o prichádzajúcej hrozbe z Oblivionu a s ňou spojenou bitkou o mesto Kvatch, či rozhovory členov Dark Brotherhoodu majú logickú štruktúru a dokonca sa aj dobre počúvajú. Samozrejme sú aj situácie, v ktorých NPCčka v 5 vetách vystriedajú 5 rozličných tém, čo samozrejme neznie veľmi dobre. Vyzerá to ako keby si každý mlel to svoje a na druhého nebral ohľad. Treba si však uvedomiť jednu vec. Naprogramovať NPCčka, tak aby vždy a za každých okolností viedli zmysluplné rozhovory nie je až taký problém. Treba na to ale rozsiahlu databázu fráz, výrazov a tém, ktorými jednotlivé osoby disponujú. Lenže to by množstvo textu v Oblivione pokojne aj strojnásobilo a viete si predstaviť, že to by asi možné nebolo.

Jednou z drobností, ktorá vás bude počas hrania Oblivionu trochu dožierať, je fakt, že hercov, ktorí túto hru dabovali, zas až tak veľa nebolo (rozhodne nie dosť k počtu npcčiek). Z toho vyplýva, že budete počúvať stále tie isté hlasy dokola a dokola. Pri radových občanoch by to samozrejme nevadilo, lenže aj niektoré dôležitejšie postavy majú za sebou spoločného dabingového herca, čo ich občas zlieva dokopy. V každom prípade fakt, že všetky vety, ktoré na vás ľudia Cyrodiilu vypľujú, sú plne dabované, hre veľmi výrazne pomáha. Všetko je živšie, reálnejšie a človek má opäť o dôvod viac zdržiavať sa v tomto virtuálnom svete o niečo dlhšie. Ambientné zvuky samozrejme idú ruka v ruke s dabingom, v kvalite samozrejme. V lesoch spievajú vtáčiky, za zlého počasia hrmí a zvuky dažďa vytvárajú v lesoch nádhernú melancholickú atmosféru.

HUDBA9 / 10
Jeremy Soule je späť a s ním aj nádherné fantasy melódie, typické pre Morrowind. Hlavná zvučka, ako určite viete, sa vo veľkej miere nesie v duchu tej morrowindovskej, vlastne je to jej kópia v zrýchlenom tempe, s trochu zložitejšou kompozíciou. Najkrajšia na soundtracku k Oblivionu je tá jeho rozmanitosť. Nie všetky melódie sú totižto pochodové a výrazne melodické. Niektoré vás síce chytia za srdce a budete ich poznať, no iné sa vám do podvedomia dostanú len veľmi nenápadným spôsobom. Nebudete si ich vedome všímať, no ony tam sú a v momente, keď ich vypnete zistíte, o čo prichádzate. Plný bodový zisk by bol teda podľa doterajších slov zaslúžený, no ani hudbu nestihli drobné jazvy. Ide predovšetkým o prechody a nadväzovanie jednotlivých melódií. Je dosť nepríjemné, keď melódia skončí iba obyčajným strihom. Tento problém vidieť najmä pri loadovaní.

UMELÁ INTELIGENCIA9 / 10
Na revolučnú umelú inteligenciu z dielní Bethesdy čakalo množstvo hráčov z celého sveta. Takzvaný Radiant A.I. systém mal vdýchnuť život do npc postáv, čo sa mu v malej miere aj podarilo. No rozhodne nečakajte revolúciu v pravom slova zmysle. Aj keď sa autori chvastali, že správanie ich postáv nie je skriptované ale riadené akýmisi všeobecnými cieľmi, v konečnom dôsledku ide len o zložitejší skript, ktorý v sebe zahŕňa celodenný rozvrh s nejakými drobnými rozhodovacími prvkami. Postavy síce chodia na určité miesta v pravidelných intervaloch, no ak im nebudete chodiť doslova za zadkom, veľmi sa vás to dotýkať nebude. Radiant A.I. zažíva samozrejme aj svoje svetlé momenty. Najviac sa mi páčilo, že v boji proti banditovi pribehol strážnikovi na pomoc miestny pastier koní, ktorý navyše nepohrdol predhodenou magickou sekerou, s ktorou sa mu hneď lepšie bojovalo. Postavy občas dokonca aj trénujú, videl som to na vlastné oči. Sem tam naďabíte aj na zlodeja, ktorý sa prikráda za svojou obeťou, nie vždy sa mu to samozrejme podarí, čo má za následok hádku, poprípade zásah miestnych stráží. Sú to všetko milé momenty, ktoré občas hru spestria, no žiadny markantný posun v hrateľnosti za následok rozhodne nemajú. V každom prípade je to najlepšia umelá inteligencia, akú ste mali možnosť v RPG hrách vidieť.

NÁROČNOSŤ 6 / 10
Náročnosť v Oblivione je vecou veľmi diskutabilnou, rozhodne by som ju zaradil do top trojky problémových čŕt tejto hry. Začnem ale tam kde sa patrí, teda od začiatku. Oblivion je založený na systéme vyvažovania sily príšer podľa aktuálneho levelu hráča. Čo je vec veľmi zaujímavá, najmä pokiaľ zoberiete do úvahy fakt, že v Morrowinde ste sa od určitého levelu stali prakticky neporaziteľnými. Súboje tak nikdy nestrácajú na príťažlivosti a monštrá na nebezpečnosti. Je to však dvojsečná zbraň, pretože v prípade, že sa rozhodnete postúpiť o desať úrovní len prostredníctvom mierových skillov, máte mierny problém. Za oveľa väčší hriech by som však v tomto smere považoval fakt, že aj magické predmety, ktoré nachádzate, sú odrazom vašej úrovne. Tým nemám na mysli len drobnosti nájdené v truhlách jaskýň, ale aj odmeny za splnené úlohy. Toto všetko hre veľmi škodí, pretože postupovať na úrovne v podstate ani nemá zmysel. Ste na tom stále rovnako, čo je občas dosť frustrujúce. Na tejto chybičke Oblivionu mód scéna pracovala dlhé hodiny, no s nejakým významným zlepšením sa v dobe písania tejto recenzie ešte neprišlo. Snáď až na opravu arény, v ktorej ste sa v starom systéme mohli stať šampiónom už na tretej úrovni.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Rukopis Bethesdy je v Oblivione vidieť na každom kroku, hoci fakt, že sa hra vyvíjala aj pre Xbox 360 hru rozhodne poznačil. Silný príbeh, vynikajúca grafika a veľký svet plný neobmedzených možností vás ale pri monitore udržia na veľmi dlhú dobu. A to je ešte len začiatok, Oblivion sa bude totižto bude neustále rozrastať. O rok nebudú dva počítače, ktoré budú mať rovnakú verziu tejto hry. Módmy si ju totižto budete môcť prispôsobiť obrazu svojmu. A to je na tejto hre úplne najkrajšie, máte nejaké problémy s tým, ako isté veci spravili ľudia v Bethesde? Vrhnite sa na Construction Set a upravte si to, čo sa vám nepáči, pretože zmeniť sa dá prakticky hocičo. Vďaka tejto vlastnosti je Oblivion skvelou hrou, za ktorú sa oplatí dať peniaze... nič lepšie už tento rok nečakajte.

TÁ ISTÁ STRANA MINCE od Slavatara 10 / 10
Redakčný súboj o privilégium recenzovať Oblivion síce vyhral Tomáš, ale keďže som si cieľavedome (tým, ako som sa doteraz hre na našej stránke venoval) vybudoval imidž "najnatešenejšieho redaktora na Oblivion na Slovensku" (to mi jeden čitateľ napísal do diskusie), cítim aj ja potrebu okomentovať ho. Ako som už niekoľkokrát spomínal, náš prekrásny, desaťstupňový systém hodnotenia je vrcholne estetický (donedávna to boli hviezdičky, pamätáte sa, že?), no miestami trpí istými nedostatkami. Neumožňuje totiž vždy hru ohodnotiť presne podľa predstáv recenzenta. Sto percent je aj pre Oblivion veľa, predsa len má chybičky, ktoré my všetci fandovia otvorene priznávame, ale na singleplayerovú hru s tak originálnym konceptom, rozľahlým svetom, s takou mierou voľnosti, prepracovanosti, dizajnérskeho umenia a kto vie čoho všetkého ešte je podľa mňa 90 percent málo. Hlavne ak je tu stále (toľko krát spomínaná) možnosť hru upravovať pomocou free modov. Oblivionu by som ja osobne udelil 95 percent. A pretože ma v škole naučili, že sa od päťky zaokrúhľuje nahor, svieti pri mojom hodnotení bodov 10. Ja viem, kopec vecí mohlo byť lepších (a časom snáď aj bude), ale uznajte - kedy by sme už mali možnosť udeliť absolútne hodnotenie využiť, keď nie práve pri projekte takéhoto veľkolepého charakteru, ktorý sa neoháňal len prázdnymi sľubmi, ale náročné očakávania aj splnil?!