Darmstadt 11. apríla (TASR) - Európska vesmírna sonda Venus Express dnes úspešne vstúpila na obežnú dráhu Venuše. Potvrdilo to riadiace stredisko Európskeho centra vesmírnych operácií (ESOC) v nemeckom Darmstadte.
Od 9. novembra 2005, keď sonda opustila Zem, prekonala 400 miliónov kilometrov. Vedci dnes skoro ráno zažehli hlavný motor, aby sondu spomalili a umožnili jej tak vstup na orbitu planéty. Zážih trval 51 minút a bol kritickým bodom celej misie, pretože ak by sa sonde nepodarilo dostatočne znížiť rýchlosť na to, aby ju zachytila gravitácia Venuše, jej misia by sa tým skončila.
Sonda po zážihu motora nakrátko zmizla za planétou, čím zostala bez spojenia so Zemou. Po 10 minútach sa kontakt so sondou obnovil a riadiace stredisko potvrdilo navedenie Venus Express na orbitu našej najbližšej planéty.
Venus Express je prvou misiou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) k Venuši, ktorá sa často označuje za sesterskú planétu Zeme, hoci jej mrakmi zahalený povrch a vysoké teploty tvoria na rozdiel od Zeme vysoko nehostinné podmienky pre život.
Nasledujúce týždne budú vedci testovať prístroje na palube sondy. Je ich spolu sedem a ich úlohou bude skúmať, prečo má Venuša 90-krát hustejšiu atmosféru než má Zem a prečo je zahalená toxickými mrakmi kyseliny sírovej. Spektrometre budú merať teplotu povrchu a analyzovať atmosféru, zatiaľ čo špeciálna kamera sa bude sústreďovať na získavanie materiálov o početných Venušiných sopkách.
Kľúčovým bude štúdium silného skleníkového efektu, ktorý zúri na celej Venuši, ako i atmosférické búrky a vetry so silou pozemských hurikánov, ktoré neustále prúdia v atmosfére planéty.
Misia Venus Express by mala zodpovedať otázky, prečo sa planéta tak podobná Zemi vyvinula tak odlišne. Nielenže je Venuša najbližšou planétou k Zemi v rámci slnečnej sústavy, ale tieto dve obežnice majú aj podobnú hmotnosť i hustotu. Obe majú vnútorné kamenné jadro a vznikli približne v rovnakom čase.
Na rozdiel od Zeme však na tejto planéte panujú doslova pekelné podmienky. Za 4,6 miliardy rokov svojej existencie sa Venuša vyvinula na planétu s priemernou teplotou 470 stupňov Celzia a atmosférickým tlakom 90-krát vyšším než je na Zemi. Ovzdušie Venuše je pre človeka nedýchateľné, pretože z 96 percent ho tvorí oxid uhličitý, zvyšok dusík a oxidy síry.
Misia Venus Express ráta s pobytom sondy na obežnej dráhe dva venušianske dni, počas ktorých bude zbierať barometrické údaje a zároveň vykonávať chemickú analýzu atmosféry.
Venus Express sa stane umelým satelitom Venuše obiehajúcim planétu po naklonenej dráhe okolo oboch jej pólov po dobu 500 dní. Najnižšie sa sonda dostane k povrchu vo výške 250 km, najvyššie bude obiehať 66.000 km od povrchu. Pristátie na planéte nie je súčasťou misie.
Vedci dúfajú, že misia im poskytne viac informácií nielen o skleníkovom efekte a atmosférických búrkach, ale pomôže odhaliť aj tajomstvo, prečo má Venuša tak slabé magnetické pole.
Projekt Venus Express stál 220 miliónov eur a je prvou európskou misiou k Venuši. Naposledy letela k Venuši americká nepilotovaná sonda Magellan v roku 1989, ktorá v rokoch 1990-1994 viac než 15.000-krát obletela planétu. Pomocou radaru zmapovala takmer celý povrch Venuše, ktorý odhalil prítomnosť vysokých sopiek, obrovských trhlín a kráterov s ostrými okrajmi.
ESA má týmto vo vesmíre dve sondy, ktoré obiehajú dve planéty slnečnej sústavy. Okrem Venus Express je to sonda Mars Express, ktorá je na obežnej dráhe Marsu, a ďalšia sonda je na ceste ku kométe.
