Marc Ecko´s Getting Up: Contens Under Pressure - čmáranie sprejom po stene

pravme aspoň virtuálne.

Je to už raz tak. Steny pokreslené podivnými písmenami patria medzi dnešnú mládež viac ako tráva v zadnom vrecku a nikto s tým nič nespraví. Stačí si kúpiť o číslo väčšie gate, nahodiť na gebuľu kapucňu, pustiť k tomu drsnú reperskú muziku, načmárať niečo na stenu a z mladíka ja veľký gangsta. Teda aspoň u nás to tak chodí, avšak na západe je to tak trochu inak. Treba podotknúť, že právom, ale to už na mňa kde kto vyťahuje valašky. Keď tak spätne premýšľam, nebolo povolanejšej osoby na recenziu, než mojej skromnosti. Nechcem sa tým chváliť, ale zrejme to máme v rodine. Veď napríklad mladšia sestra po prvých krôčkoch šmejdila po stenách pastelkami. Na veľké prekvapenie rodičov. S pochopením sa nestretla ani moja vízia čiernych stien mojej izbietky s otlačenými dlaňami v bielej farbe - na čo by sa dobre balili punkerky. Holt, máme v rodine talent a treba ho vypustiť aspoň v tejto neagresívnej podobe.

Marc Ecko´s Getting Up: Contest Under Pressure (prečo nazývajú tvorcovia svoje hry stále dlhšími a dlhšími názvami?) je totiž o kreslení po stenách. Jasné, niektorí konzervatívci začnú krčiť nosom a majú zväčša pravdu. U nás totiž komunita nedorástla do tak veľkého rozmeru, aby sa mohla prezentovať. Lež Marc Ecko je komerčne úspešný, má rád underground a preto sa rozhodol hráčom poskytnúť niečo z ťažkého života sprejera. Ono to totiž nie je len tak načmárať na stenu svoje iniciály, prípadne nezrozumiteľný nick. Ide tu aj o estetickú stránku veci a na tú, s prepáčením, sere vo viacerých prípadoch pes. A teraz si predstavme mladého chalana, vystupujúceho pod prezývkou Trane, ktorý sa rozhodne, že niečo dokáže. Nie, nezatvorí sa do izby a nebude si do hlavy tlačiť právo, ale chce sa stať uznávaným writerom na nezávislej scéne v totalitnom mestečku vo štvrti New Radius. Tomu vládne despota Mayor Sung a ten sa rozhodol potláčať akúkoľvek formu vandalizmu prísnymi trestami, zatýkaniami a tak ďalej. Náš geroj teda kráča po hrane zákona, často ju s ladnosťou ťažkotonážnej baleríny prekračuje. Možno sa to zdá podivné, že jedinou úlohou hráča je nahodiť svoj tag na príslušné miesto, no ono to nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Dokonca i mne behali po rozume vtipné myšlienky o primitívnom koncepte, z ktorého jednoducho nemožno vytrieskať niečo hrateľné, lež musím uznať, že striekanie je zábavné. Na stenu. Sprejom. Ono totiž nie je príliš zložité podísť k stene a pomocou jednoduchého ovládanie vykúzliť niečo pomocou sprejov. Horšie je dostať sa na určené miesto, zabezpečiť si kľud okolo seba a napokon i nanášanie farby nie je len o držaní vybraného tlačidla gamepdu alebo hlodavca. Getting Up totiž nezabŕda len do nelegálneho poškodzovania mestských plôch a iného vlastníctva, pri súboji skupín musíte dať riadnu nakladačku i konkurenčným gangom. Riadnu síce na začiatku dostanete, avšak so vzrastajúcim úspechom si vybudujete rešpektujúce postavenie, pozbierate námety od známych hviezd do tzv. black booku a značkujete si svoje teritórium.

Je úplne jedno či sa pokúsite vytvoriť niečo sprejom alebo fixkou. V prvom rade je nutné nájsť vybrané miesto a v druhom rade je nutné zabrániť nepriateľom, aby vám znemožnili vaše vyčíňanie. Väčšinou totiž narazíte na konkurenciu pri práci a tak je nutné vytriasť im kožúšok. Akčné bitky je nutné brať s arkádovou rezervou, ale Trane sa oháňa vcelku príjemne, dokonca zvládne aj nejaký ten špeciálny úder alebo pohyb. Chlapci sa nám tak medzi sebou dosť drsným spôsobom pobijú, nepadne však ani kvapôčka krvi, pretože potom by už predsa išlo o násilie. Obsah hry je jasný, jeho prevedenie nás čaká a tak skočíme rovnými nohami do hodnotiacej časti.

GRAFIKA 6 / 10
Getting Up je konzolovou konverziou a tým je povedané úplne všetko. Oproti technologickejšie starším zábavným skrinkám ponúka osobný počítač mnoho detailov, na ktoré hra jednoducho kašle. Keby sa objavil tento titul pred dvomi rokmi, nešlo by taktiež o nič prekvapujúce. New Radius je vytvorené v pochmúrnom štýle, všade vládne tma, neporiadok na uliciach, v budovách, v podzemí – to všetko ja ladené do depresívnych farieb. Nie je to samoúčelné, pri moci je totiž pán, ktorý veľmi rád zakazuje a preto je fajn, ak sa grafika svojim výzorom snaží navodiť správnu atmosféru beznádeje. To je však jedna strana mince a druhá nie je vôbec príjemná. Jednotlivým textúram objektov chýba väčšie rozlíšenie, ak podídete bližšie k niektorým stenám, všetko sa nechutne rozmaže a treba spomenúť aj hranaté tvary väčšiny predmetov. Animácia pohybov nikoho nezarazí, prekvapili ma pri súbojoch, pri ktorých vyzerajú jednotlivé chmaty vskutku prepracovane, len keby hrdina ovládal viac úderov. Všetko ostatné je ladené do nezávislého štýlu. Keby Getting Up vyšiel o niečo skôr, určite by hodnotenie grafiky bolo omnoho vyššie. Takto jej musím vytknúť chabé detaily, no atmosférou prostredie rozhodne dýcha. 

INTERFACE 6 / 10
Ovládanie ide ruka v ruke s grafickým spracovaním. Menu vyzerajú podľa mňa výborne, všetko je ladené do metra, takže na akciu odchádzate štýlovo, v počmáranom kupé. Na výber máte gamepad alebo kombináciu klávesnice + myšky. Je úplne jedno, ktorou cestou sa vydáte, ja som preferoval tradičné kombo pre osobné počítače a až na šialenú kameru som nemal s ničím problém. To je však tradičný problém konverzií. Často totiž musíte vyskákať po rímsach, ktoré niekedy nevidíte a je nutné postupovať spôsobom pokus-omyl. Všetko vďaka intuitívnej kamere, zaberajúcej mnohokrát niečo úplne iné, než by mala. Dá sa síce manuálne nastaviť, ale dá sa do nej veľmi rýchlo zapliesť a šialené naháňanie toho správneho pohľadu spôsobí nejednému vrátenie posledného jedla späť. To je jediný a dosť závažný problém, pretože niektorí hráči stratia príliš ľahko nervy s motaním sa a nastavovaním správneho uhla kamery. Lenže bola by obrovská škoda, keby som prehliadol nesmierne intuitívny súbojový systém – ľavým tlačidlom myšky fackujem a pravým kopem, ich kombináciou chytím protivníka pod krk. Všetko je jednoduché a bitky tak netrpia tradičným syndrómom zložitého kombinovania mnohých knoflíkov, z ktorých sa potom ani besná sviňa nevyzná a tobôž hráč, ktorý chce robiť graffiti a nie mlátiť sa ako malé deti v škôlke.

Maľovanie po stenách je taktiež prístupné pre všetkých, čo je na jednej strane pekná vec, no stráca sa tak pocit z vytvorenia dielka. Stačí sa priblížiť k stene, aktivujeme sprej, a potom už len držíme a striekame. Po chvíli treba pikslou zatriasť a nemusíme ani meniť farby. Jednoduchý princíp však degraduje hodnotu dlhej práce na obrovskom nápise, pretože všetko prebieha príliš rýchlo a všetky sprejovačky sú ohodnotené bodmi, pričom jedno je za stihnutie do časového limitu.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Nečakal som také pohltenie atmosférou nekalého vyčíňania. Fakticky! A to podobne veci vôbec nemusím. Na slabšie technické spracovanie sa dá veľmi ľahko zabudnúť a kamere stačí raz za čas vyplaziť jazyk a potom sa už len baviť. O súbojoch som už písal, pri bitke jeden na jedného je všetko jednoduché a všetko sa zomelie behom pár sekúnd. Ak bojujete proti presile, treba sa už aj strategicky kryť a v čo najväčšej miere používať aj zbrane, povaľujúce sa na zemi (to v tom lepšom prípade) alebo ich musíte vyraziť protivníkovi, inak vás veľmi rýchlo ubije a nulová energia znamená návrat k najbližšiemu checkpointu. Zábavnosť však súbojom nechýba – treba si počkať na správny okamih úderu, prípadne kopu a rovnako to platí aj pre zbrane (palice, pálky...). Ako menší doplnok k sprejovaniu to je fajn, bijete sa však takmer so všetkými, v čo môžem zahrnúť všetko od konkurenčných gangov až po policajtov a naložiť môžete aj civilom. To už síce tak zábavné nie je a základná myšlienka sa vzďaľuje od pôvodného zámeru, ale máme tu príjemne jednoduché a chytľavé súboje, takže palec smerom nahor. Dokonca sa do hry podarilo prepašovať aj stealth prvky, pri ktorých sa Trane zakráda poza chrbty a snaží sa prekvapiť dobre mierenou ranou.

Prím však hrá tvorba samotného graffiti. Okrem jednoduchých čmáranín fixkou, pri ktorej stačí nájsť miesto a máme tu tag, sa správny writer ukáže pri vytvorení vlastného dielka, najlepšie prepísaním konkurenčného. Kúzliť môžete len na vopred vybraných miestach, ktorých je v jednej úrovní niekoľko. Nájsť ich, to nie je problém, oplatí sa však blúdiť po úrovni, môžete si totiž odomknúť nové songy alebo si do albumu uložíte nejednu známu kresbu vo forme fotky. Systém odmien je starý ako hry samotné, ale ešte stále funguje. Poďme však už k systému tvorenia graffiti. V ovládaní som už popísal ako to funguje a skutočne stačí hýbať sprejom po náčrtku a ten sa začne pekne vypĺňať. Ak zostanete na jednom mieste príliš dlho, farba začne stekať, bezchybné graffiti je v háji. Rovnako pri slabšom nanesení farby je maľba nevýrazná. Farbu je nutné nanášať postupne, chaotické jazdenie smerom nepomôže a strácate tak drahocenné body. V mnohých rozhovoroch však tvorcovia kvetnato opisovali ako prepracovaný spôsob, v mnohom pripomínajúci skutočné vytvorenie graffiti. Lenže práve v tomto je tak trochu riadny psisko zakopaný. Nevadilo mi, že som mohol sprejovať len na vopred určené miesta – to je rozhodne krok vpred, inak by sa z hry stal jeden veľký bordel a nepríde tak k narušeniu dizajnu úrovne. Oveľa horšie však je, že vytvorenie kvalitného graffiti trvá krátko. Stačí držať tlačidlo na myške, občas ho pustiť. Čo tak postupné nanášanie farieb? To by možno bolo pre niekoho až príliš zložité alebo dokonca nudné. Mor na vás, ja sa chcem s obrázkami vyhrať, skúšať vlastné kombinácie farieb na jednotlivé vrstvy. Sklamala ma aj absencia vytvorenia si vlastného loga. Stačil by úplne primitívny program, ale kde nič, tu nič a hráč je odkázaný len na autormi pripravené návrhy.

Mnoho vecí by sa dalo jednoducho dotiahnuť do konca, ale i tak je Getting Up vcelku originálny počin a dokonca jediný svojho druhu. Možno práve preto je hrateľnosť tak vysoká a hranie ma priťahovalo omnoho viac ako napríklad nedávno uvedenom The Godfather. Oddychová atmosféra, úplne uvoľnené hranie, vlastne len tak pre radosť, je úchvatné. Ak chcete nájsť všetky ukryté bonusy, môžete sa do vybraných úrovní vracať a všetko prejsť znovu. Vôbec to nie je únavné behanie po hlúpo navrhnutých priestoroch, ale hľadanie ukrytého miesta. Síce niekedy aj vďaka užívateľsky nepríjemnej kamere, ale k tomu sa neoplatí vracať. Navyše je zápletka postupne sa profilujúceho hrdinu vcelku zaujímavá, hoci svojou otrepanosťou stojí v rade vedľa spomalených záberov bitky v rozprávkach. Je však pekné cítiť niečo v pozadí celej hry, vidíte ako postava získava rešpekt, na uliciach stretáva známe osobnosti graffiti scény. Štýlový je aj príbeh, ktorý sa ľahko vstrebe a nenápadne sa rozvíja ďalej a ďalej.

MULTIPLAYER
Nebol testovaný.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Fixka vŕzga, sprej robí ššššš, keď geroj behá, tak dupoce, pri bojoch sa ozývajú tresky plesky, ale dôležitý je dabing. Ten sa podaril, slangové výrazy znejú ako z podareného gangsta filmu, hoc môžu pôsobiť úsmevne, ale drsný jazyk (akoby s horúcim zemiakov papuli) sa výborne pri dialógoch počúva.

HUDBA 8 / 10
Určite sa nebude nikto začudovane pozerať, ak prezradím, že v hre nájdete mnoho piesní od známych tvorcov prevažne tmavšej pleti. Hip-hop a rap mi splývajú do jedného celku, takže sa nebudem ani len snažiť zadeliť agresívne skladby do nejakého žánru. Ak sa vyskytne rocková skladba, ide o novodobý rock v štýle Linkin Park a podobných sladkých chlapčenských kapiel. Do hry sa hudobná vložka neskutočne hodí a dokonca sa mi stalo, že som hlavou kýval do rytmu pri lezení na ťažko dostupné miesto.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Na rozdiel od iných konverzií sa Getting Up vyznačuje zaujímavým prvkom. Hranie sa plynulo rozbieha, spočiatku dostávate jednoduché úlohy a prvá séria misií (z celkového počtu jedenásť) je vychádzková a výborne prenesie každého medzi jednotky a nuly. Jednoduché scény sa striedajú s náročnejšími, vaša pozícia sa postupne ukladá formou checkpointov, ktoré sú výborne navrhnuté a nestane sa, že sa kvôli zlému rozmiestneniu záchytných bodov budete dlho trmácať na miesto, ktoré znovu nezvládnete. Prituhovať začne v druhej sérii po sprejovaní na idúcich vlakoch, ale nejde o žiadny drastický posun, len vás to trochu poženie ďalej a nájdete nové výzvy. Jemne sa zvyšujúca náročnosť je príťažlivá ako každého priateľka v sexi spodnom prádle. Láka vás to skúsiť ešte tú ďalšiu úlohu, veď sa len pozriete ako to vyzerá a keď som prišiel k prvému save pointu, nemohol som predsa nechať úroveň nedohranú. Nemyslite si však, že hru prebehnete za nedeľné popoludnie – možno ak by ste ignorovali hľadanie bonusov, bol by to riadne natiahnutý večer, no v opačnom prípade máte o 15-20 hodín na zábavu postarané. Protivníci pri súbojoch veľa rozumu nepobrali a útočia až príliš strojovo, pričom striedajú momenty pokojného čakania nakladačky, s chvíľami mlátenia. Osamote sú neškodní, ale pri väčších skupinkách je to náročnejšie. Postupným odlákaním, blokovaním, likvidovaním špeciálnymi údermi a zbraňami sa však dá zvládnuť každá situácia.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Veľmi preveľmi som váhal nad výsledným hodnotením. Je totiž jasné, že z Marc Ecko´s Getting Up: Contenst Under Pressure sa nestane žiadna žiarivá hviezda, ale na druhú stranu vôbec neprepadla a prináša príjemne namiešaný drink hrateľnosti. Je to fajn vec, ktorá je tak trochu iná a na osobné počítače je dvojnásobne obtiažne hľadať konkurenta pre Getting Up. Ak sa vám vyslovene nehnusí hlavná myšlienka hry, nájdete príjemný relax. Pre mňa osobne veľké prekvapenie, keďže som sa po dlhšej dobe skutočne bavil. A tak to má byť – hoďte za hlavu priemernú grafiku a otrasnú kameru – v rukách vám ostane zábava. Hviezdičiek mohlo byť rozhodne viac, ale keďže si nemôžem vytvoriť vlastný tag a miešať farby podľa svojho...