Päť dôvodov, prečo treba regulovať roaming a mobilných operátorov

Iniciatíva eurokomisárky pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingovej zaviesť reguláciu cien pre mobilných operátorov má silné argumenty. Ceny za minútu hovoru v zahraničnej mobilnej sieti sa už niekoľko rokov držia na príliš vysokej úrovni. Neznižuje ich dokonca ani toľko zdôrazňovaná konkurencia na európskom trhu. Tento trend je dlhodobý a ani pokračujúca globalizácia trhu, keď malých mobilných operátorov skupujú štyri najväčšie korporácie – Vodafone, T-Mobile, Telefónica a Orange nepriniesla významné zmeny pre zákazníka. Operátori však proti iniciatíve Európskej komisie protestujú a tvrdia, že regulácia nie je potrebná.

Čo tvorí cenu v roamingu?
Mobilný telefón je v zahraničí zaregistrovaný v sieti partnerského mobilného operátora. Hosť využíva zahraničnú mobilnú telefónnu sieť prakticky rovnako ako domáci používateľ, avšak za odchádzajúce hovory platí niekoľkonásobne vyššie poplatky.
Ak niekto volá hosťa v zahraničnej mobilnej sieti, hovor je najprv nasmerovaný na domáceho slovenského operátora. Ten hovor presmeruje do zahraničnej siete, kde je hosť aktuálne prihlásení. „Odovzdá“ ho zahraničnému operátorovi a ten ho už ďalej distribuuje vo vlastnej mobilnej sieti (presmeruje ho na príslušnú bunku v sieti, v ktorej je aktuálne prihlásený).

Volajúci platí hovor do slovenskej siete bez ohľadu na to, či sa v nej volaný nachádza alebo nie. Poplatok si delia operátor volajúceho a operátor volaného (ak teda volá používateľ T-Mobile do siete T-Mobile, poplatok si nik nedelí a ostáva v T-Mobile).
Volaný platí poplatok za prichádzajúci hovor v zahraničí. Tento poplatok si delí domáci operátor volaného so zahraničným roamingovým partnerom, ktorého služby volaný používa.

Operátori štruktúru účtovaných poplatkov nezverejňujú. Ostáva teda len jediné – logický predpoklad, že konečnú výšku ceny okrem skutočnej nákladovej položky na spojenie a náklady na prevádzku vzájomného komunikačného centra zabezpečujúceho vzájomné prepojenie zahraničných sietí tvorí provízia zahraničného operátora a, samozrejme, provízia domáceho operátora.

Rozdiely v cenách si možno porovnať pri konkrétnom príklade: slovenský používateľ Orange sa nachádza v Českej republike a používa služby českého operátora Eurotel.

Príklad 1
Slovák volá z roamingu v českej sieti Eurotel do slovenskej siete Orange. Za minútu hovoru zaplatí 36,53 Sk. V rovnakej sieti zaplatí za takýto hovor domáci český používateľ Eurotelu s programom Pohoda 18,22 Kč (24,23 Sk). V cene 24,23 Sk sú započítané náklady i zisk českého operátora Eurotel i náklady a zisk slovenského Orange na minútu hovoru.
Napriek tomu je v tej istej sieti pre slovenského používateľa rozdiel v cene 12,30 Sk za minútu hovoru s rovnakými podmienkami, aké mal český používateľ.

Príklad 2
Volajúci uskutoční hovor zo slovenskej siete Orange na telefón v roamingu v českej sieti Eurotel. Zaplatí tarifu za minútu hovoru do vlastnej siete (dajme tomu ide o používateľa programu Paušál 60, ktorý platí 9,40 za minútu hovoru). Ústredňa hovor prepojí do siete roamingového partnera a od tejto chvíle už hovor platí volaný. Za minútu hovoru zaplatí 28,44 Sk. Orange teda za minútu hovoru zinkasuje 37,84 Sk, no zo sumy 28,44 Sk musí Orange zaplatiť poplatok do siete Eurotel za spojený hovor.
Pozrime sa však na náklady pri inom type hovoru – ak si zo siete Orange zavoláme na telefónne číslo českého Eurotelu. Minúta hovoru vtedy stojí 10,95 Sk. V tejto cene sú zahrnuté náklady, ale aj zisk Orange i Eurotelu. Rozdiel medzi cenou bežného medzinárodného hovoru na mobil a cenou podobného hovoru v roamingu v tej istej sieti je 17,49 Sk.

Orange a Eurotel CZ sme si pri výpočte cenových rozdielov vybrali náhodne, rovnakú cenovú politiku má i T-Mobile a väčšina európskych mobilných operátorov. Naše výpočty sú zjednodušené, cena za minútu hovoru sa vypočítava aj na základe iných kritérií. Hosťujúci mobilný telefón v mobilnej sieti generuje pre operátora iné náklady, ako telefón domáci, ktorého majiteľ vytvára ďalšie zisky. V tejto súvislosti možno súhlasiť s operátormi, že zahraniční používatelia, ktorí ich sieť používajú v roamingu používajú jej zdroje úplne rovnako ako domáci používatelia, no náklady na infraštruktúru, jej budovanie a prevádzku nie je možné pokryť z ich hovorov. Tvrdenie eurokomisárky Redingovej, že v zahraničí bude možné volať za domáce poplatky je nereálne – poplatky budú vždy zvýšené minimálne o prepojovací poplatok. Výška aktuálnych poplatkov a rozdiely v roamingových cenách, ktoré sme vypočítali v príkladoch sú však príliš vysoké na to, aby sme mohli veriť, že pokrývajú oprávnené náklady a primeraný zisk.

Konkurencia vplýva na ceny roamingových poplatkov nedostatočne
„Znižovanie cien je všeobecný trend v Európe hľadaním bilaterálnych dohôd medzi operátormi s cieľom nájsť spôsob, ako sa priblížiť k zákazníkovi. Regulácia v tejto oblasti preto nie je potrebná,“ povedal minulý mesiac pre agentúru SITA hovorca Orange Slovensko Peter Tóth. Po tomto vyhlásení je ťažké nájsť argumenty, prečo operátori v minulých rokoch výrazne zvýšili poplatky za posielanie SMS do sietí zahraničných partnerov. V čase zvyšovania cien tak Orange ako aj EuroTel (dnes T-Mobile) argumentovali tlakom operátorov v zahraničí. T-Mobile zvýšil cenu vo februári minulého roka z 1,43 až 2,98 Sk až na 4,52 Sk za jednu textovú správu. Majitelia predplatených kariet dnes za rovnakú službu platia až 5,71 Sk. Orange zdražoval už 30. apríla 2004. Vtedy jeho zákazníci platili 4,64 Sk za jednu správu, medzitým však prišlo k miernemu poklesu na 4,17 Sk. V čase zdraženia išlo o podobný cenový skok ako v EuroTeli.
O ďalší cenový šok v roamingu sa postaral Orange 21. júna minulého roka. Do tohto dátumu mali zákazníci v zahraničí možnosť vybrať si najlacnejšieho miestneho operátora a zvoliť si jeho služby. Orange sa však rozhodol ceny odoslaných SMS v roamingu zjednotiť a tým zotrel akékoľvek konkurenčné rozdiely. Operátor vtedy vyhlásil: „Zákazníci Orangeu si odteraz nebudú musieť pamätať cenníky jednotlivých operátorov v krajine, do ktorej sa chystajú, pretože Orange spoplatňovanie SMS správ z roamingu zjednoduší a sprehľadní.“
V praxi to však znamenalo zvýšenie ceny u 207 zmluvných zahraničných operátorov a mierne zlacnenie u 85 operátorov z málo navštevovaných destinácií ako je Andora, Brazília, Kuba, Litva a pod. Zvýšenie poplatkov pritom nebolo bezvýznamné, v mnohých krajinách sa ceny zvýšili o viac ako 6 Sk za jednu správu, v extrémoch napríklad zvýšenie dosiahlo aj 10,60 Sk za správu. MOBIL.SME.SK vtedy pripravil prehľadnú tabuľku cien, v ktorej si mohli zákazníci sami porovnať cenové rozdiely pred a po úprave cien (http://mobil.sme.sk/c/2266263/).
Prihliadnuc na podobné cenové úpravy možno usúdiť, že konkurencia na ceny vplýva nedostatočne. Ak sa totiž operátor rozhodne ceny zvýšiť, zákazník nemá inú šancu, ako zmeny akceptovať. Na základe príkladu cenových úprav Orange v minulom roku možno povedať, že vplyv na ceny má predovšetkým obchodná politika dominantného mobilného operátora a až potom iné faktory, medzi ktoré môže patriť aj konkurenčný tlak.

Globalizácia nepriniesla žiadne roamingové výhody pre zákazníka
Vstup Globtelu pod svetovú značku Orange a EuroTelu pod logo T-Mobile neprinieslo slovenským používateľom žiadne významné roamingové výhody.
V čase, keď Deutsche Telekom prostredníctvom Slovenských telekomunikácií kúpil akcie Eurotelu a začal sa pripravovať na zmenu značky na T-Mobile prišlo k absurdnej situácii: zákazníci využívajúci roaming platili v zahraničných sieťach T-Mobile zväčša najvyššie poplatky za spojenie. Výhodnejšie teda bolo zaregistrovať sa v inej ako „domácej“ mobilnej sieti. Vedenie EuroTelu vtedy niekoľkrát sľúbilo, že táto situácia dlho nepotrvá a zákazníci výhody telefonovania v skupine T-Mobile pocítia. Jedno z vyjadrení generálneho riaditeľa EuroTelu Roberta Chvátala si možno prečítať napríklad v prepise chatu s čitateľmi portálu SME.SK z 22.1.2004 (http://mobil.sme.sk/clanok.asp?cl=1240406). Nezmenilo sa však nič a dokonca zásadnú zmenu nepriniesla ani zmena značky EuroTel na T-Mobile v máji minulého roka. Prvý zásadný krok v prospech zákazníka urobil T-Mobile na Slovensku až po viac ako dvoch rokoch, keď zaviedol službu Smart Roaming zvýhodňujúcu volania v zahraničných sieťach T-Mobile. Ak ju však nevyužijete a rozhodnete sa telefonovať s bežným roamingovým programom, v 7 z 10 krajín, kde T-Mobile pôsobí určite nájdete lacnejšieho konkurenčného operátora. T-Mobile je najdrahší roamingový operátor v Nemecku (53,63 Sk, najlacnejší O2 - 52,16 Sk) a v Českej republike (38,06 Sk, najlacnejší Vodafone -32,78 Sk).
V nasledujúcich krajinách je možné zvoliť lacnejšieho operátora: v Maďarsku (42,67 Sk, najlacnejší Vodafone – 33,45 Sk), Rakúsku (46,70 Sk, najlacnejší tele.ring – 34,77 Sk) a v Holandsku (55,79 Sk, najlacnejší Orange 51,67 Sk). Ako najlacnejší roamingový partner pôsobí T-Mobile v Anglicku (52,55 Sk), v Poľsku (44,43) a v Chorvátsku (55,55 Sk).
Orange má podobnú cenovú politiku. Skupina Orange pôsobí v 15 krajinách sveta, my sme si porovnali roamingové ceny vo vybraných európskych krajinách a v Izraeli.
Minúta hovoru v „domácej“ sieti Orange je najdrahšia vo viacerých sledovaných krajinách: vo Francúzsku (58,32 Sk, najlacnejší Bouygues Telecom - 54,23 Sk), vo Švajčiarsku (77,27 Sk, najlacnejší Sunrise - 57,30 Sk), ale aj v Izraeli (131 Sk, lacnejší je Cellcom - 102,55 Sk). Orange je najlacnejším operátorom v Poľsku, Holandsku a v Rumunsku. V Anglicku nie je Orange najdrahší, no ani najlacnejší (55,60 Sk, najlacnejší T-Mobile - 50,54 Sk). Najvyšší cenový rozdiel za rovnakú službu v sieti iného operátora v Izraeli predstavuje až 28,45 Sk za minútu hovoru.

Prečo zákazníci Orange telefonujú v sieti T-Mobile lacnejšie?
Ak ste pozorne sledovali naše prepočty, natrafili ste spolu s nami na zaujímavú cenotvorbu. Zákazník T-Mobile využívajúci roaming T-Mobile vo Veľkej Británii zaplatí za minútu hovoru 52,55 Sk. Zákazník Orange využívajúci roaming T-Mobile vo Veľkej Británii zaplatí za minútu hovoru 50,54 Sk. Rozdiel je 2,01 Sk za minútu v neprospech zákazníka T-Mobile, ktorý volá v domácej sieti, pričom treba pripomenúť, že v lacnejšej sadzbe Orange sú zahrnuté náklady aj zisk operátora. Inými slovami, zákazník T-Mobile by mohol z Veľkej Británie telefonovať omnoho lacnejšie.

Operátori zámerne zavádzajú zákazníka
Roaming patrí medzi najkomplikovanejšie služby pre zákazníka z pohľadu jednoduchého odhadu skutočných nákladov na hovory zo zahraničia. Prispieva k tomu niekoľko faktorov, ktorými operátori uvádzajú zákazníka do omylu:

1. Operátori uvádzajú ceny bez DPH
Optické znižovanie cien patrí k dlhodobo najobľúbenejším trikom operátorov. Cena 100 Sk v cenníku je skutočne podstatne príťažlivejšia ako cena 119 Sk, ktorú zákazník v skutočnosti zaplatí vo faktúre. S cenami bez DPH môže rátať len 147490 firiem na Slovensku (zdroj: Daňové riaditeľstvo SR, k 31.12.2005). Zostávajúcich 4.400.000 zákazníkov zaplatí cenu vrátane DPH, teda o 19% vyššiu, než vo svojich cenníkoch a reklamách operátori uvádzajú.

2. Krátkodobé akcie opticky znižujú cenu
Operátori radi využívajú aj krátkodobé akcie, ktoré propagujú v masívnej reklamnej kampani. Po ukončení akcie však zákazník podvedome naďalej počíta s akciovou cenou, pričom operátor už účtuje vyššie ceny. Ako príklad môžeme uviesť aktuálnu kampaň T-Mobile, v ktorej propaguje službu Smart Roaming. Akciová cena 7 Sk za minútu hovoru platí len do konca mája, potom zákazník zaplatí 11,78 Sk, teda až o 4,78 Sk viac. Úspora na minútu hovoru teda nebude až taká vysoká, ako momentálne deklaruje T-Mobile na svojej internetovej stránke. Po dvoch mesiacoch sa totiž cena služby zdvíha až o 40%. V záujme objektivity treba uviesť, že aj po zvýšení ceny je služba stále atraktívnejšia, ako doterajšia ponuka. Porovnanie sme pripravili do samostatnej tabuľky.

3. Drobné triky na zákazníka
Niektorí operátori v Európe skúšajú na zákazníka v roamingu rôzne drobné triky, aby ho prinútili volať. Najznámejším je zatajenie telefónneho čísla (deaktivácia služby CLIP). Ak je volaný v zahraničí a netuší, kto mu volá, zväčša zodvihne každý hovor, teda aj taký, ktorý má nulovú prioritu. Profituje z toho len operátor.

4. Cenníky sú príliš zložité
Ak operátor pripraví neprehľadný cenník, používateľ si nedokáže jednoducho a predovšetkým okamžite vyrátať konečnú cenu, ktorú zaplatí. Operátori radi používajú rôzne spôsoby, ktorými ceny delia na rôzne položky. Napríklad T-Mobile delí v službe Smart Roaming cenu na poplatok za spojenie a poplatok za minútu hovoru. Spojenie týchto dvoch poplatkov má svoju logiku, no používateľ musí zložito spočítavať rôzne položky a prirátať k nim DPH, aby sa k výslednej cene vôbec dostal. V cenníkoch operátorov sa tiež uvádzajú iné ceny za volania do prihlásenej siete a do iných národných sietí, ďalšia zrada čaká pri volaní do ďalších krajín, ktoré sú rozdelené do niekoľkých cenových pásiem. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, používateľ si musí sledovať ceny v silnej a slabej prevádzke. Každý operátor má nielen iné podmienky pre určenie času silnej a slabej prevádzky, ale tieto podmienky sa dokonca menia podľa vybranej krajiny.

5. Operátori cenníky priebežne upravujú bez zverejnenia zmien
Operátori počas roka cenníky priebežne upravujú, no nezverejňujú uskutočnené zmeny, takže pri obrovskom množstve položiek používateľ nemá šancu zistiť, aká cena sa zmenila. Operátori tiež pravidelne prehodnocujú roamingové poplatky a upravujú ich podľa vývoja kurzu slovenskej koruny.

6. Operátori dostatočne neupozorňujú na skryté poplatky
Operátori sa príliš spoliehajú na „informovaného“ zákazníka a nedostatočne upozorňujú na nové poplatky a zvyšovanie cien za služby. V tomto čase pred rokom riešil Orange reklamácie nespokojných zákazníkov, ktorým vyúčtoval niekoľkotisícové faktúry za dátový roaming. Vysvitlo, že zákazníci neboli dostatočne informovaní o náraste cien za túto službu (viď. http://mobil.sme.sk/clanok.asp?cl=1969737).

7. Automatická voľba operátora nie je v skutočnosti automatická
Automatická voľba operátora, ktorú má vo svojom mobilnom telefóne nastavenú väčšina zákazníkov môže spôsobovať neželané problémy. V praxi sa telefón automaticky prehlási do siete operátora so silnejším signálom a bez vedomia používateľa sa môže z vybranej lacnej siete prehlásiť do najdrahšej. Operátori si však na zákazníkov pripravili aj drobný trik – na svojej SIM karte majú nastavený zoznam operátorov s prioritou, a s nimi sa telefón pokúša prednostne spojiť. Pri pomerne vysokých cenových rozdieloch medzi operátormi tak používateľ môže nevedomky pretelefonovať stovky či tisíce korún. Jediným riešením tohto problému je manuálne nastavenie pevnej voľby roamingového operátora, no operátori na túto možnosť roamingových zákazníkov dostatočne neupozorňujú.

Informácie o cenách sme čerpali z internetovej verzie cenníkov mobilných operátorov Eurotel CZ, Orange Slovensko a T-Mobile Slovensko v období od 6.4. - 21.4.2006. Všetky uvedené ceny sú vrátane DPH 19%. Ceny českého operátora Eurotel CZ sme prerátali aktuálnym kurzom v čase písania článku na slovenské koruny.