The Godfather - ponuka, ktorá sa neodmieta

Electronic Arts je gigantom vo svete počítačových hier. Dokonca najväčším gigolom, vrhajúci sa do rozvášneného davu a uspokojujúci početné publikum, zložené prevažne z oddychových hráčov. To samozrejme všetci dobre vieme a keďže s jedlom rastie chuť, rozhodli sa páni v sakách vstúpiť na neznámu pôdu, aby pôsobenie svojej veľmoci rozšírili o ďalší kúsok políčka, z ktorého sa dajú vytrieskať nejaké tie lóve. Hodili okom po sérii GTA, ktorá zarába na chod Take 2 – a hľa, ľudia to kupujú, pričom sa nejedná o žiaden zázrak. Stačilo už len zasadiť dielko do atraktívneho prostredia (Vietnam už je otrepaný, druhá svetová jak by dal) a v hľadáčiku tak ostala mafia. Aby to bolo príznačnejšie, i Mafia. K tomu si môžeme pridať lukratívnu licenciu na vynikajúceho knižného a filmového Krstného otca. No povedzte, môže sa tento krok nevydariť? Môže, ale nemal by som byť až tak veľká drbna a kotkodákať na začiatku recenzie o drsne tváriacom sa pokuse The Godfather.

Herný moloch EA nás riadnu dobu masíroval informáciami všetkého druhu ohľadom virtuálneho Krstného otca. Herné média zase masírovali týmito hlodmi nadržané publikum. A my sme sa masírovali navzájom, ale keďže už nie je prvý apríl, nebudem písať o nežnostiach v redakcii. Aj keď... Predstavte si, že chlapci a dievčatá z Electronic Arts dokonca zašli až tak ďaleko, že sa rozhodli vytvoriť násilnú hru, v ktorej uvidíte hektorlitre krvi. U EA dosť nezvyčajný postup a keďže sa môžem hrať na odborníka, podotknem, že sa jedná o trochu trápne nalákanie hráčov. Pripadá mi vtipné sledovať recenzie na The Godfather, ktoré sa nesú vo vážnom duchu. Doplnené o citáty, pojednávania o mafii ako takej a možnosti vychutnať si alternatívnu story v zaujímavom a známom príbehu. Pôvodne som sa chcel i ja blysnúť znalosťou tohto kultu, ale postupným odhaľovaním hry ma to dokonale prešlo - a to som mal pripravene boxy so známymi postavami a zbraňami.

Fotrovské reči by som už mohol konečne aj hodiť za hlavu, veď chcete počuť všetky tie dobre známe a otrepané frázy o prvých krôčkoch v hre a šokujúcimi odhaleniami o vydieraní, ktoré boli ohlasované ako dych berúca novinka. Tak dobre, začínate ako nula, ktorému niekto (Corleonovci to asi nebudú) odkrágľoval v mladosti ocinka a mamičku i s mladým chlapcom prichýlil dobrosrdečný don. Chrapľavý don Corleone, keby ste náhodou nevedeli. Po rokoch by človek aj zabudol na dostrieľané telo svojho papá, lenže mladík (v mojom prípade Janíčko) sa dostáva do problémov a tak mu krstný otec pomôže a ponúkne svoju pravú ruku. Chlípnici si dajú pohov – Luca Brasi je tým správnym želiezkom v ohni. Učí hráča ovládaniu, vysvetľuje princípy a možno sa zdá, že niet lepšieho mentora. Ja sa pousmejem a spomeniem si na útržok z filmu, keď si gorilka opakovala text, ktorý chcela predniesť svojmu vodcovi. Múdre reči do Brasiho úst nepatria, ale nebudem zbytočne rýpať a budem sa tváriť, akoby nebolo lepšieho riešenia. 

Mnoho hráčov bolo zvedavých na zápletku Krstného otca. Kopírovanie filmovej, prípadne knižnej, podoby by nikoho neprekvapilo, už sme sa s tým mnohokrát stretli, lenže EA skúsili niečo iné. Neumožnili nám chopiť sa niekoho z rodiny, ale predložili nám neznámeho geroja. Dôležité udalosti sa odohrávajú na pozadí toho vášho príbehu, pričom nekopírujú úplne svoju predlohu, ale prispôsobujú si ju sami sebe. Fanúšikovia budú možno tak trochu mimo, no nemusia hneď vyťahovať kudly z vreciek – je to spravené s citom a nepoznať zdroj celého šantenia, nebol by som zhrozený. Samozrejme sa nájdu hluché miesta, znalci sa nemusia so všetkým stotožniť, lež treba to brať ako fakt. Mierne dezorientujúci fakt, pretože nie všetko je úplne vysvetlené a odkazy na predlohu sú niekedy až príliš viditeľné. Hráč neznalý osudu klanu Corleonovcov by sa mohol občas i stratiť, ale veď to sa nejako vstrebe.

Vytvorenie vlastného avatara nie je samúčelným aktom - teda aspoň sa to všeobecne povráva. Vytvorenie gesichtu je totiž vďaka príjemnému editoru zábavnou záležitosťou. A prečo by si to hráči nemohli užiť? Stačilo tvorcom obšľahnúť editor z golfového simulátoru. Povedzme, že takto máme možnosť stotožniť sa lepšie s hrdinom, ale keby sme ju nemali, nič by sa nestalo. Už prvé kroky každému naznačia primárny vývoj pre konzolové obecenstvo. Na prasácke konverzie by sme si už mohli aj zvyknúť, zbytočným frflaním aj tak nič nezmeníme, všakže... Nechám však lamentovanie a vzdychanie (a ja vzdychám extra príťažlivo) z arkádového šatu a vrhnem sa radšej na princípy hrania.

Dôležitou súčasťou titulu The Godfather je zaručovanie ochrany podnikom v New Yorku. Na rozvoz gumených kamarátov zabudnite, teraz sa budeme hrať na drsňákov – prídeme do tvorcami vybranej budovy, chytíme pod krk majiteľa a budeme ho pohybmi myšky presviedčať o nutnosti platenia nejakých drobákov do rodinnej kasy. Pri vydieraní ženského pohlavia to vyzerá echt nechutne a zvrátene, radšej však pomlčím o fackovaní cukrárky. Keď sa nežné pohlavie bije za rovnoprávnosť, tak im ju EA ponúkli. Po prekročení istej hranice (naznačujeme údery alebo priamo vykonávame fyzickú bolesť) sa postavička zlomí a podstúpi na pravidlá hry. Do úvahy však treba brať zdravie osoby a nie je vhodné jej príliš ublížiť, inak vám spod zeme žiadne doláre posielať nebude. Podľa niekoho originálny princíp, lež často používaný v iných, hlavne konzolových, tituloch. Zo začiatku zábava, neskôr nutné zlo.

Okrem toho vám nič nebráni v sledovaní dejovej linky a plnení úloh nutných na postup vpred. Musím uznať, že zadania sú, čo sa týka charakteru, volené výborne. Niekam prísť, z niekoho vymlátiť dušu, niekoho chrániť, niečo získať. Je to pekné, navyše sa môžeme rozvážať na dobových automobiloch po zmenšenom NY, rozdelenom na štvrte, v ktorých pôsobia rodiny. V uliciach hliadkujú policajti, bežní ľudia niekam putujú a snaha o vytvorenie žijúceho mesta bez vášho pričinenia by sa mohlo aj vydariť, stačí poukázať na GTA alebo Mafiu. The Godfather navyše nezaostáva ani v brutalite, ale zo svojich predchodcov si vzal i niektoré neduhy ako napríklad nemožnosť vkročiť do viacerých budov, nutnosť ukladania len vo svojej cimre alebo až nechutné dodržiavanie dopravných predpisov civilistov, pričom vy si môžete jazdiť ako prasa.

Takže máme mesto, máme hrdinu, začleneného do príbehu a teraz mi neostáva nič iné ako povedať pár slov o zbraniach a môžem sa vrhnúť na smutné hodnotenie. Okrem svojich pästí dostal Janíčko i boxera (nie toho hafana so smiešnou tvárou), bejzbolku, rybičku a potom pif-paf veci: kolty, tommy gun, brokovnica a mnohé iné dobové kúsky ako šúľok dynamitu. Žiadne prekvapenie v podobe kosy, hokejky alebo pulzného kanónu nik nečakal.

GRAFIKA 6 / 10
New York približne spred 60 rokov sa podarilo tvorcom zachytiť v prijateľnom štýle čo sa týka architektúry. Ničím však neprekvapí, hoc sú jednotlivé štvrte od seba odlíšené, ulice sú akoby totožné a nevytvárajú dojem žijúceho mesta. Nestačí len pozrieť na staré fotky, hodiť do hry kópie budov, objektov a oblečených postavičiek. Dobre teda, nestačí to mne, vám možno bude, ale prostredie je na rozdiel od staršej Mafie omnoho úbohejšie. Je síce pravdou, že českí gangstri vsadili na obyčajné, často slnkom zaliate mestečko a EA vložili do grafického spracovania depresívne prvky v podobe tmavých farieb, depresívneho vzhľadu a zamračených tvárí. Lenže to nestačí na vytvorenie pocitu ponorenia sa do daného časového obdobia. Možno sa tlačových správach vývojári chvastali absenciou nahrávania počas drvenia, ale prechody medzi štvrťami sú spojené zbytočne dlhými a nudnými diaľnicami alebo tunelmi. Tam, kde Mafia vsádzala na pestrosť a akúsi uveriteľnosť, The Godfather dáva ranu medzi zuby a presviedča o jedinom existujúcom vzhľade Veľkého jablka. Dá sa cez to prehrýzť, ale od dizajnu som čakal rozhodne viac. 

Pozriem sa však radšej na samotnú grafiku, ktorá je preplnená nedetailných textúr, jednoduchých objektov a podivne lesknúcich sa zopár druhov automobilov. Budovy sa spájajú v jednoliaty celok, čo rozhodne nie je zlé, avšak všetko vyzerá až príliš rovnako. Niekto by mohol argumentovať hodnovernosťou, ja by som však privítal krok smerom k príjemnejšej vizáži. Chodiace postavy sa valia po chodníkoch, pričom zamrzieť môže maximálne tak podivný beh, pri ktorom sa persóny akoby kĺzali. Pritlačenie sa k stene, vykukávanie spoza rohu, pästné súboje a mnohé ďalšie sú naopak zvládnuté na výbornú. Len ten nereálne vyzerajúci beh mi stále nahováral, že všetci musia používať kolieskové korčule. Deštrukcia prostredia je minimálna, po strete automobilu s pouličnou lampou alebo chudáčikom civilistom predmet/osoba odletí. Arkádový model však nedovolí vsadiť na reálnosť, takže všetko lieta buď príliš alebo vôbec. S prihliadnutím na konzolové verzie sa majitelia osobných počítačov museli nedobrovoľne vzdať nádherných efektov, detailných modelov a tak nemôžem inak ako hodnotiť technické spracovanie ako mierne, ale skutočne len mierne nadpriemerné.

INTERFACE 6 / 10
S ovládaním budete mať spočiatku problémy. Mal som aj ja a to sa snažím využívať gamepad a trénovať na Playstatione. Možnosť výberu medzi klávesnicou + myškou a gamepadom je možno vopred jasná voľba, lenže zvíťazil hlodavec. Veľké množstvo tlačidiel je postupne odhaľované pre hráča, rôzne možnosti využitia príjemne pohladia, ale i tak som sa nedokázal zbaviť pocitu, že ladiť citlivosť ovládania sa nikomu nechcelo. Kamera je niekedy splašená ako neplatiči po príchode revízora, no keď človek chce, zvykne si na všetko. Mierenie je zjednodušené automatickým navádzaním na cieľ. Stlačením RMB postava zamieri na najbližší objekt, ktorý nemusí byť automaticky najvhodnejší – mám rád, keď mierim na civilov a program si nevšíma strieľajúceho fízla alebo mafiána – a potom buď začnete páliť alebo manuálne zamierite na inú časť tela. Istota je rana do palice, postrelením do nohy sa zníži pohyb nepriateľa a od veci nie je ani oslabenie horných končatín. Druhým dôležitým ovládacím interfejsom sa môže pochváliť mámenie výpalného alebo pästné súboje. O presviedčaní som už písal vyššie a s ručným vybavovaním je identické. Stačí podísť k zvolenému objektu, chytiť ho pod krk a pohybom myšky vo vertikálnej alebo horizontálnej rovine (dôležitá je i rýchlosť pohybu) vykonávate, prípadne naznačujete mlátenie. Dôležitá je i dvojica ďalších kláves, ktorými automaticky rozdávate rany (Q a W), pri umiestnení nejakej prekážky môžete o ňu týranú osobu doslova omlátiť a to nie je všetko. Automatická nápoveda vám neustále... ehm... napovedá, čo môžete práve spraviť. Pri stene sa na ňu pricapíte chrbtom ako v posteli k svojej priateľke/priateľovi (len nie chrbtom, pretože nasleduje dlhý monológ na tému "Ty ma už nemáš rád") a občas vykuknete. Skrývanie sa za objekty je tiež stálicou na poli akčných hier videných z pohľadu tretej osoby a preto prejdem k famóznemu ovládaniu vozidiel.

Jasné, som určite ironický viac, než by bývalo často vhodné, ale naučil som sa s tým žiť ja sám a snáď to nebude neprekonateľný problém ani pre vás. Na rozdiel od ovládania vozového parku, čítajúceho niekoľko kusov, ktoré by ste spočítali na prstoch akejkoľvek kompletnej končatiny to však problém je. Nie, nemusíte to skúšať na každej, výsledok by mal byť vždy rovnaký. Pri prvom nastúpení do automobilu som sa cítil, akoby mi priateľka povedala, že je chlap. Áno, rozhodne to nie je nič príjemne a neveriacky by som pozeral. To sa stalo i v The Godfather, chvalabohu len v ňom. Teda dúfam, že... Uznávam, že v rámci zjednodušovania všetkého, sa Electronic Arts rozhodlo spraviť šoférovanie pre čo najpočetnejšie publikum, ale až tak zhovadiť ho nemuselo. Richard Burns Rally som nečakal, ale vozy zatáčajú ako splašené s obrovskou intenzitou nezávisle od rýchlosti, ktorej maximálnu hranicu dosiahne po pár sekundách. Tam, kde Mafia šokovala príjemne náročným zvládnutím vozidla, The Godfather volí cestu primitívneho držania šípky vpred a šialeného korigovania smeru jazdy. Hrali ste Lotus? Asi príliš starý titul, avšak všetkým musí byť známy Had z akéhokoľvek mobilného telefónu. Znie to smiešne, ale ovládanie aut by som prirovnal práve k tomuto žrútovi času. Nemám ďalších slov na opis tohto pekla. Vrcholom všetkého je mapa, do ktorej sa musíte dostať cez hlavné menu. Klávesu M zrejme Electronic Arts nepoznajú. 

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Možno som už na hodnotenie niektorých očakávaných hitov pristarý, máločo pohladí moju dušu, no mafiánske historky ma desne priťahujú. Tu nastáva prvý vážny problém Krstného otca. Je to arkáda, takže pri troške snahy by mohli EA vymeniť postavičky za ufóncov, hlavného hrdinu za kozmonauta v tom najsexi skafandri a vydať hru ako nový, samozrejme originálny titul. Príšerne akčný model sa k tak vážnemu námetu proste nehodí, navyše s licenciou známej predlohy by to niektorí mohli brať osobne. Ja som si zachoval chladnú hlavu a radšej som sa po celý čas trápil. A vraždil civilných ľudí po desiatkach (dajú sa prejsť autom, no na Carmageddon sa to vôbec nechytá), pohodlne likvidoval policajtov a rovnako to bolo i s príslušníkmi ostatných rodín. Áno, ja uznávam, že sa jedná o akciu, ale mimo príbehová vložka je úbohá a to sa o nej toľko narozprávalo. Samotný príbeh vás pohltí, pútavá story stojí za vyskúšanie, ale príliš arkádové ovládanie všetkého ma tak trochu zarážalo. Vždy som si musel smutne vzdychnúť a nemyslieť na akýkoľvek realistický prvok. Takto tu máme pif-paf, prípadne plesk-tresk akčnú hru, ktorá sa snaží imitovať uznávaných predchodcov.

Z GTA tu máme voľné mesto, ktorému však chýba život. Nechutné scény sme mali už v Mafii a ovládanie vozidiel sme už prebrali. Ak by som mal uviesť dokonalý príklad hnusnej konverzie, ktorá nádherne prezentuje absenciu tvorivosti pre jednotlivé platformy, nenašiel by som lepší príklad ako The Godfather. V niektorých momentoch zúfalo prázdne a nevýrazné mesto nepôsobí dôveryhodne, to si však všimnete napríklad pri opakovaní misií. Dospelých neprilákajú krvavé scény, pri ktorých máte možnosť rozkopať nepriateľovi tvár za sprievodu realistických zvukov. Nás zaujme pútavý príbeh, čo splnené je a hlavne atmosféra. Práve tá hre chýba a po hodinke sa rozplynie ako ranná hmla. Darmo mi do ucha chrchlú známe hlasy a v menu sa ozýva otrepaná melódia. Ja sa chcem cítiť ako súčasť rodinného podniku a nie ako vraždiaca bábka. Očividne všetci v Electronic Arts vsádzali na konzumnú spoločnosť, ktorá uvidí značku, jednoduchý princíp a vydrží sa baviť monotónnym zabíjaním hodiny. Mňa nebaví vyčistiť priestor pred podnikom, vojsť dnu, donútiť majiteľa platiť, prejsť do zadnej časti, kde sa väčšinou nachádzajú ilegálne obchody – a ďalší príjem zaručený. Viete, nedokázal som si vsugerovať do hlavy, že som súčasťou ohromného univerza, kde neznamenám nič, ak som sám. To sa napríklad v Mafii nemohlo stať. V podaní EA to vyzerá ťažkopádne a to sa dočkáme ešte dvoch pokračovaní! V niektorých momentoch mi srdce poskočilo, misie sa dajú zvládnuť bez zbytočného šomrania, ale Godfather je značka. Značka, ktorá by si zaslúžila oveľa viac. Okrem zaujímavého príbehu aj kompaktný svet.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. 

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Ako už všetci dobre vieme, hlasy dôležitých postáv nadabovali skutoční herci a ak sa pamätáte na nezrozumiteľné chrchlanie samotného dona v podaní Marlona Branda, o nič neprídete. Rodinu Corleonovcov však opustil hlas Michaela, ktorého vo filme stvárnil Al Pacino a pracuje pre Vivendi na projekte Scarface. Hlasy sú vskutku výborné, vierohodné a nie je problém sa s nimi stotožniť. K dokonalosti mi však chýba mestský ruch, ten pocit preplnenej štvrti, čo určite v New Yorku nebol problém. Podivné zvuky vozidiel radšej nebudem ani spomínať, jazdenie je totiž tak otrasné, že som mal sto chutí behať po meste pešo.

HUDBA 9 / 10
Licencia spraví svoje, takže na skladby nemám žiadne námietky, len by mohli znieť trochu častejšie i počas hrania a v menu by sa nemusela vždy po voľbe spustiť ústredná melódia odznovu.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Som trochu zmätený, počet úloh a tým pádom aj dĺžka hry je oveľa vyššia, než sme u priemerných titulov zvyknutý. Zabudnite na desať hodín, pri pokojnom hraní sa uspokojíte s dvojnásobkom a ani to nemusí byť konečná. Pochybná je umelá inteligencia vašich kumpánov. Nedokážu sa o seba postarať, na druhú stranu na tom inak nie sú ani vaši protivníci. Niekedy to už vyzerá ako groteska, ale aspoň sa vám lepšie strieľa do statických terčov. Pri automobilových naháňačkách stačí využiť akúkoľvek prekážku v ceste súpera a on sa o ňu určite zasekne. Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale nemá zmysel poukazovať na chybičky krásy, s ktorými sa stretáme takmer v každej obyčajnej arkáde. Plnenie úloh však určite osladí odomykanie bonusov v podobe filmových ukážok Krstného otca.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Záverečné hodnotenie nie je vysoké, ale z priemerných hladín ju ťahá jediné – kvalitný dej. Práve to je jediná vlastnosť hry, kvôli ktorej sa hru oplatí skúsiť. Pre neznalých predlohy pôjde o fajn arkádu, kde je dokonca aj zaujímavý príbeh. Mne sa však príliš akčný model nepáči, ku Krstnému otcovi sa vôbec nehodí a dôraz kladie len na krvavú prácu. Možno som opačného názoru než väčšina recenzentov, ale v knihe mi imponoval donov zmysel presviedčať a nie vraždiť. Dohodnúť sa a nie zlikvidovať všetku konkurenciu hrubou silou. Práve tieto momenty sa z hry strácajú po pár minútach. Grafické spracovanie je len mierne nadpriemerné, úbohý dizajn nezachráni nič. Ani bolestná umelá inteligencia. Je to len na vás, nevynášal som The Godfather do nebies, nesnažil som sa podľahnúť opojeniu známym menom – a to je možno (moja) chyba.