Tím Masahira Furusawu z firmy Seiko Epson (Japonsko) zhotovil lacno a energeticky nenáročne filmy polykryštalického kremíka z formy kvapalného polysilánu, dostatočne kvalitné na isté mikroelektronické účely. Na povrchy ho možno nanášať rozliatím alebo nastriekaním.
Deepto Chakrabarty z MIT (USA) s kolegami objavil prachový disk okolo mladého pulzaru, veľmi rýchlo rotujúcej superhustej hviezdy, vytvorenej výbuchom supernovy. Prvý raz tak potvrdil hypotézu, že časť povrchových vrstiev pôvodnej hviezdy výbuch neodhodí.
Tím Trevora Irelanda z Austrálskej národnej univerzity zistil, že vonkajšie vrstvy Slnka obsahujú menší podiel izotopu kyslík-16 (najbežnejší izotop tohto prvku) ako vzorky hornín z Mesiaca. Stavia to na hlavu teóriu pramateriálu, z ktorého mala vzniknúť Slnečná sústava.
Carlos Jaramillo zo Smithsonovho ústavu výskumu trópov (Panama) s kolegami preukázal rozborom vzoriek treťohorného peľu a spór z Venezuely a Kolumbie, že miera rozmanitosti rastlín v tropických pralesoch je priamoúmerná ploche týchto pralesov, čo závisí od klímy.
Podľa Christophea Barbrauda a Henriho Weimerskircha z CNRS (Francúzsko, obdoba SAV) vtáky, ktoré hniezdia v Antarktíde (na obrázku víchrovník kapský), tam prilietajú o 9 dní neskôr a vajíčka kladú o dva dni neskôr ako pred polstoročím, čo je zrkadlový trend voči severnej pologuli.
Mike Jetten z Radboudovej univerzity (Holandsko) s kolegami sekvenoval DNA baktérie Kuenenia stuttgartiensis, ktorej metabolizmus môže poslúžiť pri čistení odpadových vôd.
Tím Seana Morrisona z Michiganskej univerzity (USA) dosiahol úspech použitím lieku rapamycín v prípade myší jednak pri potieraní rakovinových kmeňových buniek vznikajúcich i rozvinutých leukémií, jednak pri obnove normálnych krvotvorných kmeňových buniek.
Josephine Bowlesová z Queenslandskej univerzity (Austrália) s kolegami zistila, že kyselina retinová určuje, či sa pohlavné zárodočné bunky myší stanú vajíčkami alebo spermiami. Načasovanie ich meiózového delenia ešte v plode vedie k vajíčkam, po narodení k spermiám.
Tím Alberta Osterhausa z Erazmovho strediska (Holandsko) upozornil na podceňovanie úlohy mačkovitých šeliem v epidemiológii vtáčej chrípky. Ľahko sa nakazia stykom s vtákmi a vírus v nich môže zmutovať na formu, nebezpečnú pre človeka.
Podľa Kevina Murphyho a Roberta Topela z Chicagskej univerzity (USA) by aj pokles úmrtnosti na rakovinu vo výške jedného percenta znamenal sociálny prínos 500 miliárd USD.
FOTO - CHRISTOPHE BARBRAUD
