FOTO |
Priemerná zimná teplota spodnej časti atmosféry v Antarktíde stúpala počas posledných 30 rokov miestne až o 0,7 stupňa Celzia za desaťročie. Viac ako kdekoľvek inde na Zemi. V časopise Science to oznámil John Turner z Britského antarktického prieskumu v Cambridgei so štyrmi kolegami.
Rozporuplné údaje z povrchu
Technická úroveň teplotných senzorov na palubách satelitov sa výrazne zdokonalila. Napriek tomu najpresnejšími údajmi v rámci výskumu dlhodobej klimatickej zmeny zostávajú meteorologické merania zo staníc na zemskom povrchu. V Antarktíde sa mnohé série takýchto meraní na tamojších výskumných staniciach začali v Medzinárodnom geofyzikálnom roku 1957-1958.
Dnes z nich vyplýva, že v západnej polovici Antarktického polostrova (rozsiahly výbežok juhopolárneho kontinentu, ktorý smeruje k Južnej Amerike) sa pri povrchu počas posledných 50 rokov otepľovalo o 0,55 stupňa Celzia za desaťročie. To je najvýraznejšie otepľovanie na Zemi.
Pre zvyšok povrchu Antarktídy však situácia nie je taká jasná. Ba miestne tam údaje ukazujú mierne ochladzovanie. Odporuje to otepľovaniu pri povrchu na celej Zemi: v posledných 50 rokoch tempom 0,11 stupňa Celzia za desaťročie.
Vo výške je to jasné
Turner s kolegami preto zanalyzovali, ako sa veci majú vyššie. Konkrétne v strednej troposfére, atmosférickej vrstve, kde prebieha prevažná časť tepelnej výmeny medzi Zemou a atmosférou. Využili nedávnu digitalizáciu údajov z rádiosond na meteorologických balónoch, vypúšťaných nad celou Antarktídou z deviatich výskumných staníc rôznych krajín, zväčša vo východnej Antarktíde. Ich kvalitu preveril projekt Vedeckého výboru pre výskum Antarktídy. Zvlášť významné je pridanie údajov ruských rádiosond.
Turnerov tím sa zameral na rozpätie rokov 1971 až 2003, ktoré je najlepšie pokryté meraniami. Odvodili ročné a sezónne trendy teploty vo výške, zodpovedajúcej tlaku 500 hektopascalov. (Strednú troposféru vymedzujú tlaky 400 a 600 hektopascalov.) Všímali si najmä zimy, lebo vtedy sa oteplenie prejaví najvýraznejšie. Zistili štatisticky významný trend zimného otepľovania na staniciach a nad nimi po celom kontinente - na pobreží, kde ich je najviac, i vo vnútrozemí a na južnom póle (stanica Amundsen-Scott). Na povrchu im vyšla priemerná hodnota zvýšenia o 0,15 stupňa Celzia za desaťročie. V strednej troposfére však o 0,5-0,7 stupňa Celzia za desaťročie!
Rozhodli miestne podmienky?
Na základe existujúcich údajov si vedci netrúfli výslovne určiť príčinu výrazného otepľovania troposféry v Antarktíde. Keďže však niet dôkazov o zreteľnej zmene atmosférickej cirkulácie, tipujú na miestne faktory. Po prvé, množstvo oblakov. Po druhé, zmena veľkosti častíc ľadu, ktoré ich tvoria. Po tretie, vzrast obsahu skleníkových plynov v ovzduší. S treťou možnosťou súhlasí ochladzovanie stratosféry o 0,16 stupňa za desaťročie v spomenutom období vo výške, zodpovedajúcej tlaku 100 hektopascalov, ktoré zistili tie isté rádiosondy. Isté však je, že oceán okolo Antarktídy s tým nemá nič spoločné, pretože v zime zostáva zaľadnený ako predtým. Aj oveľa menšie otepľovanie na povrchu naznačuje, že ide o dominantne troposférický jav.
Vypúšťanie meteorologického balónu na britskej výskumnej stanici Halley v Antarktíde. Sprievodné merania rýchlosti vetra a teploty pri povrchu. FOTO - BRITISH ANTARCTIC SURVEY/NERC, UK |
