SME
Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín

Balóny skúmajú otepľovanie v Antarktíde

Priemerná zimná teplota spodnej časti atmosféry v Antarktíde stúpala počas posledných 30 rokov miestne až o 0,7 stupňa Celzia za desaťročie. Viac ako kdekoľvek inde na Zemi. V časopise Science to oznámil John Turner z Britského antarktického prieskumu ..

FOTO

Priemerná zimná teplota spodnej časti atmosféry v Antarktíde stúpala počas posledných 30 rokov miestne až o 0,7 stupňa Celzia za desaťročie. Viac ako kdekoľvek inde na Zemi. V časopise Science to oznámil John Turner z Britského antarktického prieskumu v Cambridgei so štyrmi kolegami.

Rozporuplné údaje z povrchu

Technická úroveň teplotných senzorov na palubách satelitov sa výrazne zdokonalila. Napriek tomu najpresnejšími údajmi v rámci výskumu dlhodobej klimatickej zmeny zostávajú meteorologické merania zo staníc na zemskom povrchu. V Antarktíde sa mnohé série takýchto meraní na tamojších výskumných staniciach začali v Medzinárodnom geofyzikálnom roku 1957-1958.

Dnes z nich vyplýva, že v západnej polovici Antarktického polostrova (rozsiahly výbežok juhopolárneho kontinentu, ktorý smeruje k Južnej Amerike) sa pri povrchu počas posledných 50 rokov otepľovalo o 0,55 stupňa Celzia za desaťročie. To je najvýraznejšie otepľovanie na Zemi.

Pre zvyšok povrchu Antarktídy však situácia nie je taká jasná. Ba miestne tam údaje ukazujú mierne ochladzovanie. Odporuje to otepľovaniu pri povrchu na celej Zemi: v posledných 50 rokoch tempom 0,11 stupňa Celzia za desaťročie.

Vo výške je to jasné

Turner s kolegami preto zanalyzovali, ako sa veci majú vyššie. Konkrétne v strednej troposfére, atmosférickej vrstve, kde prebieha prevažná časť tepelnej výmeny medzi Zemou a atmosférou. Využili nedávnu digitalizáciu údajov z rádiosond na meteorologických balónoch, vypúšťaných nad celou Antarktídou z deviatich výskumných staníc rôznych krajín, zväčša vo východnej Antarktíde. Ich kvalitu preveril projekt Vedeckého výboru pre výskum Antarktídy. Zvlášť významné je pridanie údajov ruských rádiosond.

Turnerov tím sa zameral na rozpätie rokov 1971 až 2003, ktoré je najlepšie pokryté meraniami. Odvodili ročné a sezónne trendy teploty vo výške, zodpovedajúcej tlaku 500 hektopascalov. (Strednú troposféru vymedzujú tlaky 400 a 600 hektopascalov.) Všímali si najmä zimy, lebo vtedy sa oteplenie prejaví najvýraznejšie. Zistili štatisticky významný trend zimného otepľovania na staniciach a nad nimi po celom kontinente - na pobreží, kde ich je najviac, i vo vnútrozemí a na južnom póle (stanica Amundsen-Scott). Na povrchu im vyšla priemerná hodnota zvýšenia o 0,15 stupňa Celzia za desaťročie. V strednej troposfére však o 0,5-0,7 stupňa Celzia za desaťročie!

Rozhodli miestne podmienky?

Na základe existujúcich údajov si vedci netrúfli výslovne určiť príčinu výrazného otepľovania troposféry v Antarktíde. Keďže však niet dôkazov o zreteľnej zmene atmosférickej cirkulácie, tipujú na miestne faktory. Po prvé, množstvo oblakov. Po druhé, zmena veľkosti častíc ľadu, ktoré ich tvoria. Po tretie, vzrast obsahu skleníkových plynov v ovzduší. S treťou možnosťou súhlasí ochladzovanie stratosféry o 0,16 stupňa za desaťročie v spomenutom období vo výške, zodpovedajúcej tlaku 100 hektopascalov, ktoré zistili tie isté rádiosondy. Isté však je, že oceán okolo Antarktídy s tým nemá nič spoločné, pretože v zime zostáva zaľadnený ako predtým. Aj oveľa menšie otepľovanie na povrchu naznačuje, že ide o dominantne troposférický jav.

Vypúšťanie meteorologického balónu na britskej výskumnej stanici Halley v Antarktíde.

Sprievodné merania rýchlosti vetra a teploty pri povrchu. FOTO - BRITISH ANTARCTIC SURVEY/NERC, UK

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  2. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  3. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  2. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  3. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  4. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  5. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  6. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  7. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  8. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  9. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  10. Už aj v Košiciach sa pripojíte do modernej optickej siete
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 15 834
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 15 095
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 14 407
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 8 380
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 989
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 977
  7. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 646
  8. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 234
  9. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 7 211
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 673

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalý šéf tímu Gorila: Našli sme stámiliónové transakcie

Suma mala podľa bývalého šéfa tímu Gorila skončiť na účte, na ktorý mal Jirko Malchárek alebo jeho blízki prístup.

Šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica.
Komentár Petra Schutza

Šance vyzerajú byť jedna k jednej

Ďalej sa minimalizuje pravdepodobnosť rozchodu bez dohody, čo je najhorší zo všetkých scenárov.

Peter Schutz
Michaela Žureková
Píše Roman Jančiga - Fórum

Kto pred Pentou rozvinul červený koberec

Ako dobové ideologické podhubie produkovalo pre Pentu alibi.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Kosti bojovníkov, ktorí padli v bitke pri rieke Tollense pred približne 3300 rokmi. V Európe predstavuje vôbec prvý dôkaz o prehistorickom bojisku.
Ostrov Bogoslof odfotený 10. januára 2017.
V Luxore našli 30 starovekých rakví.
Pozostatky veľryby, na ktorých si pochutnávajú hlbokomorské živočíchy.