;) |
Vcelku podrobné preview na Űbersoldiera (pôvodne East Front) sme uverejnili doslova nedávno. Od recenzie ho malo oddeľovať niekoľko týždňov, pretože vydanie titulu bolo naplánované na neskoršiu dobu, teda až na máj. No ruskí programátori z Burut Creative Team sa rozhodli, že na hre niet čo vylepšovať (aj keď ja by som zopár drobností našiel) a vypustili ju do sveta už teraz. Novinárska preview verzia – po dohratí ktorej sme prirodzene spomínané preview napísali – sa od tej review verzie takmer nijako nelíši a nám (konkrétne mne, ale v „kolektívnom plurálovom tvare“ to neznie až tak egoisticky) nezostáva iné, než zopakovať v tomto texte z 95-ich percent to isté, čo sme už o hre raz napísali. Len inými slovami, sem-tam ovenčenými nejakou tou hviezdičkou predstavujúcou hodnotenie. Snáď vás to neurazí a recenziu na túto vcelku podarenú FPSku si prečítate. Tak teda poďme na to.
Príbeh je taký... taký zaujímavý. Jeden veľmi zlý a krutý nemecký doktor s menom Ernst Shäffer sa tesne pred Druhou svetovou vojnou vybral do Tibetu, aby tam niečo zaujímavé okultisticko-šarlatánsko-mysteriózne objavil. Podarilo sa. Našiel tajomný manuskript, pomocou ktorého sa naučil oživovať mŕtvych. Tí oplývali neobmedzenou silou, nemali žiaden strach a boli tupí ako polená, teda mali výborný potenciál stať sa (policajtmi – hehe) bezcitnými nástrojmi na zabíjanie. Vyskytol sa síce drobný problémik v podobe toho, že oživšie mŕtvolky akosi nechceli počúvať príkazy. Ale po niekoľkých mesiacoch tvrdej driny sa podarilo vymyslieť niečo (Pilulku? Injekciu? Sirup? Kloktadlo? Nevieme. Neuvádza sa.), po užití čoho naši bývalí mŕtvi vojaci na slovo počúvli prvého človeka, ktorý im udelil príkaz v momente, keď sa po oživení prebudili.
Jeden z žhavých kandidátov na večný odpočinok v masovom vojenskom hrobe bol zastrelený nemecký dôstojník Karl Stoltz. Osud ale rozhodol inak - neskončil tam. Stoltz síce po prepadnutí jeho nemeckej jednotky zomrel, ale potom sa vzkriesený prebudil v psychiatrickej liečebni. No veľmi ho to nevzrušovalo, lebo súčasťou oživujúceho procesu vyvinutého doktorom Shäfferom bola aj strata pamäte. Takže Stoltz ani nevedel, kým vlastne je. Práve keď čakal na svoj prvý príkaz od nejakého nacistického fanatika (asi niečo ako „zabi všetkých spojencov a pomôž vybudovať Tretiu ríšu“) sa do cely priplietlo nežné ženské stvorenie, zhodou okolnosti jedna z popredných predstaviteliek domáceho odboja, ktoré vyzabíjalo zlých doktorov a lakonicky na Karlov dotaz: „Nič si nepamätám“, zareagovalo: „Nezabijem predsa psychopata, vypadni odtiaľto!“ A Karl sa tak sťa nesvojprávny, poslušný vraždiaci nástroj vybral „vypadnúť odtiaľto“, teda pustil sa do boja proti svojim vlastným životodarcom nasledujúc svojho nového pána. Hav-hav.
;) | ;) | ;) |
Űbersoldier je teda poriadne akčná, dynamická, druhosvetovojnová, pôvodom ruská FPSka, ktorá má veľa kladov a niekoľko záporov. Poďme sa spolu pozrieť, ktoré to sú.
GRAFIKA 9 / 10
Jeden zápor sme už uviedli – myslím príbeh, tak teraz prejdime na tú príjemnejšiu stránku veci. Tou je vizuál. Platí sa za neho síce hardverovými nárokmi, no ak sa vám v skrinke nachádzajú aktuálne komponenty, istotne výzor Űbersoldiera (hry, nie hlavného hrdinu!) poriadne oceníte. Ide tu totiž o high-endové spracovanie s množstvom moderných grafických vychytávok a efektov (bump mapping, parallax mapping...) nažívajúcich v dokonalej symbióze s premakanou fyzikálnou simuláciou (Physik engine a Ragdoll system).
 |
Zostáva rovnaká výčitka, ktorú som vypichol aj v preview – žiadalo by sa nastaviť menšiu citlivosť interakcie s prostredím pri obyčajnom dotyku. Viem, že hlavný hrdina je supersilný obludný vojačisko, ale aj tak si neželám, aby rozbil všetko, k čomu sa čo i len priblíži. Keď sa otrie o nejakú skrinku, vyletia z nej sklá, začne sa celá triasť a vypadne z nej aj to, čo v nej nikdy nebolo. Stačí sa s Karlom priblížiť ku stolu, a ten sa hneď prevráti, všetko z neho zletí... Opakujem, vyzerá to nádherne a realisticky, no v skutočnosti by sa to stalo až po tom, čo by človek do toho stola narazil v plnej rýchlosti. A sedel by pri tom za volantom.
;) | ;) | ;) |
INTERFACE 9 / 10
Taký klasický FPS-kový. Vľavo hore je mapka so šípkou napovedajúcou, kam by ste si to mali najbližšie namieriť. Ukazujú sa na nej i lekárničky, čo je celkom praktické. Vpravo hore zas po stisnutí klávesu vidíte zbrane, ktoré momentálne nesiete. A ešte sa tam niekde potuluje indikátor zdravia, špeciálneho štítu a aktuálneho stavu nábojov. Niet tu čo pokaziť. Menu je tiež podrobné a ponúka veľa možností, ako Űbersoldiera prispôsobiť na optimálny výkon na každom compe.
 |
Ešte bude vhodné napísať, že ponuka zbraní je celkom široká. Je ich tu 16, všetky poznáte z histórie a keďže FPSky vkuse hrávate, ani vám ich nemusím vypisovať. Každý si príde na svoje – sú tu pištole, granáty, samopaly, pušky, sniperky, raketomety, plameňomety... To čumíte, aký sa v tých typoch zbraní profesionálne orientujem, čo?
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Asi je načase opísať špeciálne sily, ktorými Karl disponuje. Ako „Nadvojak“ je vybavený silovým poľom zastavujúcim guľky (neplatí to na granáty). Dokáže ich dokonca i slušnou rýchlosťou vymrštiť späť. Dostatočnú bolesť ale nepriateľom spôsobuje už aj to, ak sa ich týmto štítom preplneným nábojmi, ktoré sa do neho snažili našiť, dotkne. Asi netreba zdôrazňovať, že to má pre nich smrteľné následky. Pochopiteľne tento štít nemôže byť aktivovaný stále, celkom rýchlo sa míňa a dopĺňa sa len vtedy, ak v krátkom časovom limite dáte tri headshoty. Ide o také milé spestrenie, ktoré budete skutočne kriticky potrebovať len zopár krát za hru. Druhou špeciálnou schopnosťou je zvyšovanie maximálneho počtu hitpointov. Pri jeho uplatňovaní zostáva podmienka časového limitu a troch mŕtvych nepriateľov. Rozdiel je v spôsobe, ako ich smrť treba zapríčiniť. V tomto prípade to musí byť nožom. Traja zarezaní nacisti v priebehu pol minútky sa teda rovnajú jednému kladnému bodíku vášho zdravia. No pohrdnete?
;) | ;) | ;) |
Vyzdvihnúť treba skvelý dizajn levelov a ich rozmanitosť. Nachádza sa tu aj mnoho naskriptovaných situácií, ale čert to vezmi, ak to hráte prvýkrát, vyznievajú naozaj efektne. Keď v správny moment vybuchne nejaká budova, spadne pred vás lietadlo, zrúti sa podlaha alebo sa zjavia vaše posily, dodá to hraniu pocit výnimočných situácií. Neexistuje tu samozrejme možnosť prechádzania tých istých pasáží viacerými spôsobmi, ale levely sú celkom rozsiahle a náplňou i prostredím rôznorodé, takže hranie nie je na prvýkrát stereotypné. Űbersoldier sa naozaj prechádza veľmi príjemne a kvalitou spracovania po tejto stránke iste prekvapil nejedného recenzenta i hráča.
Nenachádzajú sa tu len reálni nepriatelia (hoci tých je našťastie najviac), stretnete sa aj s vami podobnými oživšími mŕtvolami, ktoré nemali to šťastie, že im prvý príkaz po oživujúcej kúre dala nejaká krásna rebelka. Inak povedané sú tupí, silní, s nadprirodzenými schopnosťami (asi ako hlavná postava), ale stoja na nesprávnej strane ideologickej barikády. No a špecialitka na záver, teda finálny boss, má podobu dokonalej, vysnívanej verzie projektu Űbersoldier a nič vám nepokazím, ak prezradím, že je to poriadne hovado. Menším záporom je, že tieto potvorky namiesto toho, aby pôsobili strašidelne (čo predpokladám bolo cieľom), vyznievajú trošku smiešne.
Čaká na vás i zopár spestrení v podobe rozmiestňovania výbušnín či zneškodňovania tankov. Všetko síce aktivujete len jedným tlačidlom, ale aspoň to vytvára dojem, že viete aj niečo iné, ako strieľať. Celkom zaujímavý je level v ponorke. Torpédami musíte zostreliť ďalšie tri identické plavidlá, čo je ľahké ako facka, a potom riadnym machine-gunom zostreliť neuveriteľné množstvo útočiacich lietadiel, čo je zas ťažké ako sviňa. Ak to niekto dokážete na prvýkrát, respektíve ak pri tom nevykysnete aspoň na pol hoďku, tak vám gratoželám. Alebo také niečo... Opäť ale tento odsek môžem zakončiť slovami, že ide o fajn spestrenia.
;) | ;) | ;) |
Na záver opisu hrateľnosti som si nechal niečo, čo kruto vráža Űbersoldierovi dýku do chrbta. Je to vedomie, že hráte za postavu, ktorá na strane správnej veci nestojí z vlastného presvedčenia, ale skrátka preto, že jej mozgová kapacita neumožňuje vykonávať svojprávne rozhodnutia, či prijímať iný životný cieľ než ten prikázaný jej minútu po oživení. Všetko je ta navyše zabalené do príšerne trápneho príbehu, ktorý je zavŕšený ešte príšernejším a trápnejším koncom. Keby existovala telenovela z vojenského prostredia, tak sa stavím, že v by v 486-ich častiach reprodukovala ten istý príbeh, ktorý prežijete v Űbersoldierovi počas tých niekoľkých levelov. Sarkastickú patinu celej story ešte dáva fakt, že je miestami podaná v angličtine s veselými (alebo smutnými?) chybami. Napríklad hra sa nezačína na psychiatrii, ale na „psychopatii“. To máte tak, keď ruský titul produkuje nemecký distribútor v anglickom jazyku...
MULTIPLAYER
V hre sa nenachádza. A celkom jej to škodí! Nechcem v hodnotení predbiehať, lebo k tomu, ako dlho prechádzanie Űbersoldiera trvá, sa dostanem nižšie, ale môžem povedať, že prítomnosť multiplayeru by iste životnosť titulu výrazne predĺžila, zatraktívnila a priblížila by ho väčšiemu počtu hráčov.
ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
In-game zvuky sú skvelé. Vyššie ospevované vizuálne efekty sú doprevádzané audio efektmi adekvátnej kvality. Na ilustráciu uvediem príklad. Takto to vyzeralo v mojej izbe počas hrania: „Držžž, fjúúú, švááác, ratatatata, áááá, tresk, Slavo, daj si to tichšie!!!... Čóóó? Nepočujem! Booooom, hééélp, čvacht, óóóó, vočaut!, práááásk, aj sí nácis, tŕŕŕŕŕ, tŕŕ, tr, tr, ááuuuu...“ Super. Za to dávam päť hviezdičiek. Žiaľ, vyššie kritizovaná vizualizácia „cut-scén“ je tiež doprevádzaná dialógmi adekvátnej kvality. Trápny dej je podávaný trápnym spôsobom. A za to jednu hviezdičku uberám.
;) | ;) | ;) |
HUDBA 3 / 10
Ani poriadne neviem. Je totálne nevýrazná, v úzadí. Keby ste zo mňa chceli vytiahnuť, aké nástroje tam hrajú, tak sa vám to nepodarí. Nepamätám si na žiadnu nosnú tému, žiaden moment, ktorý by na mňa dýchal príjemnou „filmovou“ atmosférou v zmysle hudobného poňatia. Ale zato si pamätám, že som si veľakrát hovoril: „Sem by sa nejaká hudba hodila,“ alebo „čosi síce hrá, ale chcelo by to niečo iné.“
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Inteligencia nepriateľov je na veľmi slušnej úrovni. Síce im to veľakrát nepomôže uniknúť pred vašimi guľkami, no príjemné je už len vidieť, že sa o to snažia. Skrývajú sa, keď majú na mále, tak zdrhajú, uskakujú, informujú sa o granátoch, nečakajú na smrť, útočia... Fakt dobré. Bodíky dole idú za náročnosť, respektíve dĺžku. Áno, obtiažnosť je voliteľná, no predpokladám, že väčšina hráčov si na začiatok vyberie tú strednú. V tom prípade prechádzanie 11 levelov trvá viac-menej (a žiaľ viac menej ako viac) 10 hodín. Opakovať celú hru ešte raz na vyšších nárokoch s väčším počtom nepriateľov a s väčším počtom ich hitpointov je kvôli lineárnosti produktu skutočne malou výzvou. Tu je ten kritický bod, v ktorom by niekoľko modov a levelov multiplayeru Űbersoldiera zachránilo, teda obohatilo o ďalšie zábavné hodiny hrania. Keď som ho dokončil, mal som chuť pokračovať, ale nemal som ako. A odznova sa mi to naozaj nechcelo ísť.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Ste asi mierne prekvapení. Podľa toho hodnotenia ostatných kategórií by ste v záverečnej časti čakali viac ako tri a pol, čo? Nuž, náš systém hviezdičiek je síce prekrásny a vrcholne estetický, ale znova mi neumožnil ohodnotiť túto hru tak, ako by som naozaj chcel (prezradím vám malé tajomstvo – čoskoro sa to už stávať nebude). Zaslúžila by si pokojne aj 79 percent, no prekročiť ôsmu desiatku, onú psychologickú hranicu, som už ani pri najlepšej vôli nedokázal. Berte to teda prosím tak, že Űbersoldierovi dávam hoci aj 3,999, teda skoro 4 hviezdičky. Má krásnu grafiku, realistické efekty, skvelé ozvučenie... ale chýba mu nejaká tá verbálne neulapiteľná substancia hrateľnosti, ten druh atmosféry, ktorý by vás opantal, vtiahol do deja a nepustil von. Poprípade nútil sa k nemu neustále vracať. To, čo z hrania nerobí len príjemný oddych, ale skutočný zážitok. Asi to bude spôsobené vedomím, že ovládate nesvojprávneho, vymletého hlavného hrdinu stojaceho v centre stupídneho príbehu. K tomu si pripočítajte absenciu multiplayeru a krátku dobu hrania, teda dva faktory spôsobujúce malú replayabilitu titulu. Presne to mi nedovolí prekročiť hranicu osemdesiatich percent.
Ani na prvý pohľad nepriaznivé záverečné hodnotenie vo forme hviezdičiek ale Űbersoldierovi nezoberie, že všetkých veľmi príjemne prekvapil, že je naozaj zábavný, že je technicky na vysokej úrovni a – at last, but not at least – že sa predáva za prijateľnú cenu: za necelú tisícku. Dúfam, že sa mi moje záverečné hodnotenie podarilo (aj keď kostrbato a obšírne) obhájiť a že mi ho odobríte. Bez toho, aby som teda titul preceňoval, ho teraz s čistým svedomím môžem priaznivcom všetkých kvalitných FPSiek naozaj vrelo odporúčať. Aj keď nejde o vrcholný a vysnívaný klenot tohto žánru, vo viacerých momentoch sa tomuto ideálu približuje a rozhodne stojí za to, aby ste s ním strávili spomínaných 10 hodín. Len od neho nesmiete čakať nič viac ako zábavné prestrelky v krásnom prostredí.
