SME

Scratches - adventúra na sobotný večer

Zdravo desivá hra o tom, prečo dať prednosť sterilnej novostavbe pred opusteným viktoriánskym sídlom. Pomôcka: viete, kto vám straší v pivnici?

Jeden pomerne známy anglický spisovateľ sa pred niekoľkými rokmi presťahoval z Veľkej Británie do Ameriky. Dočítala som sa, že za dôvod svojho odchodu z rodiska označil túžbu žiť v ozajstnom „addamsovskom“ dome – uprostred lesa, s vežou, záhradou a strašidelným vyžarovaním, zodpovedajúcim divnej rodine, ktorá ho mohla kedysi obývať. V Spojenom kráľovstve takých vraj niet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlúposť.

Z hororovej adventúry Scratches naisto viem, že napríklad na severe Anglicka sa nachádza jedno konkrétne sídlo, ktoré spĺňa všetky vyššie uvedené podmienky: leží tak hlboko v lese, že jazda autom do najbližšieho mesta trvá takmer 20 minút, rodina, ktorá v ňom žila, bola divná až-až, a má nielen vežu a záhradu, ale aj kaplnku, skleník a rodinnú hrobku (podotýkam, že aj s obsahom, tfuj). Jediný problém spočíva v tom, že si ho argentínske štúdio Nucleosys s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslelo – v čo po dohratí Scratches úprimne dúfam. Ten dom, dámy a páni, je totiž jedna obrovská geopatogénna zóna. Jeho usporiadanie je proti všetkým zásadám feng šuej a prútikárovi, ktorý by sa podujal upraviť v ňom tok energií tak, aby bol obývateľný, by sa z toľkej zlej karmy zrejme zlomila virguľa. Ale ako by sa v ňom dobre tvorilo...
...pomyslel si iný spisovateľ (tentoraz americký) a nasťahoval sa doň.

SkryťVypnúť reklamu

Michael Arthate je známy autor s ostrým perom (hehe... aha, perom... tak nič - pozn. by kordi) a o niečo menej ostrou predstavivosťou. Vo svojom prvom románe Vanishing Town predstavuje čitateľom neošúchaný a skrz na skrz prekvapivý koncept zastrčeného mestečka, do ktorého prichádza cudzinec, aby odhalil strašné tajomstvo... buaahahaaa! Ale ste sa zľakli, čo? Podobne strašidelný by mal byť i jeho druhý román, príbeh sa však rodí o kúsok ťažšie. A tak kupuje Arthate nový dom, opúšťa civilizovaný svet a „na samote u lesa“ čaká, kým ho kopne múza. Alebo kým mu čosi omnoho horšie neurobí čosi omnoho bolestivejšie. 

         

GRAFIKA 7 / 10
Ku grafike poviem jedno a mnohé tým vysvetlím: na Scratches pracovalo veľmi málo ľudí veľmi veľa rokov. A do istej miery to bohužiaľ vidno.

SkryťVypnúť reklamu

Na okúzlenie, ktoré ma zachvátilo, keď vyšli prvé screenshoty z budúcej hry štúdia Nucleosys, si spomínam, akoby to bolo včera. Ale nebolo to včera, lež už veľmi dávno. Tak dávno, že zábery zo Scratches vyzerali obzvlášť dobre. A hoci vtedy, v časoch, keď sme ešte svietili petrolejkami a splachovací záchod bol hudbou budúcnosti, ma mohla viktoriánska špina starého anglického sídla oklamať, dnes s poľutovaním konštatujem, že väčšina spomínanej patiny bol len planý efekt – a navyše ani nie in-game. Zdôrazňujem však jedno a opakovane podotýkam, že sa tým mnohé vysvetľuje: Scratches majú na svedomí len dvaja ľudia (Alejandro Graziani a Augustín Cordes) a dá sa predpokladať, že o čo dlhšie im práca na hre trvala, o to menej peňazí na ňu mohli minúť. Nech im tento fakt slúži ku cti, k obhajobe a ako ospravedlnenie za to, že drevo nie vždy pripomína drevo a že stromy v záhrade vyzerajú trošku ako umelé. Raz darmo, Scratches skrátka nie je ten druh hry, v ktorom by sme mohli naháňať srnky po lúkach (no vlastne tam ani žiadne lúky nie sú a asi by ma celkom prekvapilo, keby som odrazu našla vysokú zver na povale či v pivnici), jedno však tejto adventúre uprieť nemožno – má atmosféru, a tá často spočíva v detailoch. Takým detailom môže byť napríklad príjemne ošúchaná stena alebo špinavé zábradlie – a tých je v Scratches naozaj dosť. Za posledných pár mesiacov som okrem toho videla hneď niekoľko hier, ktoré by potrebovali papierové vrecúško cez hlavu omnoho akútnejšie – Slavatarovou Lulou 3D počínajúc, hoci je pravda, že v Scratches na druhej strane nikto neukazuje kozy - trebárs aj hranaté.

SkryťVypnúť reklamu

INTERFACE 7 / 10
Je veľmi jednoduchý a intuitívny - v dobrom i zlom slova zmysle. Ľavý klik – akcia, skúmanie predmetu alebo prechod do ďalšej obrazovky, pravý klik – inventár. Zvládla by ho hádam i moja mama, zároveň však neurazí ani skúsenejších hráčov. Ale nech už je interface Scratches akokoľvek nenáročný, má jednu vážnu chybu. Ponúka len desať slotov na ukladanie hry. Tento fakt sám osebe nepôsobí na prvý pohľad až tak nezmyselne. Čo viac žiadať od adventúry? Ibaže Scratches nie je hocaká adventúra, lež hororová. A rovnako, ako potrebujem všade zažínať, keď ostanem uprostred noci sama doma a bojím sa, potrebujem stále ukladať hru, keď sa v nej vznáša strašidelná atmosféra. Jasné že viem, že v skutočnosti nič nehrozí, ale predsa... Čo keby odrazu niekto vyskočil spoza rohu a rozštvrtil ma?

SkryťVypnúť reklamu

Okrem toho je Scratches hra mierne labilná, občas sa prosto stane, že toľké napätie nezvládne a padne. Po tom, čo človek takýmto spôsobom pár krát stratí hodinový progres, dobre si zapamätá, že sa musí často ukladať. Desať slotov sa poľahky minie a treba ich začať prepisovať. Tu prichádza ďalší problém: hra pomenúva uložené pozície sama. Po chvíli už vládne v kolónke „save“ celkom slušný chaos – ťažko si skrátka vybrať z desiatich možností, keď sa každá volá „Sunday, 10 am, garden“.

Riadne osekané je aj options menu. Nedá sa v ňom nastaviť prakticky nič okrem niekoľkých viac-menej kozmetických položiek. Na druhej strane však hra nič viac nepotrebuje – lepšie už prosto vyzerať nebude a ostatné parametre, ako napríklad hlasitosť zvuku, sú zvolené optimálne. 

SkryťVypnúť reklamu

         

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Poznáte pojem „film na sobotný večer“? Je to ľahší žáner, ktorý zrejme nijak zásadne nepohne svetovou kinematografiou, je však úžasne príjemný a zábavný. Človek sa pri ňom príliš nenarozmýšľa, no veľmi dobre si oddýchne. Scratches takáto charakteristika dokonale vystihuje - je to skrátka ideálna hra na sobotný večer. Náročná tak akurát a hoci jej príbeh nijak neprekvapuje, vždy necháva hráčovi v tej správnej chvíli ďalšie omrvinky pointy. A my za nimi celí šťastní beháme ako sliepky po dvore a vravíme si: „No ale teda toto... Čo sa stane najbližšie?“

A potom je tu ešte jedna vec: strach. Nie veľmi silný, ale o to neodbytnejší. Taký ten nepríjemný, plazivý strach. Neútočí náhle s jasným ťahom na infarkt, len sa pomaličky zakráda človeku za pätami, občas zašuchoce, aby sme naň nezabudli, a v spánku nám studenými prstami prechádza po tvári... Strach, pri ktorom si človek dáva sakramentsky dobrý pozor, či sú všetky dvere riadne zavreté a či stojí zásadne chrbtom k stene. Má ho máloktorá hororová adventúra, ale každá by ho chcela. V máloktorej hororovej adventúre však stojí dom, v akom sa odohrávajú Scratches.

SkryťVypnúť reklamu

Blackwood manor so všetkými svojimi podivnosťami je príjemne mrazivou kombináciou najznámejších hrôzostrašných nehnuteľností, aké kedy ľudská predstavivosť vytvorila. Snúbi sa v ňom Strašidelný zámok troch pátračov s Poeovým domom Usherovcov a Kingovým hotelom Overlook a čosi málo v ňom zostalo dokonca aj z historicky najdesivejšej stavby v dejinách počítačových hier – thiefovského sirotinca/blázinca Shalebridge Cradle (akurát bez duchov a s lepším osvetlením). Keď sa to tak vezme, Blackwood manor je vlastne dôvodom, prečo hrať Scratches stále ďalej. A potom sú tu ešte adventúrne obligátnosti. Samozrejme, že v dome nefunguje elektrina a my chceme zistiť prečo. Veľa dverí je zamknutých... čo len môže byť za nimi? A čo sa nachádza v tej zavretej zásuvke, prečo, krucinál, nemôžeme vojsť do miestnosti na povale a odkiaľ pochádza ten nepríjemný škrabot? Autori Scratches išli skrátka na istotu. Namiešali kokteil zo správne desivých prísad a vyšlo to. Až na dva či tri mierne demotivujúce zákysy (podotýkam, že zväčša pre vlastnú nepozornosť či hlúposť, nie vinou hry), som sa od Scratches nedokázala odtrhnúť.

SkryťVypnúť reklamu

         

MULTIPLAYER
Páni, zožeňte túto hru slečnám, o ktorých srdce (alebo vienok zelený) zúrivo bojujete s neporaziteľným sokom. Potom galantne navrhnite svoju pomoc a spoločnosť v priebehu hrania, aby sa slečna príliš nebála. Do dvoch hodín sa vám bude garantovane chvieť v náručí. To je ale hra! Nemusíte viac brať dievča do kina na lacné krváky, ak ho chcete dostať do postele, a ešte si v procese dvorenia aj zadrtíte.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Predstavte si, že žijete sami v obrovskom starom dome. Čo počujete? Ticho, vlastné kroky, telefón, tikanie hodín, vŕzganie podláh a otváranie a zatváranie dverí, keď nimi prechádzate. A ešte škrabot, hlavne uprostred noci, pokiaľ je ten obrovský prázdny dom Blackwood manor. Nie je toho veľa, ale v Scratches znie všetko tak, ako má. Predovšetkým to ticho. Lepšie znejúce ticho som ešte nepočula. Je podozrivo tiché, má ozvenu a tým svojím odporným mĺkvym spôsobom vám kričí do ksichtu, že NIEKDE ĎALEKO sú iní ľudia, ktorí by vám trebárs mohli pomôcť, ale oni sa k vám nedostanú, pretože TU a TERAZ ste len VY a RIADNY PRŮSER. A ešte sa aj ticho smeje... Zvukový minimalizmus v Scratches neprekáža, skôr desí. Jediné prázdno vzniká absenciou celohovorených dialógov, či skôr monológov. Dabingu, a podotýkam, že výborného, sa totiž dostalo len telefonickým rozhovorom. Ostatné slovo je iba premietaním hlavného hrdinu a deje sa zásadne formou titulkov. Škoda.

SkryťVypnúť reklamu

HUDBA 8 / 10
Hudba v Scratches je úsporná a celkom na svojom mieste. Keď sa domom práve nerozlieha už spomínané ticho, ozývajú sa na jeho chodbách minimalistické klavírne a sláčikové témy. Presne také témy, aké sa určite nesú každým opusteným viktoriánskym sídlom, snažiacim sa odstrašiť svojich nových obyvateľov. Dom, v ktorom hrá tento druh hudby, už sám osebe neveští nič dobré. Škoda, že to Michael Arthate nevedel skôr, ako sa nasťahoval. Asi sa nikdy nehral hororovú adventúru.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Dalo by sa namietať, že Scratches je priľahká hra. Čo už, riešitelia matematických olympiád a pytagoriád v nej výzvu asi nenájdu. Adventúra na sobotný večer by však ani nemala spôsobovať rozsiahlejšie zákysy – to by to už nebola adventúra na sobotný večer, ale adventúra na sobotný večer a nedeľné ráno alebo na sobotný večer a nedeľné ráno a nedeľný večer (prípadne ešte aj na pondelňajšie ráno a ja by som zase nešla do školy) (a ja by som ju zas musel zapisovať do prezenčky a nudil by som sa sám v lavici – pozn. Slavatar) - a to by sme sa už rovno mohli baviť o sérii Discworld alebo Gabriel Knight. Nie, adventúra na sobotný večer je náročná tak akurát a zásadne nekuje hráčovi za chrbtom zákerné pikle (čím nechcem povedať, že Discworld alebo GK kujú, nechápte ma zle). A Scratches je predsa adventúra na sobotný večer ako z učebnice. Čierny bod jej možno pripísať len za dve veci: za jeden obzvlášť nechutný pixel hunting – alebo mám veľké problémy s očami – a za mierne prehnané ľpenie na event-based systéme, ktorého voľnejšie poňatie by azda miestami neuškodilo. 

SkryťVypnúť reklamu

         

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Dlhé roky som si predstavovala, že až raz budem veľká a bohatá, kúpim si v štvrti pod Slavínom dom, ktorý bude spĺňať niekoľko náležitostí: 1. Bude starý. 2. Bude mať vežu. 3. Bude vyzerať ako z hororovej adventúry. Pod vplyvom Scratches mi napadá, či si to radšej ešte nerozmyslím a predsa len neostanem bývať v paneláku. Strašidelná hra na sobotný večer síce vyzerá neškodne, ale viete ako to je. Ak si cez víkend okolo polnoci pozriete Votrelca, tiež sa vám po ňom nebude chcieť nastúpiť na ťažobnú loď Nostromo...

Priznávam, chvíľu som sa bála. A potom som sa chvíľu bála ešte viac. A keď som Scratches dohrala, zažívala som niekoľko minút intenzívny pocit úľavy. Netreba sa však nechať odstrašiť! Naozaj je to adventúra na sobotný večer ako stvorená. Príjemne hravá, primerane zložitá a dlhá len pár hodín. Radosť hrať - bez prehnaných očakávaní, s nadpriemernými výsledkami. A pritom mohlo všetko dopadnúť o toľko horšie...

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 534
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 532
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 796
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 009
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 947
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 621
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 728
SkryťZatvoriť reklamu