;) |
nindžom!“
Nech to už bolo akokoľvek a je úplne jedno, či daná situácia skutočne nastala, alebo je len výplodom bujnej fantázie (hádajte, ktorá možnosť je pradvepodobnejšia - pozn. Slavatar), nič to nemení na fakte, že džob nindžu by bralo mnoho drobcov medzi nami. A úprimne, niektorým z nás to ostalo dodnes. Odkiaľ mávame občas chlípne myšlienky na tiché zakrádanie sa, akrobatické kúsky a nemilosrdné zabíjanie? Istotne sa pod to podpísala i béčková filmová produkcia s famóznym dabingom. Kto zažil tieto úchvatné chvíle (a teraz nemám na mysli nemeckú porno produkciu), nezabudne. Mojim prvým virtuálnym zážitkom bola výborná arkáda Saboteur. Časovo obmedzená úloha hráča nútila prejsť zamotaným komplexom plným nepriateľov, ovládajúcich nielen východné umenie, ale aj zbrane na diaľku, a tak mohol dosiahnuť záveru len poctivým cvičením. S troškou nadhľadu môžem podotknúť, že rovnako je na tom i nindža – aj on musí cvičiť, inak sa z neho skutočný bojovník nestane.
A teraz si predstavte, že po toľkých rokoch dorazila na môj monitor akčná hopsačka s prťavým nindžom v hlavnej úlohe. Príbehom arkáda neoslní, všetka snaha však vyústi do honby za šutrami. Zápletka nie je ani príliš dôležitá, veď i samotné intro je krátke, zomelie sa v ňom kopec vecí – zbytočných. Aby nám však zlepenec úrovní držal pohromade, je i táto podoba príbehu dostačujúcou výplňou, hoci sa o ňu nemusíte vôbec, ale vôbec zaujímať. Všetko dôležité sa odohrá priamo v úrovniach klasicky arkádového strihu (čiže skáčeme a bijeme sa), ktoré sú doplnené o zaujímavé, osviežujúce prvky. Raz sa budeme valiť na veľkej guli, jej ovládanie je však značne náročnejšie, pretože... pretože je guľatá. Alebo si vyskúšame robotí box. Rozhodne sa však jedná o príjemný doplnok ku klasickým úrovniam, ktorými sa máte prehopsať po lineárnej ceste na konečnú.
;) | ;) | ;) |
Principiálne nedošlo k žiadnemu zohaveniu jednoduchej zábavy, pretože malý kamarát skáče a seká svojou katanou (zabudnite na krv a vyvrhnuté vnútornosti, otvorené zlomeniny či rezné rany, natrhnuté šľachy a spálené mäso), dokonca postupne naberá i skúsenosti. Po získaní dostatočného počtu pokročí náš geroj na vyšší level, dostane pás inej farby a môže navštíviť nové miesta. Ale inak by bolo zbytočné čakať výnimočnú inováciu, tá dokonca ani nie je zapotreby a menší hráči budú od radosti čítať šlabikár i odzadu. Áno, je to infantilné a väčšina z vás ohrnie nad I-Ninjom nosom. Vaša chyba.
GRAFIKA 6 / 10
Neide o vrchol grafickej tvorby, nebudete slintať nad fotorealistickými textúrami alebo lesknúcimi sa plochami. Nie, komixový šat nášmu malému nindžovi sedí, veď i jeho samotný výzor napovedá o miernom nadľahčovaní situácie – obrovská hlava, útle telíčko a o nereálnych akrobatických kúskoch postavičky ani nevravím. Pohybové kreácie sa zúžili len na skoky a útočné výpady hlavného hrdinu, od okolia toho príliš nečakajte. Vôkol vás nenarazíte na žiadne sofistikovane vymodelované prostredie. Dokonca by sa dalo povedať, že dizajn je jednoduchý, občas sa opakuje, no nič to nemení na tom, že v danom žánri je funkčný. A to dokonale, pretože i pri jednoduchom mieste nebudete sklamaní, pretože ním prefrčíte. Jednoduché textúry sú dôsledkom konzolovej konverzie, ale komu to vadí? Respektíve bude to vadiť fanúšikom skákačiek? Bleee, veď i ostatné 3D plošinovky neboli po grafickej stránke úžasné, ale mali svojskú atmosféru. Mlaď vyznávajúca jednoduchý hopsací štýl nebude sklamaná a mne osobne jednoduchosť spojená s komixovým základom nevadila. Samozrejme, ak je technické spracovanie oku lahodiace, pritiahne si hráčovo srdiečko viac, ale v tomto prípade nie je slabšie spracovanie na škodu.
INTERFACE 5 / 10
Ovládanie hrdinu je jednoduché, vystačíte si dokonca i s klávesnicou, no použitím iného ovládača nič neskazíte – nie, nemám na mysli volant s pedálmi. Užijete si všetkého, od skokov (dokonca je tu i predĺžený, kedy vám katana slúži ako vrtuľa) cez rúbanie až po zachytávanie sa lanom na špeciálnych miestach (tarzanovský, po prípade king-kongovský štýl). Jednoduchosť hrá v podobných tituloch prím a inak tomu nie je ani pri našom nindžovi. Lenže najväčším kameňom úrazu ovládania, dokonca i najväčším záporom celej hry, býva často kamera. Nemám rád zverské pohľady, doslova pri nich pením, ale kamera ma predsa nemôže odradiť. Ani keď sa pohľad nedá zmeniť a ja musím skákať smerom k nej. Nechápal som ani momenty, kedy si kameru môžem nastaviť a kedy ňou ani nehnem. Pri stenách mi to bolo jasné, lenže ak postavička nebola ničím obkolesená a ja som nevidel miesto, kam smeruje môj skok, trochu mi to nahlodalo optimistickú náladu. Nevadí, teraz už vieme, že kamera je znovu z rodinky alkoholikov a nebudeme sa tým viac zaoberať, pretože všetko ostatné s ovládaním je v poriadku.
;) | ;) | ;) |
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Musí vás to baviť. Akonáhle ste nedosahovali pocity blaha pri Raymanovi, zabudnite na I-Ninju, vám už niet pomoci. My ostatní sa výsostne pobavíme, čo pri takmer nulovej konkurencii na PC poteší dvojnásobne. Skoky zostanú stále len skokmi a tradičné hopsacie a sekacie prvky zostali neporušené, len treba adekvátne reagovať. V tomto prípade to znamená rýchlo. Nemusíte brať ohľad na špeciálny úder, v pohode upižláte protivníka aj tým obyčajným, len treba do toho vložiť rýchle reakcie. Bonusové veci ako napríklad valenie sa guľou sú výborné, no niekedy i frustrujúce zároveň. Tradičného stratéga, prípadne športovca by mohol šľak trafiť, pretože v arkádach to býva poväčšinou tak, že jedna jediná chybička spôsobí reštart danej lokácie. A po päťdesiaty raz opakované miesto už budete poznať naspamäť, no ak sa znovu netrafíte, nebudete zlostne kopať do čohokoľvek, ale so zaťatými zubami to skúsite ešte raz. Príbeh, rovnako i celá hra nemá potrebnú východnú atmosféru, takže hrateľnosť sa tým pádom musí spoliehať na jediné – na zábavnosť, vnútornú príťažlivosť, ktorá vás pri hre udrží. A to sa až na niektoré momenty I-Ninjovi darí. To sa len tak ľahko nevidí, pretože mnohí z nás sa radšej budú zaoberať zložitými titulmi, ktoré si vyžiadajú hodiny a hodiny príprav. Práve v tom je I-Ninja iný – vhupsnete do hry a už to ide, už sa to valí a neustále sa ženiete vpred.
MULTIPLAYER
Nie je v hre prítomný.
ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Ako správny a samozrejme drsný hrdina, ani hlavná postavička toho príliš veľa nenahovorí a občas niečo povie iba náš mentor v podobe priehľadného ducha. Sarkazmom ochutený hlas je výborný, vystihuje atmosféru starých komédií, kde učiteľ tríznil a zároveň pripravoval svojho žiaka na veľký súboj. Oh, Karate Kid, moja stará láska. Pri samotnom hraní to v továrni správne hučí, cinká, reťaze štrngajú, ale výsledný dojem nie je až tak dokonalý.
HUDBA 5 / 10
Nič nezvyčajné, nič praktické, len občas zaznejú nejaké tie tóny, ktoré vôbec nebudete vnímať. Žiadnu melódiu si vyslovene nezapamätáte, žiadna vás neprekvapí svojou chytľavosťou. Na druhú stranu vám jednoduché skladby neroztrhnú ušné bubienky, takže reproduktory môžu zostať zapnuté.
;) | ;) | ;) |
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Protivníci, s ktorými prídete do kontaktu v úrovniach, stáli v rade na rozum medzi poslednými, no nebudem sa sťažovať, je to tak najlepšie a arkádový spôsob boja skákačkám vyhovuje, pretože nepriatelia sa vyskytujú vo väčších počtoch. Trochu iné to je s bossmi, ale tak to je už tradičná vlastnosť arkád, pretože záverečný strážca musí mať automaticky oveľa viac energie, obrovskú silu a nemôžete ho poraziť na prvýkrát. Väčšie problémy vám budú robiť nevydarené skoky, prípadne dlhšie sekvencie viacerých akrobatických kúskov, nutne aktivovaných v rýchlom slede za sebou. Na to sú potrebné riadne rýchle prsty, pretože nepodarených pokusov bude mnoho. Ako však potom človeka zahreje, ak sa dostane cez náročnú oblasť, to sa dá prirovnať iba k dobehnutiu na WC v poslednej chvíli.
Trochu ošemetná situácia je s levelmi. Máme tu síce rôznorodé prostredie, avšak doba hrania je veľmi okato zvyšovaná nutným prechádzaním rovnakých úrovní len s iným záverečným cieľom. Niektoré úrovne sú pekné, príjemné a človek si ich s chuťou prejde znovu. Lenže natrafíte i na úlohy nebezpečné pre labilných hráčov, pretože ako všetci dobre vieme, hlavou stenu neprerazíš, ale za pokus to stojí. Časovo obmedzené príkazy sú fajn. Alebo musíte nájsť/zabiť určitý počet čohokoľvek. A dá sa to zvládnuť bez väčšieho nadávania. Teraz však trochu zdvihneme hráčom adrenalín, povedali si tvorcovia a skombinovali tieto úlohy do jednej. Je to však obrovská výzva, hra vás nepustí ďalej, kým nezvládnete danú oblasť bez jedinej chybičky. Nie je to jednoduché, no s troškou cviku sa to dá zmáknuť, hoc o škrípaní zubov by mohli písať moji susedia dlhé eposy. Chvalabohu sa pozícia ukladá na rozosiatych miestach v úrovni a nemusíte po nevydarenom pokuse prechádzať inkriminovanú lokáciu od úplného začiatku. Nesmiete sa však nechať zabiť protivníkmi, pretože vtedy prichádzate o jeden zo životov. Pády vám nevezmú ani drahocennú energiu, preto sú súboje nielen zaujímavým spestrením, ale vďaka nutnému sústredeniu sa vyzerajú niektoré bitky s presilou ako v správnom akčnom filme.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
I-Ninja nie je titulom, ktorý by vás mohol niečím ohúriť, prípadne nad ktorým by ste sa rozplývali pri pivných večeroch a donekonečna klábosili o zabití záverečného bossa, prípadne o rôznych maličkostiach, na ktoré tvorcovia mysleli a vy ste na ne natrafili náhodou. Nie, v tomto je I-Ninja obyčajnou behačkou, lenže niektoré zaujímavé prvky a stará dobrá arkádová atmosféra na mňa dýchlI s riadnou intenzitou. Počas hrania som si spomenul na výborné 3D oddychovky typu Rayman 2, Croc, Gex 3D, Tonic Trouble alebo aj Earthworm Jim 3D. Už dávno sú preč tie roky, kedy tieto skvosty frčali a práve I-Ninja sa vracia do tej doby. Samozrejme, od vydania podobných hier nejaký ten čas uplynul, ale návrat do minulosti nie je nikdy vecou zlou, pri ktorej by sme mali hromžiť. Len škoda, že mnohí hráči prebehnú okolo maličkého a infantilného nindžu bez povšimnutia, a tak sa s podobnými hrami budeme stretávať na PC stále menej a menej. I práve preto dostáva I-Ninja známku nadpriemernú, nie je totiž konkurencia, ktorá by plošinovkový žáner oživila. Argonaut Games názorne ukázali, že i jednoduchá vec dokáže pobaviť.
