S týmto "módnym trendom" prišli najskôr občania Juhoafrickej republiky (JAR), odkiaľ sa však oná prax rozšírila už aj do Austrálie, Írska, či USA.
Na juhu čierneho kontinentu ľudia podľa výsledkov prieskumu medzinárodného analytického centra The Future Laboratory zdôvodňovali žiadosti úsilím o udržanie kontaktu s príbuznými, ale aj obavami z pochovania zaživa, v prípade ktorého by mobil mohol byť záchranou.
Keďže nebolo zriedkavosťou, že mobilné telefóny putovali do pece krematóriá vedno s majiteľom, čo, prirodzene, viedlo k explózii batérie, pohrebné spoločnosti prišli s návrhom, aby prístroje v neporušenom stave umiestňovali do urien vedno s popolom zosnulých.
V Austrálii patrí k pohrebnému obradu, že si nebožtíci berú do rakvy aj predmety, považované za akýsi symbol ich postavenia. Nezriedka tak ide nielen o mobilné telefóny, ale aj laptopy, ba aj zlaté hodiny, briliantové šperky nehovoriac o drahých oblekoch alebo iných módnych odevoch.
Praktickí Íri sa zasa skôr orientujú na užitočné predmety, a tak nebožtíkom dávajú do "príručnej batožiny" cigarety alebo zapaľovače, ale aj plyšákov, pripomínajúcich milovanú osobu.
