Stanú sa základom chovu so zdravším mäsom? FOTO - UNIVERSITY OF MISSOURI
Americkí vedci prvý raz vyklonovali hospodárske zvieratá, ktoré môžu byť zdrojom vzácnej látky, prospešnej pre ľudí. Prídavkom jediného génu zvýšili obsah mastných kyselín omega-3 v tkanivách vyklonovaných ošípaných. Tie podľa mnohých výskumov prospievajú najmä srdcu.
Hlísta, človek, ošípaná
V predbežnom online vydaní časopisu Nature Biotechnology o geneticky upravenom prasiatku napísali americkí vedci. Kľúčovými postavami sú Yifan Dai z Pittsburskej univerzity, Jing Kang z Harvardovej univerzity a Randall Prather z Missourijskej univerzity v Columbuse.
Vedci do zárodočných buniek ošípaných, konkrétne takzvaných fibroblastov, ktorých vývojom vzniká pojivové tkanivo, vložili gén fat-1. Získali ho z hlísty Caenorhabditis elegans. Z istých dôvodov však vytvorili jeho "humanizovanú" formu pridaním sekvencie ľudskej komplementárnej DNA. Tá vzniká spätným prepisom z informačnej RNA. (Základná genetická informácia z DNA sa prepisuje do informačnej RNA, "návodu" na produkciu bielkovín v bunkách). Gén fat-1 kóduje enzým desaturázu. Ten v organizme premieňa hojné polynenasýtené omega-6 mastné kyseliny na vzácne príbuzné omega-3. Bádatelia využili skúsenosti Kangovho tímu s prvým úspešným prenosom tohto génu do cicavcov (myší), zverejneným v roku 2004.
Pre medicínu i chov
Vedci vyklonovali prasačie zárodky z upravených fibroblastov klasickým spôsobom. Ich jadrá preniesli do vajíčok, ktoré predtým zbavili ich vlastných bunkových jadier, a potom ich implantovali do náhradných prasníc. Narodilo sa dvanásť prasiatok, dve mŕtve. Zo živých, ktoré pri narodení vyzerali ako normálne, šesť skutočne malo v tkanivách zmenený pomer mastných kyselín omega-6 a omega-3 v prospech tých druhých. Navzájom sa však v tomto ohľade dosť líšili. Tri následne uhynuli na príčiny, vyplývajúce z nedokonalostí klonovacieho procesu. Netýkalo sa to génu fat-1, lebo rovnako postihnuté boli aj niektoré vyklonované prasiatka, ktoré ho nemali.
Zvyšné prasiatka poslúžia ako laboratórne modely pre biomedicínske experimenty, ktoré sa doteraz nedali urobiť. Fyziológia ošípaných sa totiž veľmi podobá na ľudskú. A nielen to: vyklonované prasiatka a z nich odvodené ďalšie klony - vedci ich už úspešne vytvorili - sa môžu stať základom chovu so zdravotne výhodnejším zložením mäsa. Po zdokonalení klonovania by samé osebe mali byť zdravšie ako bežné ošípané. Sú to vôbec prvé vyklonované hospodárske zvieratá, ktoré produkujú medicínsky užitočnú látku.
Vhodnejšia náhrada
Stravu s vysokým pomerom kyselín omega-6/omega-3 mnohí odborníci považujú za rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny, cukrovky, reumatoidnej artritídy a depresie. Týka sa to najmä červeného mäsa. Bravčové bežne obsahuje 40 percent kyseliny olejovej, 15 percent omega-6 mastných kyselín a veľmi málo, asi jedno percento, omega-3 mastných kyselín. Spôsobuje to krmivo hospodárskych zvierat, tvorené zrnovinami s nízkym obsahom zložky omega-3. V rámci úsilia obohatiť bravčové o túto zložku sa pokusne menila štruktúra krmiva, no s menším úspechom, než na aký poukazujú predbežné výsledky s vyklonovanými prasiatkami.
Omega-3 sa javí ako všeobecne zdravotne prospešná, zvlášť čo sa týka srdcových chorôb. Ľudský organizmus tieto mastné kyseliny nedokáže syntetizovať. Ich náhrada potravinovými doplnkami, najmä v podobe rybích produktov z tuniaka a lososa, však môže byť riziková kvôli kontaminácii morskej vody škodlivými látkami (najmä ortuťou). Okrem toho morských rýb ubúda a farmy nevykrývajú ich nedostatok.
