Tieto ohrozené papagáje majú svoje hniezdo na palme v kolumbijských Andách. Juhoamerické Andy patria k najohrozenejším ekosystémom našej planéty. FOTO - ČTK/AP
Vedci i ekológovia si lámu hlavy nad otázkou, koľko rôznych zvieracích a rastlinných druhov žije na Zemi. "Niektorí ľudia, ktorí študujú hmyz, sa nazdávajú, že by tu mohlo byť až 100 miliónov druhov," vyhlásil Jeff McNeely, ktorý stojí na čele vedeckých tímov Medzinárodného zväzu pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). "Ak však urobíte prieskum medzi biológmi, myslím, že väčšina by povedala, že ich je okolo 15 miliónov," dodal.
Konferencia v Curitibe
Podľa Všeobecnej encyklopédie sú biologické druhy súbory populácií s jedinečným vývojovým pôvodom a históriou. Tvoria ich jedinci, ktorí sa na seba podobajú, môžu sa medzi sebou krížiť a sú reprodukčne izolovaní od iných podobných skupín. Otázku, ako druhy vznikajú, vyriešil Charles Darwin v slávnej knihe z roku 1859 O pôvode druhov prírodným výberom; súčasne vtedy konštatoval, že zrejme nijaká definícia druhu neuspokojí všetkých prírodovedcov. Momentálne však biológov trápi iná otázka: Koľko druhov vôbec na svete žije a ako ich chrániť pred dosahmi zmien životného prostredia, ktoré môžu nadobudnúť katastrofické rozmery? Riešia ju aj experti na prebiehajúcej konferencii OSN v brazílskej Curitibe.
Štáty OSN sa v roku 2002 dohodli, že do roku 2010 treba znížiť tempo, akým miznú zvieracie a rastlinné druhy. Podľa McNeelyho však dôsledky neznalosti presného počtu druhov vedú k tomu, že je ťažké zistiť, či v tomto smere nastal nejaký pokrok.
Neznáme pavúky aj parazity
Najlepšie preskúmané sú veľké pevninské cicavce, aj na pevnine však ešte v 90. rokoch objavili napríklad nové druhy jeleňov a divokých prasiat vo Vietname (išlo o oblasť, ktorú vo vojne Američania silne bombardovali). Väčšina vtákov už zrejme tiež má mená, aj keď tu a tam sa objavia nové druhy, rovnako ako tie, ktoré sa už považovali za vyhynuté. Zrejme najmenej sú preskúmané oceány a moria; nevieme prakticky nič až o 90-ich percentách morského prostredia.
Podľa biológov je okrem rýb tiež nepomenovaných veľa druhov rastlín či hmyzu. "Na juhu Afriky žije asi tri- až štyritisíc opísaných druhov pavúkov. Odhadujem, že to je menej než 50 percent celkovej populácie pavúkov v regióne," vyhlásil John Leroy, jeden z autorov sprievodcu po pavúkoch v južnej Afrike. Nové druhy podľa neho možno nájsť i v záhradách domov priamo v juhoafrickej metropole Johannesburgu.
Problém spočíva aj v tom, že na mieste je často len málo odborníkov, ktorí môžu nový druh opísať a pomenovať; mnohí z nich sa navyše zameriavajú na už známe druhy. Entomológov je v porovnaní s počtom hmyzu, žijúcim na Zemi, veľmi málo. Zatiaľ čo nadpolovičnú väčšinu všetkých žijúcich druhov tvorí zrejme hmyz, iba 16 percent taxonómov (ľudí, ktorí sa zaoberajú novými druhmi) sú entomológovia. Iní vedci sa nazdávajú, že až štyri pätiny všetkých žijúcich živočíchov môžu tvoriť parazity, parazitológov je však rádovo menej než entomológov.
Neistotu ďalej zvýrazňuje fakt, že planéta zatiaľ nie je preskúmaná tak, ako by to mohlo vyzerať podľa atlasov. Napríklad v uplynulom mesiaci vedci oznámili, že objavili v indonézskej džungli "Stratený svet" - domov desiatok exotických nových druhov vtákov, motýľov, žiab a rastlín. "Každá expedícia, ktorá ide na nejaké miesto, ktoré predtým nik neskúmal, nájde nejaký nový druh," povedal McNeely.
Väčšina druhov už vyhynula
Existuje v tejto veci vôbec nejaká vedecká zhoda? Experti sú zajedno iba v tom, že väčšina druhov už vyhynula. To by však nemal byť argument proti ich ochrane.
"Na Zemi je možno až 40 miliónov rôznych druhov zvierat a rastlín. Avšak kedysi existovalo päť až 50 miliárd druhov," napísal paleontológ David Raup, známy najmä publikáciami o masových vyhynutiach, ktoré sa vyskytli v histórii Zeme minimálne päťkrát. Na zozname ich príčin sú klimatické zmeny, sopečná aktivita, prípadne dopad meteoritu (vyhynutie dinosaurov koncom kriedy pred 65 miliónmi rokov).
Podľa IUCN vyhynulo od roku 1500, odkedy sa vedú presnejšie vedecké záznamy, viac než 800 rastlinných a živočíšnych druhov. Teraz je ohrozená asi tretina obojživelníkov, 12 percent druhov vtákov, 23 percent druhov cicavcov. Preto niektorí ochranári tvrdia, že už hrozí šieste vymieranie, a jeho príčinou sa môže stať človek.
Agentúra Reuters, z materiálov ktorej sme pri písaní tohto článku tiež čerpali, si dala za cieľ sledovať problém ubúdajúcej biodiverzity komplexnejšie. Jej redaktori v poslednom čase napísali napríklad o expedícii v bolívijských a peruánskych Andách, ktorá našla niekoľko nových druhov žiab a jašteríc. Vedci sa dostali do oblastí, kam už viac než storočie nik nevstúpil. Cieľom expedície bolo pátrať po hubách Chytridiomycota, ktoré ohrozujú žaby, najmä ropuchy, v ich prirodzenom prostredí. Premnoženie týchto húb sa spája s globálnym otepľovaním.
Ochrana je zložitá
Ochrana ohrozených druhov v rámci ohrozených ekosystémov je však zložitá aj z iného dôvodu. Samozrejme nemožno chrániť všetko, ale iba vymedzené oblasti, ktoré by mali mať naozaj veľký význam. V článku Kde sú ochranárske priority? (mesačník Vesmír 3/2006) napísal český biológ Tomáš Grim, že médiá vytvárajú dojem, ako keby najohrozenejšou oblasťou boli amazonské dažďové pralesy. Nová analýza ohrozenosti biómov však ukázala, že by sme mali najviac chrániť trávnaté spoločenstvá mierneho pásma (stepi, prérie a pampy), na druhom mieste sú stredomorské oblasti. Až tretie miesto obsadili tropické lesy, nie však dažďové, ale tie suché, o ktorých však väčšina ľudí doteraz nikdy nepočula.
Analýza vychádza z meradla ohrozenosti, ktorým je porovnanie percenta zničenej plochy s percentom chránenej plochy. Narušených je napríklad 45,8 percent trávnatých a krovinatých spoločenstiev mierneho pásma, chránených však iba jedna desatina z nich. Na druhej strane tundra je chránená až na 16 percentách plochy, zatiaľ čo narušená je iba na 0,4 percentách.
Grim prirovnáva situáciu k tomu, ako keby na jednotke rýchlej lekárskej pomoci poskytli prvú pomoc pacientovi s drobným poranením, silne krvácajúceho človeka však poslali k obvodnému lekárovi.
Z článku tiež vyplýva, že pri ochrane dažďových pralesov by si oveľa väčšiu pozornosť zaslúžili juhoamerické Andy, ktoré majú "vyššiu biodiverzitu, endemizmus aj ohrozenosť než Amazónia". Vôbec najohrozenejšie dažďové lesy sú podľa Grima v juhovýchodnej Ázii, nie v Amazónii.
Autor: MICHAL AČ, čtk
