SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Urobí monitorovanie komunikácie náš svet bezpečnejším?

Mobilní operátori budú čoskoro povinní uchovávať informácie o stovkách miliónov SMS správ a telefonátoch svojich zákazníkov aj o prijatých a odoslaných e-mailoch. Od júla budú v našich občianskych preukazoch aj digitálne odtlačky tvárí a v septembri ...

Uchovať si súkromie bude v nasledujúcich rokoch čoraz zložitejšie.
FOTO - REUTERS

Mobilní operátori budú čoskoro povinní uchovávať informácie o stovkách miliónov SMS správ a telefonátoch svojich zákazníkov aj o prijatých a odoslaných e-mailoch. Od júla budú v našich občianskych preukazoch aj digitálne odtlačky tvárí a v septembri sa čipy objavia aj v pasoch. Pri prechode hraníc alebo nastupovaní do lietadla tak našu identitu už čoskoro nebude kontrolovať len človek, ale počítačový program.

Tieto zmeny budú znamenať vznik ďalších gigantických databáz zaznamenávajúcich informácie o našej komunikácii o pohybe - všetko najmä v snahe predísť teroristickým útokom. Skutočne je to dobrá stratégia?

Príliš veľa omylov

Ak chcú Európania vedieť, akým spôsobom sa budú dať milióny nazbieraných údajov využiť, nepotrebujú hľadieť do budúcnosti - stačí pozrieť cez Atlantik. V Spojených štátoch začali už krátko po 11. septembri 2001 tajné služby, zahanbené neschopnosťou útok predpovedať, vo veľkom zbierať všetky elektronické dáta, na ktoré mohli dosiahnuť: záznamy o telefonátoch, obsahy e-mailových správ, informácie o bankových transakciách, aktivitách ľudí na internete či ich či pohybe cez hranice. Na analýzu týchto informácií (data mining) potom nasadili špeciálne programy, ktoré v nich mali odhaliť podozrivé súvislosti signalizujúce teroristické aktivity - napríklad pričasté telefonáty z krajín známych podporou terorizmu do rovnakej lokality, kam smerujú podozrivé finančné transakcie a podobne.

Podľa mnohých odborníkov je však obrovskou chybou domnievať sa, že zbieranie množstva dát môže náš svet urobiť bezpečnejším. "Analýza dát funguje, ak hľadáte jasne definovaný profil, dostatočné množstvo plánovaných útokov a ak je cena za falošné poplachy nízka," napísal v časopise Wired Bruce Schneier, odborník na internetovú bezpečnosť a autor knihy o bezpečnostných hrozbách v modernom svete. Podľa Schneiera stačí zobrať do ruky kalkulačku a každý hneď zistí, aké absurdné je snažiť sa chytiť teroristov analýzou telefónnych hovorov.

"Buďme optimisti a predpokladajme, že systém na analýzu dát by mal obrovskú účinnosť - len v jednom prípade zo sto omylom označí za teroristu niekoho, kto ním nie je, a v jednom z tisíc si nevšimne skutočného teroristu. Ak by každý občan USA vygeneroval denne len desať udalostí - napríklad telefonátov, odoslaných e-mailov či navštívených webových stránok - bude to znamenať jednu miliardu falošných poplachov ročne," upozorňuje Schneider.

Ako vyzerajú falošné poplachy v praxi, o tom sa mohli od spustenia data miningu už presvedčiť tisícky ľudí. Na základe analýzy dát bol napríklad v USA vytvorený zoznam osôb, ktoré nesmú lietať leteckými linkami. Sú na nich najmenej stovky občanov, ktorí sa previnili len podobnosťou mena s prezývkou niektorého teroristu. Ak sa náhodou ocitnú na letisku, nasledujú hodiny vypočúvania a osobná prehliadka. "Ak som chcel niekam letieť, musel som vždy na letisko prísť aspoň so šesťhodinovým predstihom," uviedol jeden z postihnutých, ktorý sa vraj napokon radšej "naučil chodiť autom". K vymazaniu vlastného mena zo zoznamu vedie zložitá administratívna procedúra, ktorá trvá niekoľko týždňov.

Iný typický príklad omylu monitorovacieho systému: dvaja manželia z Floridy na dôchodku sa rozhodli z úspor mimoriadne splatiť šesťtisícdolárovú pôžičku na svojej kreditnej karte, ale zistili, že platba bola zablokovaná na príkaz amerického Úradu pre národnú bezpečnosť - počítač totiž zistil, že väčšinou dôchodcovia mesačne splácajú menej, a usúdil, že platba môže smerovať na nelegálne účely. (Inak sú často pre podozrenie z "financovania terorizmu" blokované nevinné platby najmä do "podozrivých krajín" - čo môže byť z pohľadu Spojených štátov trebárs aj do Indie.)

Je to na niečo dobré?

Ani stovky takýchto prípadov by neboli tragédiou, ak by boli počítačové systémy inak v odhaľovaní zločincov úspešné. V januári tohto roka však denník New York Times priniesol rozsiahlu analýzu, podľa ktorej sa doteraz nepodarilo vďaka masívnemu odpočúvaniu a zberu dát od roku 2001 odhaliť ani jediného teroristu. Množstvo tipov na základe dát o telefonátoch a e-mailoch však neuveriteľne zahltilo políciu, ktorá musí preverovať stovky nezmyselných informácií mesačne. "(Masové odpočúvanie a zber dát) ovplyvnili FBI v tom zmysle, že sme museli venovať tak veľa zdrojov a ľudí na vyšetrovanie každého jedného tipu, a podľa mojich informácií boli všetky do jedného falošné," povedal americkému denníku bývalý vyšetrovateľ.

Podľa riaditeľky Centra pre internet a spoločnosť na Stanfordskej univerzite Jennifer Granickovej zatiaľ neexistujú takmer žiadne dôkazy, že by mohlo byť masové sledovanie ľudí účinné v boji proti zločinu. "Ľudia, ktorí majú čo skrývať, budú vždy hovoriť v kódoch. Tínedžeri povedia rodičom, že idú "do kina", keď v skutočnosti idú na pivo. Útočníci dávno vedia, že majú napríklad robiť preklepy v menách obetí, ako to systematicky robili vrahovia novinára Daniela Pearla, aby sa vyhli zachyteniu e-mailovými filtrami. Moderné technológie predsa nevedia automaticky rozoznať ani webstránku o rakovine prsníka od pornografického servera," upozorňuje Granicková.

Podľa Brucea Schneiera je ukladanie miliónov údajov o esemeskách či e-mailoch všetkých občanov úplne chybná stratégia. Zbieraním dát budeme podľa neho len mrhať drahocennými zdrojmi a časom vyšetrovateľov - peniaze by sa mali použiť radšej na kvalitnejšiu prácu ľudí v polícii, nie na systém generujúci na bežiacom páse tisícky upozornení. "Je to problém ihly v kope sena," hovorí. "Ak na kopu nahádžeme ešte viac sena, problém terorizmu tým určite nevyriešime."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Po víchrici nech súdnictvo rozmetá orkán

Peklo je prázdne a všetci diabli sú tu.

Peter Tkačenko
Odberné miesto na nový koronavírus.
Cynická obluda

Hrôzostrašné čísla

Korona jedného dňa určite pominie, ale epidémia ľudskej hlúposti bude spoločnosť ničiť oveľa oveľa dlhšie.

Neprehliadnite tiež

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil

Recenzia: Serious Sam 4 vás vráti 20 rokov do minulosti

Hra, ktorá k úspechu nepotrebuje skvelý príbeh.

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.