Uchovať si súkromie bude v nasledujúcich rokoch čoraz zložitejšie.FOTO - REUTERS
Mobilní operátori budú čoskoro povinní uchovávať informácie o stovkách miliónov SMS správ a telefonátoch svojich zákazníkov aj o prijatých a odoslaných e-mailoch. Od júla budú v našich občianskych preukazoch aj digitálne odtlačky tvárí a v septembri sa čipy objavia aj v pasoch. Pri prechode hraníc alebo nastupovaní do lietadla tak našu identitu už čoskoro nebude kontrolovať len človek, ale počítačový program.
Tieto zmeny budú znamenať vznik ďalších gigantických databáz zaznamenávajúcich informácie o našej komunikácii o pohybe - všetko najmä v snahe predísť teroristickým útokom. Skutočne je to dobrá stratégia?
Príliš veľa omylov
Ak chcú Európania vedieť, akým spôsobom sa budú dať milióny nazbieraných údajov využiť, nepotrebujú hľadieť do budúcnosti - stačí pozrieť cez Atlantik. V Spojených štátoch začali už krátko po 11. septembri 2001 tajné služby, zahanbené neschopnosťou útok predpovedať, vo veľkom zbierať všetky elektronické dáta, na ktoré mohli dosiahnuť: záznamy o telefonátoch, obsahy e-mailových správ, informácie o bankových transakciách, aktivitách ľudí na internete či ich či pohybe cez hranice. Na analýzu týchto informácií (data mining) potom nasadili špeciálne programy, ktoré v nich mali odhaliť podozrivé súvislosti signalizujúce teroristické aktivity - napríklad pričasté telefonáty z krajín známych podporou terorizmu do rovnakej lokality, kam smerujú podozrivé finančné transakcie a podobne.
Podľa mnohých odborníkov je však obrovskou chybou domnievať sa, že zbieranie množstva dát môže náš svet urobiť bezpečnejším. "Analýza dát funguje, ak hľadáte jasne definovaný profil, dostatočné množstvo plánovaných útokov a ak je cena za falošné poplachy nízka," napísal v časopise Wired Bruce Schneier, odborník na internetovú bezpečnosť a autor knihy o bezpečnostných hrozbách v modernom svete. Podľa Schneiera stačí zobrať do ruky kalkulačku a každý hneď zistí, aké absurdné je snažiť sa chytiť teroristov analýzou telefónnych hovorov.
"Buďme optimisti a predpokladajme, že systém na analýzu dát by mal obrovskú účinnosť - len v jednom prípade zo sto omylom označí za teroristu niekoho, kto ním nie je, a v jednom z tisíc si nevšimne skutočného teroristu. Ak by každý občan USA vygeneroval denne len desať udalostí - napríklad telefonátov, odoslaných e-mailov či navštívených webových stránok - bude to znamenať jednu miliardu falošných poplachov ročne," upozorňuje Schneider.
Ako vyzerajú falošné poplachy v praxi, o tom sa mohli od spustenia data miningu už presvedčiť tisícky ľudí. Na základe analýzy dát bol napríklad v USA vytvorený zoznam osôb, ktoré nesmú lietať leteckými linkami. Sú na nich najmenej stovky občanov, ktorí sa previnili len podobnosťou mena s prezývkou niektorého teroristu. Ak sa náhodou ocitnú na letisku, nasledujú hodiny vypočúvania a osobná prehliadka. "Ak som chcel niekam letieť, musel som vždy na letisko prísť aspoň so šesťhodinovým predstihom," uviedol jeden z postihnutých, ktorý sa vraj napokon radšej "naučil chodiť autom". K vymazaniu vlastného mena zo zoznamu vedie zložitá administratívna procedúra, ktorá trvá niekoľko týždňov.
Iný typický príklad omylu monitorovacieho systému: dvaja manželia z Floridy na dôchodku sa rozhodli z úspor mimoriadne splatiť šesťtisícdolárovú pôžičku na svojej kreditnej karte, ale zistili, že platba bola zablokovaná na príkaz amerického Úradu pre národnú bezpečnosť - počítač totiž zistil, že väčšinou dôchodcovia mesačne splácajú menej, a usúdil, že platba môže smerovať na nelegálne účely. (Inak sú často pre podozrenie z "financovania terorizmu" blokované nevinné platby najmä do "podozrivých krajín" - čo môže byť z pohľadu Spojených štátov trebárs aj do Indie.)
Je to na niečo dobré?
Ani stovky takýchto prípadov by neboli tragédiou, ak by boli počítačové systémy inak v odhaľovaní zločincov úspešné. V januári tohto roka však denník New York Times priniesol rozsiahlu analýzu, podľa ktorej sa doteraz nepodarilo vďaka masívnemu odpočúvaniu a zberu dát od roku 2001 odhaliť ani jediného teroristu. Množstvo tipov na základe dát o telefonátoch a e-mailoch však neuveriteľne zahltilo políciu, ktorá musí preverovať stovky nezmyselných informácií mesačne. "(Masové odpočúvanie a zber dát) ovplyvnili FBI v tom zmysle, že sme museli venovať tak veľa zdrojov a ľudí na vyšetrovanie každého jedného tipu, a podľa mojich informácií boli všetky do jedného falošné," povedal americkému denníku bývalý vyšetrovateľ.
Podľa riaditeľky Centra pre internet a spoločnosť na Stanfordskej univerzite Jennifer Granickovej zatiaľ neexistujú takmer žiadne dôkazy, že by mohlo byť masové sledovanie ľudí účinné v boji proti zločinu. "Ľudia, ktorí majú čo skrývať, budú vždy hovoriť v kódoch. Tínedžeri povedia rodičom, že idú "do kina", keď v skutočnosti idú na pivo. Útočníci dávno vedia, že majú napríklad robiť preklepy v menách obetí, ako to systematicky robili vrahovia novinára Daniela Pearla, aby sa vyhli zachyteniu e-mailovými filtrami. Moderné technológie predsa nevedia automaticky rozoznať ani webstránku o rakovine prsníka od pornografického servera," upozorňuje Granicková.
Podľa Brucea Schneiera je ukladanie miliónov údajov o esemeskách či e-mailoch všetkých občanov úplne chybná stratégia. Zbieraním dát budeme podľa neho len mrhať drahocennými zdrojmi a časom vyšetrovateľov - peniaze by sa mali použiť radšej na kvalitnejšiu prácu ľudí v polícii, nie na systém generujúci na bežiacom páse tisícky upozornení. "Je to problém ihly v kope sena," hovorí. "Ak na kopu nahádžeme ešte viac sena, problém terorizmu tým určite nevyriešime."
