Washington 11. marca (TASR) - Predovšetkým filmový priemysel vytvoril z legendárneho Tyrannosaura rex krvilačného tvora, ktorý kraľoval pravekej súši v období jury a navyše bol výborným bežcom.
Na svetlo však postupne vychádzajú skutočnosti, ktoré takýto imidž postupne demontujú. Najprv sa zistilo, že T. rex nebol obávaným lovcom, ale skôr požieračom zdochlín.
Americkí vedci teraz v časopise Nature tvrdia, že obľúbené zviera režiséra Stevena Spielberga z Jurského parku nemohlo bežať tak rýchlo ako vo filme, pretože jednoducho na to nemalo dostatočne vyvinuté svaly.
Odborníci na biomechaniku John R. Hutchinson z University of California-Berkeley a Mariano Garcia z Stanford University vytvorili počítačový model, ktorý ukázal rozdiely pri chôdzi medzi dvojnohými a štvornohými dinosaurami.
Zo simulácií vynaloženej sily vo vzťahu k veľkosti a hmotnosti dvojnohých dinosaurov vyplynulo, že T. rex nemohol mať toľko svalovej hmoty, aby patril k "šprintérom". Aby mohol dosiahnuť doteraz predpokladanú maximálnu rýchlosť 70 km/h, museli by svaly jeho nôh tvoriť nereálnych 86 percent celkovej hmotnosti tela.
Na porovnanie sa vytvoril model kuraťa v proporciách T. rexa, ktorý vážil asi šesť ton. Výsledok bol rovnaký: Štíhle kuracie nohy - tiež priamo úmerne zväčšené - nemohli hmotnosť tela uniesť. Aby mohlo šesťtonové kura utekať, museli by 99 percent jeho hmotnosti predstavovať svaly dolných končatín.
Je to zapríčinené tým, že výkon svalu nestúpa priamo úmerne s telesnou hmotnosťou, ale proporcionálne. Svaly veľkých zvierat preto aj napriek väčšiemu objemu vynaložia menej sily na kilogram telesnej váhy.
So svojim pohybovým aparátom T. rex neutekal, ale skôr sa pozvoľna prechádzal po krajine. Hutchinson odhaduje, že zviera mohlo utekať rýchlosťou maximálne 16-40 km/h. Ani dnešný slon nemôže bežať ako gazela, poznamenávajú vedci v časopise Nature.
Tento názor zdieľa aj americký paleontológ Jack Horner z Museum of the Rockies. Ten zašiel ešte ďalej, keď vlani zverejnil teóriu, že T. rex musel byť požieračom zdochlín, pretože zle videl a v rýchlom behu mu bránilo stehno, ktoré bolo v pomere k predkoleniu nadmerne dlhé.
Čuchový orgán T. rexa bol naopak výborne vyvinutý a zápach zdochlín zacítil pravdepodobne už zo vzdialenosti až 40 kilometrov. Aj jeho zuby sa hodili skôr na rozomieľanie než na trhanie potravy.
Internet: http://tam.cornell.edu/students/garcia/.trex_www/naturepaper.html
