25 to Life – na výlet do geta

Mainstreamová nigga „kultúra“ s úspechom penetruje herný trh. Má tu predsa množstvo senzitívnych a správne nastavených fanúšikov, preto sa dá predpokladať, že dobre zarobí. S reálnou kvalitou takto orientovaných hier je to bohužiaľ trocha horšie. Pravdepodobne to spôsobuje extrémna snaha tvorcov o rýchle uvedenie hry na trh. Takto rýchlokvasené tituly sú ako slovenské celebrity – zablikajú a zhasnú. Poriadne marketingové hype, primeraný nádych kontroverznosti a rating 18+ nikdy neuškodia a keď sa hra nebodaj stane terčom ostrejšej kritiky a hrozí jej zákaz predaja, úspech je takmer istý. Rovnako tŕnistou cestou prešla aj hra 25 to Life, ktorej americký senátor hrozil zákazom ešte pred jej vydaním. Zastal sa jej však Microsoft – ako výrobca jednej z konzol, na ktorú je hra pripravovaná. Našťastie alebo bohužiaľ?

25 to Life má teda množstvo predpokladov byť vo svojom žánri komerčne úspešnou hrou – čo sa však kvality a prínosu pre herný priemysel týka, nestojí to za reč. Ide o čistokrvnú akčnú hru, kde sa v roli černošského gangstra a neskôr aj policajta budete pretĺkať ulicami mesta a zabíjať a zabíjať a zabíjať. A to je vlastne všetko. Suchý koncept už vopred neznačí nič dobré, no spomenul som si koľko dobrých hier bolo tiež rovnako suchých a na prvý pohľad primitívnych. Smelo som sa teda na 25 to Life vrhol.

Prvý pohľad na hru dáva čo i len trošku skúsenejšiemu hráčovi možnosť vytvoriť si obraz o celej hre. Okamžite demonštruje prakticky všetky možnosti, ktoré 25 to Life ponúka – tým pádom je snáď jasné, že ich je minimum.
Po zhliadnutí animácie, uvádzajúcej príbehu, ktorý skutočne nemá veľmi zmysel sledovať (ale samozrejme v ňom nechýbajú drogy, zbrane a sex), ste vrhnutí priamo do akcie. Húkanie sirén, blikanie majákov či pokriky policajtov navodia tú správnu atmosféru a vy sa s kvérom v ruke a z pohľadu tretej osoby vrháte priamo medzi strážcov zákona. Padnú prvé výstrely a prvé mŕtve uniformované obete a vám je jasné, že boj medzi dobrom a zlom sa opäť raz neskončí rozprávkovo.

Výhoda odolnosti voči výstrelom, ktorú máte oproti počítačovo riadeným oponentom je na štandardnej obtiažnosti niekedy až zarážajúca a vzhľadom na, takmer neobmedzené množstvo lekárničiek, ktoré vám budú postupom misie dopĺňať energiu, je prakticky nemožné zomrieť. Spočiatku bojujete s relatívne obmedzeným jednoručným arzenálom, v podobe najrôznejších poloautomatických pištolí, revolverov či SMG – notoricky známych z akčných hier alebo filmov. Nechýba 9 milimetrová klasika a neskôr príde na rad aj AK47, brokovnica SPAS12 a raketomet. Arzenál je našťastie vcelku rozsiahly, obohatený je aj efektnými, i keď nie efektívnymi chladnými zbraňami, ktoré su vzhľadom na vyzbrojenosť súpera (vždy sú to zbrane na diaľku) nevyužiteľné.
Zbrane môžete obmieňať aj počas misie, samozrejme vďaka zabitým nepriateľom, ktorí často disponujú zozačiatku lepším arzenálom (no mizernou schopnosťou ho použiť). Súčasne môžete pri sebe držať primárnu a sekundárnu zbraň, čo sa napodiv niekedy oplatí, pretože je obmedzený aj maximálny počet nábojov, ktoré môžete mať pri sebe.
Príjemným, i keď opäť nevyužiteľným spestrením hry, sú zbrane s laserovým zameriavaním. Občas sa stane, že príslušníci rôznych zásahových jednotiek ála SWAT na vás zamieria malým červeným svetielkom – stačí pár dobre mierených rán zo, síce nie high-tech, ale predsa účinného, koltu a môžete sa takouto lahôdkou popýšiť aj vy.

Potešilo ma, že 25 to Life obsahoval aspoň týchto zopár náznakov „originality“, lepšie povedané spestrenia bohapustej, prízemnej akcie. Chýba tomu však pointa, nič nie je dotiahnuté do konca a hra vám dá pramálo priestoru na oddych od neustáleho strieľania...

GRAFIKA  5 / 10
Snáď aj okolité screenshoty dávajú jasne najavo grafické kvality 25 to Life. Áno, po technickej stránke je hra zastaralá, konkurencie neschopná ide skrátka ruku v ruke s hrateľnosťou a ostatnými hodnotenými parametrami. Drží sa v intenciách šedého priemeru, no treba uznať aspoň príjemnú hardwarovú (ne)náročnosť a relatívne pestré prostredia, v ktorých sa ocitnete. Náznakom snahy o držanie kroku s dobou sú dobre známe a stále celkom efektné, blur efekty – rozmazávanie pohľadu pri nízkej úrovni zdravia alebo po zásahoch nepriateľskými guľkami. Doslova odfláknuté sú však mimoherné animácie ako intro či príbehové sekvencie. Skutočne prekvapivo nízko kvalitné videa, ktoré sa ani k takto megalomansky béčkovej hre nehodia.

Neprekvapí vás ultrarealistický pohyb, ani do posledného detailu prepracované modely postáv. Neprekvapí vás však ani vyložene nepríjemne, opäť sa všetko poctivo drží dnešného bežného priemeru a pravdupovediac o tom niet čo nové, či zaujímavé napísať.

INTERFACE 5 / 10
Interface je urobený zbytočne komplikovane. Hra po vás vyžaduje nezmyselné potvrdzujúce klikania po neuveriteľnom množstve rôznych operácií a vzhľadom na (síce efektný) kurzor v tvare kvéru, sa na presne určené miesta ťažko triafa. Znie to možno hlúpo, ale je to tak.
Ovládanie samotnej hry je bezproblémové, známe z množstva iných hier, netreba si privykať na nič nové.

HRATEĽNOSŤ 5 / 10
V úvode som čo-to o hrateľnosti načrtol a naznačil jej nemastnú-neslanú úroveň. Od čistej akcie, ešte k tomu nezáživne spracovanej sa toho veľa očakávať nedá, no viem si predstaviť budúcnosť hry ako relatívne účinný relaxačný nástroj po dlhom dni. Hra vás bude poslúchať, nekladie vám veľa prekážok a dohráte ju na posedenie. Dvanásť misii rozdelených do štyroch minikampaní, v ktorých vystriedate aj herné postavy – ako som spomínal, zahráte si aj v úlohe policajta – dohráte približne za 4-5 hodín. Je to smiešne číslo a veru na celkovom hodnotení veľa nepridá.

Spomínané oživenia v podobe možnosti brať rukojemníkov či plnenie kvázi subquestov sú bohužiaľ katastrofálne pochované ich nedokonalosťou a nefunkčnosťou. Práve preto 25 to Life nemôže ísť s hodnotením vyššie ako je priemer. Herný systém skutočne neobsahuje nič, čo by stálo za zmienku. Snáď jediným malým bezvýznamným plusom je striedanie herných postáv, vďaka čomu si zahráte štyri, aspoň vizuálne odlišné, kampane, čo sa však hernej stránky týka, nečakajte rozdiel medzi fízlom a gangstrom...

MULTIPLAYER
25 to Life je slušne multiplayerovo podporovanou hrou. Hrať môže šestnásť hráčov, štyri rôzne herné módy. Hra sa samozrejme orientuje na tímový multiplayer – tím policajtov ide proti tímu gangstrov, ale možný je aj grafitti súboj dvoch znepriatelených gangov – ide tu o kontrolu čo najväčšieho množstva „potaggovaných“ múrov.
Vzhľadom na obmedzené podmienky sa mi multiplayer skúsiť nepodarilo a jeho hodnotenie preto nemôžem zodpovedne uzavrieť.

ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Zvukovú kulisu hodnotím o kúsok lepšie ako ostatné technické parametre hry. Niežeby boli skutočne zaujímavé alebo niečím výnimočné, no 25 to Life skrátka znie dobre. Zvuky aspoň trochu hrajú do kariet minimálne chytľavej atmosfére a vyťahujú ju na vyššiu úroveň.

HUDBA 5 / 10 / 8 / 10
Snáď by ste nečakali, že sa z reproduktorov bude ozývať niečo iné ako hip-hop. 25 to Life obsahuje tracky od viac-či-menej známych mien (viď. boxík). Do boja vám zahrá napríklad aj 2Pac a Public Enemy či okrem nich veľa veľa iných gangstrov.
Autori 25 to Life však opäť slušne pokazili dobrý dojem z hudby systémom akýchsi oldschool kazeťákov rozmiestnených kade-tade po misii. Hudba vám teda nehrá vždy a všade, ale len v blízkosti týchto kazeťákov, na ktorých si zároveň môžete prepínať skladby.
V rámci zachovania akého-takého dojmu z hudby, ignorujem nepríjemný bug, ktorý v PC verzii automaticky znižuje hlasitosť hudby na minimum, keď si teda chcete vypočuť dobré beaty, musíte sa k tomu vždy po spustení hry prepracovať cez options.

XBox a PS2 verzia dokonca vsadili na hudobnú stránku hry tak, že priamo v balení sa dodáva aj samostatné CD so soundtrackom. Je to slušný nápad, pre fanúšikov hip-hopu minimálne. Nuž a pre takto orientovaných platí v mojom hodnotení druhá hodnota – štyri hviezdičky, ostatní nech sú radšej vďační za bug, ktorý hudbu automaticky vypína...

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Najradšej by som túto kapitolu ani nespomínal, skrátka nestojí za reč. O obtiažnosti toho už čosi viete, veľkú výpovednú hodnotu má aj spomínaná päťhodinová hracia doba, no o inteligencii protivníkov som zatiaľ pomlčal. Skrátka a jasne – vaši počítačoví protivníci veľa rozumu veru nepobrali. O tom, že sú totálne dezorganizovaní a nabiehajú si pred hlaveň snáď ani hovoriť netreba. Čerešničkou na torte však sú momenty, keď sa nepriateľ zabije vlastným granátom, ktorý si hodí pod nohy, prípadne skutočne efektívne strieľa spoza rohu do steny.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Ak sa niekto dočítal až sem, budú pre neho tieto riadky pravdepodobne zbytočné. No, keďže americkí vedci zistili, že ľudia často čítajú články od konca, posnažím sa o nejaké krátke zhrnutie.
25 to Life je hra, do ktorej sa neoplatí investovať vaše peniaze. Bude sa síce pravdepodobne predávať v budgetových cenách, no viem si ju predstaviť maximálne ako prílohu k nejakému low-endovému hernému magazínu. Hráči sa chvíľu možno pobavia, ale tá zábavá je príliš plytká, príliš krátka a príliš málo presvedčivá.