;) |
Oh áno, poskočilo mi srdiečko pri správe o dokončení PC verzie taktickej akcie Rainbow Six: Lockdown. Na rozdiel od tradičnej FPSky bolo nutné v predošlých dieloch použiť aj trochu taktiky a hlavne bolo badať prvky reality v potieraní zločinu, čo často znamenalo jediné – jedna rana do palice a teta smrť si môže znovu pochutnať na čerstvom mäsku. Bolo to vzrušujúce, občas i frustrujúce (ono to tak je i v skutočnosti, hoc tam sa frustrácia rovná smrti, takže sme obišli ešte celkom dobre), ale chytilo to mnohých a bolo to odlišné od tradičných akcií, kde sa bez lekárničky nedalo ani pohnúť. Po dlhých odkladoch sa konečne objavila aj PC verzia a to len preto, aby som vám takto hneď na začiatku oznámil, že môžete pokojne ostať u SWAT 4, respektíve pri jeho datadisku. Nová Dúhová Šestka stojí za dve veci a i tá druhá nepatrí do slušnej spoločnosti.
Väčšinou to tak býva. Dovtedy sa chodí k baru po pivo, až kým baru nepotrafíme alebo nedorazíme. Ubisoft sme doteraz všetci chválili za ich kvalitné série, ktoré ďalšími dielmi nestrácali nič na kvalite, lež po Princoch a Fisheroch prišla trochu studená sprcha. Na začiatku ma prekvapil príbeh. Fajn, jeho prítomnosť je osviežujúca, ale to, že si nemôžem vybrať postavu, ktorú budem ovládať, kumpánov a navoliť si vlastnú stratégiu, plus postup - tak toto ma trochu rozhodilo. Tak trochu viac. No budiš, nebudem zbytočne zalamovať rukami a prosiť tam toho hore o trochu ochoty a pochopenia. Vyrážam do akcie kdesi na severe Afriky a ako poctivý člen špeciálnej jednotky sa zakrádam, potichu našľapujem, až mi v hľadáčiku náhle prefrnkne hlava teroristu. I ty hnusák, tu máš jednu do hlavy. Ej, lenže spolu s ním hliadkoval i bratranec z tretieho kolena a moja roztrasená ruka a mladíckou nerozvážnosťou otrasená myseľ očakávala reštart. Prdlajz, ten mumlo si vykračoval ďalej. Pic ho do gebule. Padol. Hmm, niečo mi tu nehrá a idem trochu rýchlejším krokom vpred, až napokon aktivujem beh. Objavia sa ďalší dvaja teroristi, no ani jeden ma netrafí a ja ako nehrozený hrdina strieľam jedného z nich do ľavej nosnej dierky, vyťahujem mobil, píšem smsku svojej milej, tretiemu prevŕtam kokos olovom, pošlem smsku a len tak pre radosť zabijem ešte ďalšiu potulujúcu sa trojicu.
Obzerám sa okolo, kde sú moji kumpáni? Kdeže ste? Pekne cupitajú za mnou a ani si nepípli. Podivné to je, poviem vám, no nič, pokúsim sa teda prejsť kúsok úlohy za pomoci mojich kamarátov, veď keď sa tak poctivo snažia držať so mnou krok, trochu ich zamestnám. Fajn, posielam ich vpred, nech sa kryjú za prekážky a pokúsia sa zlikvidovať nepriateľov. Dobre, kryje sa aspoň jeden, ale zrejme mi priradili pánov z klubu pod desať dioptrií nie je život životom. Sú slepí. Ja tiež nedokážem ladne narábať so zbraňou (a ani ich nemám rád), ale tak nádherne nepresný som nebol zrejme ani ja počas letných pobytov na školskom dvore – ach áno, rok čo rok sa učiť pracovať s buzolou a skúšať si plynové masky desať rokov po záruke. Šťastné to detstvo. Tak im pomáham a nechávam ich aspoň efektne otvárať, respektíve prenikať cez dvere (otvorenie, rozbitie kladivom, odpálenie, vhodenie granátu – klasika vs. dymový, útok, držanie pozície...) a inak som ich nechával radšej za sebou. Po chvíli mi vyskočil nejaký fúzatý ujec pred nos, jednou šupou mi dal headshot a ja sa pozerám ako idiot na položku load game.
;) | ;) | ;) |
Tým je povedané o Rainbow Six: Lockdown úplne, ale skutočne úplne všetko a záverečné hodnotenie je už len akousi čerešničkou na torte, vďaka ktorej mi môžete posielať ľúbostnú poéziu na dobre známy mail. Z R6 sa jednoducho stala arkádová strieľačka, v ktorej vás síce zabije jedna, dve rany, ale i to je tak trochu zavádzajúce, pretože podľa podivného algoritmu som občas utŕžil zopár rán bez ujmy na zdraví alebo výrazného obmedzenia pohybu (zásah do labky) či mierenia (zásah do packy). No dobre, je to jasné, ja som predsa najhrdinskejší hrdina z kráľovstva hrdinov a guľky chytám do úst. Pardon, strely chytám do úst. Ale aj tak je to mierne podivné. Nemožnosť plánovania robí z hráča ťažného koňa. Pekne klapky na oči a hybaj vpred. A je úplne jedno či sa prechádzam v nejakej africkej krajine alebo v holandských kancloch. Možno to bude iné v Španielsku, no to sa jedná skôr o zbožné prianie ako realitu. Kombinácia rambo štýlu s taktickými prvkami musí byť namiešaná správne, nie chaoticky. Takto ani neviem, kam mám Lockdown zaradiť.
Ale aby som neplkal zbytočne, zbraní máte k dispozícií kopec, podľa názvu síce žiadnu z nich nespoznáte, no výzorom pripomínajú skutočný arzenál. Od útočných pušiek cez brokovnice, ťažké zbrane, pištoľky, granáty, extra príslušenstvo (infra kuk, normálny kuk, extra munícia, tlmič) po handry, ktoré na seba hodíte – to všetko si môžete pred úlohou zvoliť a s vercajkom sa vybrať zachraňovať svet. Druhov hrania je síce opticky dosť, ale dôležitá je kampaň, zahrať sa môžete i len tak na mape alebo si vyskúšať cestu osamelého vlka a prejsť danú misiu sám ako prst. Lenže dobre vieme, že keď si robí niečo človek sám, nemá to taký účinok, ak mu k tomu pomôže priateľská ruka. Alebo niečo iné. Alebo... no dobre, chápeme sa? Chápeme! Takže ešte raz a naposledy, zmierte sa s tým, že z Rainbow Six sa stala akčná hra a nezachránia to ani misie po celom svete.
GRAFIKA 7 / 10
Ak mám byť úprimný, na začiatku som si slastne sám pre seba zavrnel, veď grafické spracovanie bolo príjemné na pohľad, voda v kaluži nádherne odrážala okolie a ono tie exteriéry vyzerali vskutku príťažlivo. Lenže sa prešlo dnuka a všetko bolo v miestach, kde denné svetlo málokedy zablúdi. Fádnym miestnostiam chýbalo niečo živé, takto sa mi zdalo, že niekto vytvoril izbietku, tam hodil stoličku, tam stolík a aby sa nepovedalo, tu máte skriňu a šupky dupky ďalej. Nestačil som sa diviť ako sa môže vnútro budov ohrať (dokonca aj FEAR pôsobí ako balzám na dušu), ale tie šeredné dvere a mdlé steny vídavam vo svojich hrôzostrašných snoch (poznáte to, idete a zrazu spadnete, no nikdy nedopadnete, lebo chytíte kŕč do nohy a potom plačete... teda aspoň ja to tak robím). Tak fajn, engine je síce podarený, dokáže príjemné veci, ale jeho silu oceníte len v exteriéroch, aj to len v niektorých prípadoch. Ale keďže vojenské jednotky špeciálneho zamerania sa promenádujú väčšinou v teple cimier, musíte si zvyknúť na sterilné prostredie. Človek by sa niektorých ani palicou nedotkol.
;) | ;) | ;) |
Fyzikálny engine je... no dobre, je tu nejaký, po výstreloch škatule slastne... krabice odskakujú, ale inak zostávajú na objektoch maximálne tak stopy po výstreloch a aj to nie na miestach, kam mierite. Dokonca som pre vás vytvoril hneď v prvej misii nápis hry.sme na jednej dodávke. No viete, trochu som sa nudil. Nič to, grafika vám postačí, ale na krásu musíte mať trochu silnejší stroj. Všetko ostatné vidíte z obrázkov, teda až na animácie. Keď bežia teroristi, radšej ich čo najrýchlejšie odstrelíte, aby ich mamička nepokarhala za riadnu dávku pustenú do spodného prádla. Bravúrne sa akoby lyžujú a vaši kamaráti robia to isté. Po schodoch ich chytí menší epileptický záchvat a humorné situácie vznikajú taktiež pri zoraďovaní sa do formácie, kedy sa motkajú okolo seba ako partička nadržaných kancov a vrážajú do seba (doslova do seba, pretože občas nejaká ta textúrka ujde – keď tak nad tým premýšľam, oni vlastne jeeeeuuuu, no je to sranda). Možno práve toto sú pre vás blbosti, ale trhané pohyby – ujo sa rozbehne, za tisícinu sekundy spomalí pred schodmi, vyhopsá ako zajačik v najlepších rokoch a napokon sa točí okolo svojej zvislej osi – sa dnes nenosia. Vypadá to fajn, ale trochu testovania by neuškodilo. Niektoré vyblité textúry sú na vine konzolovej verzii, tak si aspoň raz kopnem z trucu do PS2. Alebo do Red Storm Entertainment.
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie vyzerá byť celkom fajn, veď dokážete napríklad chodiť, strieľať, kecať kumpánom čo majú robiť (kurzor nastavený na vybrané miesto + medzerník = tradičné go there), pri aktívnych miestach vyberáte z ponuky roletových menu, dokonca môžete akciu aj načasovať, ale kvôli niektorým veciam by si človek aj do brucha jednu vrazil – utrpenie počas hrania alebo s menším pošteklením vnútorností... bolesť by bola rovnaká. Tak v prvom rade je síce pekné, že interfejs je ladený do futuristického šatu, lež ja by som chcel radšej mapu. Kam mám, hergot, ísť? Mapu vidím len pri nahrávaní úrovne a potom už len blik. Ešte ju mám pred očami, blik, jéééé čokoláááááda, blik, čo? Kde? Kam mám ísť? Sakra, ja jednoducho musím vidieť mapu, inak sa stratím aj pri ceste na záchod. Je síce pravdou, že máte len jednu jedinú cestu vpred, no počas putovania narazíte na niekoľko slepých uličiek, kde nič nie je (dizajn úrovní nemá chybu, možno mi už veríte) a potom sa trmácate späť, pretože ste prehliadli dvere. S mapou by sa nič také nestalo. Nestalo by sa to ani pri plánovacej mape, ktorá absentuje spoločne s normálnou a to nech mi nik nevraví, že špeciálna jednotka ide do podobných oblastí úplne na blind bez satelitných snímok. Pre niekoho zbytočne frflem, lenže toto má byť simulátor (i keď akčný) proti teroristickej jednotky. A tí mapy majú! S gerojom som si nemohol ani ľahnúť, vykukávanie spoza rohov sa deje smerom po vodorovnej osi, menu je neskutočne dementne navrhnuté (obrázok na pozadí a menu je asi 1/16 v ľavom hornom rohu...). Je toho dosť, ale všetko sa dá prejsť s privretými očami – až na absenciu MAPY!
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Kdeže sú tie časy, keď som s radostným úsmevom kráčal po tráve, umytou večernou rosou, v sebe osem pív a dobrá nálada. Teraz už pri polovici zachmúrene hladím ako sa ja zajtra prebudím. A rovnako to je s Lockdownom. Dobre, blbé prirovnanie, ale i on zostarol a radšej aby si zachoval svoju tvár, zmäkol. Cerí zuby na konzumnú spoločnosť a stáva sa z neho tradičná tuctová strieľačka typu Conflict: Blabla. A toto sme teda, súdružky a súdruhovia rozhodne nečakali. Chodil som a strieľal som, nevedno kam, nevedno do koho, radšej často kviksejvoval a jedným okom čítal Zemeplochu. No poviem vám, ten Mrakoplaš je ale číslo. Už len aby som aj ja videl oktarínovú farbu a budem môcť pokojne... aha, Lockdown. Dá sa hrať iba ako obyčajná akcia. Ja vás vskutku varujem len vďaka môjmu dobrému srdiečku, nečakajte nič viac ako pif-paf s extra hrdinom, trojicou dementov proti stovkám dementov. Pre Ignáca z Hornej Dolnej to možno bude fajn relax, ale podobných vecí máme predsa dosť. A v kvalitnejšej podobe.
MULTIPLAYER
Na výber máte honenie sa po LANke alebo internete, ale nebolo v mojich silách skúsiť tento akt, ktorý však zrejme ovplýva najväčšou porciou zábavy.
;) | ;) | ;) |
ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Do vysielačky sa mi počas hrania prihováral správne plechový ženský hlások, snažiaci ma informovať o dôležitých situáciách. Ono sa mu to aj občas darilo, ale niekedy sa algoritmus spustil neskoro a viet nie je až tak veľké množstvo, aby sme všetci svorne tancovali nahí za svitu luny a objímali sa. Alebo radšej nie. Ostatok jednotky reaguje slovne len na vaše príkazy, čo je tak trochu málo, pretože by som privítal aj ich zopár iniciatívnych viet a nielen potvrdenie zadaného príkazu. Veď mi to všetci dobre poznáme a so sklopeným zrakom s milým úsmevom na tvári súhlasíme s drahými polovičkami. Je to fajn pocit, ale chcelo by to niečo viac. Príjemným spestrením môže byť zadávanie príkazov vašim spolupáchateľom cez mikrofón. Nepodarilo sa mi zohnať žiadny mikrofón, podľa ohlasov na internete by táto funkcia mala výborne fungovať.
HUDBA 5 / 10
Dočkal som sa len kvázi drsných rockových melódií v menu hry. A to je málo. Navyše sú obzvlášť trápne a pokým vášmu oku lahodia spotené telá dlhovlasých rockerov z 80.rokov, istotne budete pri muzike v menu slastne vzdychať. Skladbičky nám však hrajú len v menu, počas hrania nezaznie žiadna dramatická melódia, čo je na jednej strane reálne, no občasné zdvihnutie napätia by neuškodilo.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Neviem ako to v Red Storme robia, no po vcelku kvalitnej umelej inteligencii v treťom Rainbow Six, nám tvorcovia simulujú výkvet ústavov mentálne narušených jedincov so samovražednými sklonmi. Vaši panáčikovia sa občas efektne a vskutku rýchlo a presne trafia, niekedy nedokážu nakopať prdel nepriateľovi, vzdialenému zopár metrov. Nič to, krytie im snáď pôjde lepšie. Nepôjde. Ak náhodou zamieri jeden panák do úkrytu za prekážku, ostatní sa nesnažia príliš zachrániť kožu a maximálne si pokľaknú. Stačí ich však nechávať za sebou a môžete ich využívať aspoň na otváranie dverí. Vrcholom všetkého bolo, keď som jedného debila musel chrániť niekoľko desiatok metrov, pretože on jednoducho cúval smerom k ohnisku nepriateľov! Ani sa neobzrel, len ukazoval svoje nádherné pozadie protivníkom a ja v snahe uchrániť jeho život (zhodou okolností to bola žena, ale to je nepodstatné, trúba v hre ako trúba) som likvidoval všetko naokolo ako v správnom americkom filme. Pochválim aspoň za možnosť dokončenie misie i s mŕtvym kumpánom. Najradšej sa však panáci zasekávajú o akýkoľvek objekt, nájsť najvhodnejšiu trasu býva nad ich sily a kým sa dostanú na miesto určenia, už som spokojne fajčil cigaru nad hŕbou mŕtvych teroristických tiel. Možno sú však len leniví. A blbí.
Na rád prichádza dĺžka hry. Celkovo šestnásť misií je vcelku fajn číslo, zaberie vám to približne 8 hodín čistého a sústredeného hrania. Každá z úloh sa skladá z niekoľkých pod úrovní, pričom po každej nasleduje automatický save. Inak sa pri zvolení normálnej obtiažnosti môže používať aj quicksave, čo značne degraduje hodnotu podobných typov hier. Pri AD (artifical debility) to však môžem brať ako nutné zlo. Fajn, máme tu čačané a rôznorodé úlohy, ktoré však môžete prirýchlo prefrčať s rukou na spúšti. A čo potom? Mno, máte tu ešte zopár módov, ale všetky sa odohrávajú na mapách odomknutých v kampani, takže ani akčné zlikvidovanie všetkého živého na mape neroztočí ohnivé tango hrateľnosti, pretože ste to už raz predsa robili. Je toho málo, navyše sa ťažko dočkáte variabilného obsahu, čo v prípade akčného dôrazu rozhodne na trvanlivosti a vašej ochote zostať pri hre, rozhodne nepridá.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Ako to povedať? Niečim to tu zapácha. Mámením peňazí z vreciek hráčov, spoliehajúcich sa na známe meno série, ktorá predstavovala výborný mix taktického plánovania a akčnej hry. Lenže niekto nám taktiku odstránil, akčnú časť ponechal bez väčšej inovácie a jediným indikátorom reálnosti je smrť po jednej, respektíve dvoch ranách. Je toho málo, navyše o pár desiatok minút vám bude ruka nenápadne klikať na položku quit game. Úplné zohavenie kvalitnej značky som od Ubisoftu nečakal. Netuším, pre koho je táto hra vôbec určená, fanatická skupina k Lockdownu nepriblíži ani na niekoľko metrov a klikači budú zarazene pozerať po jednej rane do palice... Straší nás vtáčia chrípka a mňa Lockdown. Ak nemusíte, nevšímajte si tento titul.
