Sergej Boževoľnyj z Aalborskej univerzity (Dánsko) s kolegami vyvinul dokonalejšie zariadenia na vedenie a spracovávanie svetelných signálov v čipoch. Svetelné vlny v nich vybudzujú povrchové plazmóny, kolektívne vlnovité pohyby elektrónov na povrchoch kovov.
Tím Douglasa Leonarda z CalTech (USA) predložil na základe pozorovaní supernovy SN 2004dj dôkazy, že tento výbuch jadra hviezdy bol asymetrický asi o 30 percent. Je to kľúčový pokrok, vysvetľujúci záhadné podrobnosti, zistené pri výskume iných hviezdnych katastrof.
Jujčiro Ueno z Tokijského technologického inštitútu (Japonsko) s kolegami našiel v Austrálii dôkazy, že mikróby, ktoré produkujú metán, existovali na Zemi už pred 3,5 miliardami rokov.
Podľa tímu Britalda Soaresa-Filhoa z Federálnej univerzity v Minas Gerais (Brazília) verejné prírodné rezervácie nestačia na ochranu Amazónie pred odlesňovaním. Opatrenia treba zaviesť i na súkromnej pôde, inak do roku 2050 zanikne 40 percent tamojšieho dažďového pralesa.
Catherine Duthieová z Victoriinej univerzity (Nový Zéland) s kolegami zistila, že tamojšie obrie nelietavé kobylky weta (na obrázku) plnia úlohu, ktorú inde zabezpečujú najmä myši - šíria semená dužinatých plodov. Tie po prechode ich tráviacim traktom klíčia lepšie.
Nicholas Talbot z Exeterskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami odhalil na základe genetickej analýzy bunkové mechanizmy pôsobenia jedného z najväčších škodcov ryže, huby Magnaporthe grisea. Ponúka to možnosť novej ochrany tejto dôležitej potravinovej plodiny.
Tím Jošijukiho Sakakiho zo Strediska genómových vied RIKEN (Japonsko) predložil úplnú sekvenciu ľudského chromozómu číslo 11. Je na ňom 1524 génov a 765 pseudogénov (už nefunkčných génov), najviac čuchových. Chromozóm súvisí so 171 vážnymi chorobami.
Kung Ping Lu z Harvardovej univerzity (USA) s kolegami opísal regulačnú úlohu enzýmu Pin1 pri spracovávaní amyloidovej predchodcovskej bielkoviny (APP) na toxické formy amyloidových beta peptidov, základu mozgových plakov pri Alzheimerovej chorobe.
Tím Claudie Binderovej z Göttingenskej univerzity (Nemecko) zistil, že v invazívnosti buniek tumorov rakoviny prsníka, vyvolanej imunitnými bunkami, zohráva hlavnú úlohu gén Wnt 5a.
Danille Mollicone zo Spoločného výskumného strediska Európskej komisie v Ispre (Taliansko) s kolegami zistil, že napriek teplejšej a suchšej klíme spôsobili 87 percent rozsiahlych lesných požiarov v sibírskej časti Ruskej federácie v rokoch 2002-2005 ľudia.
