Radarové merania umožnili skalkulovať celkový vplyv globálneho otepľovania na topenie ľadovcových štítov v Grónsku a Antarktíde a tým aj na pribúdanie vody v oceánoch. Výsledky oznámil v časopise Journal of Glaciology Jay Zwally z Goddardovho strediska kozmických letov NASA v Greenbelte (štát Maryland, USA) s kolegami.
Využili radarové merania výšky reliéfu jednak z európskych satelitov ERS-1 a ERS-2, jednak z aparatúry ATM (Airborne Topographic Mapper) na lietadle NASA. Zistili, že obidva ľadovcové štíty v rokoch 1992-2002 dokopy stratili ľad. Ten prešiel do okolitých oceánov a spôsobil stúpanie ich hladín. Situácia na severe a juhu Zeme je však rozdielna. Kým Grónsko každoročne snežením získavalo okolo 11 miliárd ton vody, Antarktída jej každoročne strácala približne 31 miliárd ton.
Celkovou globálnou bilanciou teda bolo každoročné pribúdanie 20 miliárd ton vody do oceánov z týchto ľadovcových štítov. Pri Grónsku platí, že čo sa stratilo pozorovaným topením jeho pobrežných ľadovcov, výrazne prekonali snehové zrážky vo vyššie položených oblastiach jeho vnútrozemia. Obidva javy sú v súlade s očakávanými dôsledkami globálneho otepľovania. Vo vnútrozemí pribudlo zrážok zvýšenou vlhkosťou ovzdušia, na pobreží sa ľad viac topil vyššou teplotou oceánu. Na západe Antarktídy ľadu výrazne ubúdalo, na východe ľad síce pribúdal, no menej, ako sa čakalo. Výsledná strata ľadu vyplynula zo špecifík reliéfu, počasia a klímy Antarktídy. (urb)
