Kŕmiaci sa nosorožec sumatriansky.
Strata čo len jedného-dvoch ďalších kusov môže vážne ohroziť pretrvanie populácie dnes najvýchodnejších zástupcov čeľade nosorožcovitých. Túto obavu vyjadrili Christy Williamsová a Sybille Klenzendorfová z najväčšej svetovej organizácie pre ochranu divých zvierat WWF (World Wildlife Fund).
Neradostná bilancia
Terénny prieskum odhalil v roku 2005 v dažďových pralesoch vnútrozemia malajského štátu Sabah na severovýchodnom Borneu iba 13 jedincov poddruhu nosorožca sumatrianskeho, označovaného Dicerorhinus sumatrensis harrissoni. Prieskum uskutočnilo 120 pracovníkov WWF, ďalších ochranárskych organizácií a miestnych orgánov ochrany prírody a Malajskej univerzity v Sabahu, rozdelených do 16 tímov. Následne zriadili hliadky, patrolujúce v oblasti výskytu populácie týchto nosorožcov. Okrem tých trinástich, ktoré zaregistroval aktuálny prieskum, žije inde na území Sabahu ešte niekoľko jedincov. Ostatné populácie D. s. harrissoni na Borneu odborníci považujú za vymreté.
Predchádzajúce odhady počtu bornejských nosorožcov predpokladali, že tam dosiaľ žije 30 až 70 jedincov. Za úbytok, ako v minulosti, tak v prítomnosti, preukázateľne zodpovedajú najmä miestni pytliaci.
Pralesní chlpáči
To isté platí o nosorožcoch sumatrianskych ako takých, Dicerorhinus sumatrensis. Celkovo ich rozptýlene obýva polostrovnú Malajziu, indonézsky ostrov Sumatru a malajsko-indonézsky ostrov Borneo už iba menej ako 300. Rohy nosorožcov totiž stále majú na čiernom trhu vysokú cenu - dekoratívnu, v rámci tradičnej ázijskej medicíny i ako afrodiziakum. Výsledky prieskumu WWF neuvoľnil, kým neboli zavedené účinné strážne opatrenia v rámci projektu Záchrana nosorožcov (Rhino Rescue). Napriek malému počtu zvyšných jedincov má populácia D. s. harrissoni stále šancu spamätať sa, no už neslobodno neprirodzene stratiť ani jedno z týchto zvierat. Nosorožce sumatrianske sú síce dlhé až vyše troch metrov a vysoké až 1,35 metra, pričom ich hmotnosť dosahuje až tonu, no patria k najmenším druhom nosorožcov. V rámci nosorožcov sú unikátne tým, že majú pomerne veľa hrubej hrdzavej srsti. Dva rohy vyrastajú na ňufáku obom pohlaviam, samcom zvyčajne väčšie (predný býva väčší). Dožívajú sa 35 rokov. Živia sa lístím, semenáčikmi a plodmi v dažďovom pralese, ktorý na rozdiel od iných veľkých divých bylinožravcov na Borneu (slonov, byvolov či jeleňov) opúšťajú naozaj iba výnimočne.
Na Borneu sú popri nosorožcoch ohrozené aj leopardy, medvede a viaceré primáty vrátane miestneho orangutana, jedného z dvoch dosiaľ prežívajúcich orangutaních druhov.
Tieto zvieratá vytvárajú v pralese bahniská. FOTO - TERRAMBIENTE, PBASE
Autor: ZDENĚK URBAN, spolupracovník SME
