24: The Game - prežite seriál na vlastnej koži

Musím sa priznať, že nepatrím medzi fanúšikov seriálu 24, s Jackom Bauerom ako hlavou postavou. Videl som zopár momentov, ale obľúbenému seriálu som nevenoval príliš veľkú pozornosť. A spravil som chybu. Pri ohlásení a rôznych PR diskoch s ukážkami som sa len pousmial a so skeptickým postojom a chladným pohľadom som ohlasované promo strávil behom pár minút a nevenoval mu bližšiu pozornosť. Ďalšia chyba. A potom konečne dorazila review verzia a ja som sa už vopred tešil na písanie recenzie, pretože príbehy podľa filmov, respektíve seriálu, zásadne nedosahujú úroveň svojho predchodcu. Istotne, jedna prerastená opica sa uviedla v príjemnom svetle, ale podobných skvostov nie je príliš mnoho. Dnes sa k osamotenej opičke zaradí aj Kiefer Sutherland ako Jack Bauer s projektom 24: The Game.

Zo začiatku to tak možno nebude vyzerať, ale 24: The Game môžem s kľudným svedomím zaradiť medzi 3rd person akcie s mnohými minihrami – zábavnými vložkami, ktoré nielenže robia hranie osviežujúce, ale i neskutočne zabavia a dovolia vám oddýchnuť od streľby. A navyše tá filmová atmosféra. Konečne si niekto uvedomil, že i v hernej brandži sa dá vytvoriť emotívny zážitok, hoc sa vlastne jedná o žánrovo jednoduchú hru. Skvelým doplnením scén a výborným scenárom sa nedá nikdy nič skaziť. Hlavne, ak na príbehu 24: The Game pracovali rovnaké hlavičky ako v seriálových zápletkách. Dej sa datuje medzi druhú a tretiu epizódu a pre fanúšikov vysvetlí niekoľko otázok, ktoré zostali pri sledovaní seriálu neobjasnené. Toto treba považovať za jednoznačný klad, pretože je cítiť zaujatie a snahu spraviť aj niečo viac, než úbohú kópiu jednej zo sérií. Tento fakt ma prekvapil, ale až po niekoľkých minútach hrania som sa presvedčil, že to niekto myslel skutočne vážne a príbeh je podaný s noblesou, v hrách sa až tak často nevyskytujúcou.

Jack Bauer je v jedno ráno súčasťou zadržania chemických zbraní v prístave. Teroristická organizácia by mohla s toľkým množstvom zamoriť nejednu obrovskú metropolu a tak je nutný zásah špeciálnej jednotky, ktorej velí Jack. Tichý prienik na nákladnú loď sa nevydarí a preto nastupuje hrubá sila. Prvé prestrelky ničím nevynikali, ale v konečnom dôsledku ani nepredstavovali žiaden problém a navyše boli zábavné, takže po pár minútach dospejete k záveru a navyše zneškodníte časovanú bombu. Prvá a rozhodne nie posledná minihra. Úvodné ponorenie do príbehu je jednoduché, lenže postupne sa začne na nevinne vyzerajúce jadro nabaľovať ďalší a ďalší zvrat, pričom by bol hriech vám všetko prezradiť. Útržkovito však môžem naznačiť, že sa chystá atentát na samotného prezidenta Spojených Štátov, dozviete sa, ako sa vlastne Jackova dcéra Kim dostala do CTU. Zažijete útok na základňu CTU a nebude to najkrajší pohľad, ale nebudem prezrádzať viac, než by bolo vhodné. Pokaziť vám zážitok svojim kotkodákaním rozhodne neplánujem.

Poďme sa však pozrieť na streleckú časť. Ovládaním panáka prechádzate rôznymi miestnosťami alebo vonkajšími priestormi, za prekážkami sa môžete prikrčiť a ostreľovať z relatívneho bezpečia nepriateľské indivíduá. Nič nové, ale vyzerá to príjemne, takže ani stereotypne vyzerajúca akcia nemusí byť okamžite zatratenia hodná. Po vojakoch zbierate munície prípadne zbrane (pištolky, brokovnice, automaty...) a je len na vás či si zvolíte taktickejší štýl alebo sa vrhnete na teroristov rambovským spôsobom. V úlohe spomínanej Kim je však vhodnejšie zvoliť tiché zakrádanie sa poza chrbty nič netušiacich nepriateľov. Vzhľadom na neskúsenosť blond krásky sa streľba príliš neoplatí, jej schopnosti sú v tejto oblasti mizerné. Stačí pozorne sledovať zorný uhol stráží a potichu sa preplaziť ventilačnou šachtou. Alebo sa pokúsite prestrieľať, či zlikvidovať protivníkov paralyzérom. Príjemnou zložkou sú automobilové úlohy, ktorým rozhodne nechýba napätie a nekazia celkový dojem arkádovým fyzikálnym modelom. Dokonca sa mi zdalo, že sa autá správajú lepšie než v ospevovanom GTA: San Andreas. Poväčšinou pôjde o naháňačky, kedy unikáte pred dobiedzajúcimi autami teroristov alebo sa musíte striasť prenasledovateľov či je nutné sa dostaviť na vybrané miesto do určitého času, inak nasleduje koniec hry. Respektíve nápis Mise se nezdařila.

Spomínal som minihry, tak si môžeme aspoň zopár z nich uviesť. Najlepšie na týchto vsuvkách je, že výborným spôsobom dopĺňajú tradičnú akciu a bavíte sa. Zo začiatku sa nevyhnete hackingu, ktorý predstavuje akúsi obdobu bludiska, kde musíte nájsť správnu trasu ku zvolenému kvádru. Cesty medzi viacerými sú napevno dané a tak si musíte zvoliť vždy tú správnu možnosť, inak sa ocitnete v slepej uličke. K tomu si pridajte časové obmedzenie a prvá zábavka je na svete. Alebo hľadáte kód postupným presúvaním znakov na správne miesta, sťahujete dôležité dáta (obrovské pole s rôznofarebnými obdĺžnikmi, pričom je nutné stlačiť správny gombík pri presunutí kurzoru na vybrané políčko – stihnete to, zachránili ste časť dát a takto pokračujete pokým nevysosáte všetko alebo sa pomýlite viackrát, než je to dovolené), vypočúvate dôležité osoby (voľba medzi agresívnym, neutrálnym a priateľským štýlom), hľadáte teroristov v budovách a následne ich likvidujete sniperkou. Nádhera. Skvostná zábava. To je len zlomok úloh, ale všetky sú výborné a hoci sa opakujú, vôbec mi to nevadilo.

GRAFIKA 7 / 10
Grafické spracovanie na Playstation 2 už zrejme nikoho neohromí a rovnako to je i v prípade 24: The Game. Všetky prostredia sú kvalitné, občas natrafíte na slabšie miesto, niekedy je doslova radosť sa okolo seba pozerať, no nižšie rozlíšenie a slabšie textúry oproti moderným technológiám badať. Samozrejme, mohlo to byť omnoho lepšie, ale ani v tomto konkrétnom prípade nemusíme vešať hlavu. Veď napríklad už ksichty postáv boli vytvorené podľa skutočných predlôh, pohyby všetkých charakterov nemajú žiadnu významnú chybu. Len všetko vôkol vás je akési obyčajné. Uznávam, mesto predsa nemôže hýriť pastelovými farbami, ale trochu prikrášliť situáciu nie je vonkoncom zlý nápad. Obrázky okolo recenzie svedčia o kvalite. Kvalite, ktorá vám postačí.

Čo sa týka animovaných sekvencií, tie hrajú v 24: The Game dôležitú úlohu, je vidieť prácu scenáristu, ktorý navrhoval všetko a často budete mať problém rozoznať jeden z niekoľko hodín filmov od skutočnej seriálovej časti. Nevravím tu o nádherných lokáciách, stačí správne zvoliť kameru, strih a svoje spraví i prehrávanie situácie vo viacerých oknách, čo sa deje často i pri samotnom hraní. Navyše to nevyrušuje.

INTERFACE 8 / 10
Ovládania som sa neskutočne obával, pretože spraviť akčnú hru, pri ktorej si len zastrieľate a spraviť akčnú hru s mnohými zaujímavými prvkami je diametrálne odlišná vec. A ono sa to podarilo. Možno niektorí budú mať námietky proti systému mierenia a streľby (L1 namierim, R1 strieľam), lenže je to funkčný prvok a stačí si naň zvyknúť. Ciele vášho snaženia môžete automaticky zameriavať (kurzor sa presunie na ich telo) a potom už len stačí analógovou páčkou manuálne zamieriť na citlivé miesto. Na hlavu, lebo už vidím vaše úškrny. Pri stenách alebo iných predmetoch sa môžete prikrčiť a chrániť sa tak. Robíte kotúle, preskakujete menšie predmety. Simulácia jazdy je síce jednoduchá, ale rôzne typy vozov si vyžadujú odlišný prístup. Všetky úlohy majú maximálne možné užívateľsky príjemné spracovanie, lež zopár chybičiek by sa našlo. Kamera nie je zlým pomocníkom, dokonca sa snaží nahradiť skutočného kameramana a je manuálne nastaviteľná, ale niečo tomu chýba, aby som bol skutočne spokojný. Automatické mierenie na hrudník je fajn, ale mierenie na jednotlivé časti tela je nestabilné, kurzor je neposedný. Ale to sú len dve chybičky krásy. Inak spokojnosť a hlavne radosť z toho, že sa ovládanie a interface nestal zbytočne komplikovaným.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
V kútiku duše je 24: The Game úplne jednoduchou hrou, ktorú ak by dostal do rúk niekto iný, o pár mesiacov by zapadla prachom. Jedinečnou sa tak stáva filmová atmosféra, cítite váš vplyv na vývoj situácie a to sa ráta. V duchu jednoduchej akcie zlikvidujete desiatky protivníkov za misiu, aby ste v nasledujúcej úlohe dupli riadne na plyn a unikali policajtom, ktorí vás prenasledujú. Po adrenalínovej naháňačke sa nastupuje vydávanie sa za neznámeho civila vo federálnej budove (viac neprezradím). Alebo pri ochrane prezidenta (spomínaný atentát) pôjde všetko rýchlo, adrenalín mi počas hrania s ubúdajúcim časom stúpal, napätie hustlo a tak to má byť. Tomu vravím správna atmosféra.

Lenže nič nie je dokonalé a tieto prvky sa ako na hojdačke striedajú s mierne nadpriemernými prestrelkami. Protivníkov je mnoho, inteligentní teda vôbec nie sú a tak je často postup vpred prezentovaným štýlom tank vs. rozstrasená babička o paličke na prechode pre chodcov. Vtedy nastúpi stereotyp, lenže rýchle striedanie úloh a rolí oživuje tieto trochu nudnejšie pasáže. Jednoznačne však prevláda dojem plnohodnotného zážitku, pre fanúšikov to ešte umocnite na ktorékoľvek číslo, kedy sa síce dočkáte póz z amerických filmov, ale okúsiť to virtuálne - to je o niečom úplne inom. Najhoršie by bolo prezradiť postup v hre, respektíve čo všetko v nej nájdete, pretože hrateľnosť si zakladá práve na tomto aspekte. Spája dokopy zdanlivo nesúvisiace prvky a mnou nenávidený príbeh o psíkovi a mačičke (ktorý recenzent ho ešte nepoužil, ten akoby nebol) nádherne na hru nesedí. Baviť sa počas celého hrania nebýva pravidlom.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

HUDBA 8 / 10
Nie až tak kvalitná ako zvukové efekty, ale stále si udržiava vysoký štandard a bez väčších problémov udržiava latku atmosféry na výbornej hodnote. Je správne filmová, no čo iné sa od hollywoodskeho tímu dá očakávať?

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Teraz som tak trochu na pochybách a neviem sa rozhodnúť pre správne hodnotenie tejto položky. Musím uznať, že protivníci predstavujú hrozbu len pri vyššom počte, prípadne ak ich neuvidíte (čo je však vďaka radaru takmer nemožné) a tak sa pri akčných pasážach môžete cítiť ako neohrozený hrdina. Občas sa snažia kryť, ale nikdy nevymyslia nejakú stratégiu postupu, prípadne ústupu a čakajú na svoju smrť. Tento ústupok sa môže zdať ako nepríjemná vec, ktorá vám umožní hru skoro dohrať, lež pravda je trochu inde. Dokonca aj munície máte na rozdávanie a nestretol som sa s jej nedostatkom, po každom mŕtvom ostane zbraň s nejakými nábojmi, čo aspoň predstavuje reálny prvok.

Dohranie mnohých úloh vám zaberie na dnešné časy viac než dosť. Ak by som to mal zrátať, nechajte si na hranie takých 20 hodín (nezabudnite na mnohé filmové sekvencie), čo je nadpriemerná dávka. Niektorým opakovaniam sa nevyhnete, preto padne vhod automatické ukladanie pozície na vopred stanovených miestach. Príjemným spestrením je i pokus o úspešnejšie zvládnutie misií, ktoré už máte za sebou, ale výsledné percentuálne hodnotenie nebolo dostatočné. Ak sa vám podarí splniť množstvo vedľajších úloh (Zabitie X protivníkov, Y headshotov, Z zatknutých nepriateľov – po niekoľkých ranách sa totiž niektorí vzdajú, ale mne sa ich podarilo dosť odstreliť i s rukami nad hlavou. Asi by som nebol dobrý policajt s pevnými nervami.), dostane veľa percent a odomkne sa vám bonusový materiál. Celkovo 52 levelov predstavuje riadne sústo a po čase si ho dám ako hlavný chod určite znovu, aj keď sa jedná o striktne lineárny postup vpred.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Je to ťažké rozhodnutie. Akčná hra 24: The Game patrí medzi výnimky hier podľa filmovej, v tomto prípade seriálovej, licencie. Ona sa totiž podarila takmer na výbornú a nie je na nej badať žiadnu chybu svojich predchodcov – dokonca i svojou dĺžkou hravo prekonáva svoju konkurenciu. Pre fanúšikov seriálu sa jedná o nutnosť, ktorú jednoducho musia mať doma, pretože výborne dopĺňa zaujímavé charaktery a v prítomnosti hollywoodskej smotánky to je vidieť, cítiť a počuť. Ak sa vám seriál páčil, pokojne si pridajte ešte pol hviezdičky. Na záver len toľko – 24: The Game prinútila poobzerať sa po DVD edícii úspešného seriálu. On jednoducho musí byť kvalitný. Stalo sa vám už niekedy, že vás hra presvedčila o zaobstaraní si predlohy?