Urban Reign – pouličné gangy znovu vyčíňajú

Úvodný odstavec bol až neskutočne poetický, teda ak vezmem do úvahy príbeh celého bušenia do gamepadu, ktoré sa skrýva pod názvom Urban Reign. Určite poznáte skupinu vývojárov, ktorých zdobí červený nápis Namco. Stačí pripomenúť, že táto partaj stojí za takými kúskami ako Tekken 5 alebo Soul Calibur 3. Každému je jasná jedna vec, ani tentoraz nevyšla z útrob ázijského štúdia sofistikovaná stratégia budovania vlastného zmrzlinového stánku. Nie, tu sa budú rozbíjať držky, praskať kosti a vypľúvať krv. Urban Reign je totiž arkáda toho najhrubšieho zrna – tentoraz myslím skutočnú arkádu, veď ak by som k modernému pouličnému boju postavil napríklad The Warriors, postarší bojovníci by predstavovali ten najrealistickejší simulátor grázla. Nič to, podobných hier sme si užili v časoch dávno minulých a dnes už nik nemyslí na zronené dušičky, ktoré si s radosťou sadnú na gauč a pol hodinku denne vytriasajú dušu z rôznorodých pankhartov.

Ono to má dokonca aj príbeh, hoci som ho vlastne celý spomenul v perexe. Máme mestečko Green Harbour, ktoré je plné násilia, lenže politicky vysokí činitelia sa rozhodnú zakročiť. Celé mesto monitorujú kamery a mohlo by sa zdať, že všetko speje k lepšiemu. Lenže potom jeden skutočne kakaný gang unesie mladíka KG, vina padne na devu v modrom latexe, Shun Ying a celé sa to pokúsi napraviť drsňák Brad Hawk, ktorého ovládate. Ak si pamätáte na časy béčkových akčných filmov, určite vám bude niečo vravieť meno Dolph Lundgren. Náš hlavný hrdina sa na tohto svalovca podobá, len je ešte viac zavalitejší. Slovami Cartmana: to jsou svaly, svalyyy, svalyyyyy. V meste po únose mladého chlapca zavládne chaos, ostatné gangy sa začnú búriť, prichádza Brad, všetkých facká a postupne sa k nemu pridávajú porazení nepriatelia.

Hlavným ťahúňom je práve príbehový mód, ktorý je vlastne na začiatku ako jediný prístupný. Pred každou úrovňou dostanete podrobný popis svojho nepriateľa – a to myslím skutočne podrobný, pretože pred prvým levelom som si poctivo prečítal, aký drsný gangsta to na mňa čaká, brífing druhého levelu som už len prebehol očami a ďalšie som automaticky preskakoval. Ak sa nebudete venovať poctivému oboznamovaniu s protivníkmi, o nič neprídete, pretože cieľ misie máte až na pár výnimiek ten istý – vymlátiť dušu z nepriateľa. 

A to sa už dostávame k samotnému hraniu. Presuniete sa do uzavretej arény a je úplne jedno či sa bijete pred fast foodom, v nejakej bočnej uličke, v sklade alebo na smetisku. Väčšinou máte zlikvidovať všetky nepriateľské indivíduá, prípadne len jedného vyvoleného, ktorý je šéfom bandy a jeho poddaní ho chránia. Alebo bojujete len s jedným bossom, občas musíte zlikvidovať daného bojovníka za vopred určený čas. Medzi originálnejšie patrí napríklad nutnosť pokoriť nepriateľa len údermi do nôh. Má to svoju logiku, pretože celý korpus bitkárov je rozdelený na tri časti (hlava, trup a nohy), pričom každá má vlastné „zdravie“. Ak totiž často bijete nepriateľa po hlave, bude častejšie malátny, utrpí čoraz väčšiu ujmu pri úderoch do hlavy a podobne. Aspoň minimálny strategický prvok, inak celé hranie pozostáva z rýchleho stláčania úderov, blokov alebo špeciálnych chmatov.

Nemyslím si, že by som niečo podstatné vynechal, veď Urban Reign patrí medzi najjednoduchšie hry, aké vás môžu zastihnúť a Namco veľmi dobre vie, že sa vytvorila trhlina, ktorú Urban Reign zaplátal. Nepodarilo sa mu to však dokonale, no o tom viac v hodnotiacej časti.

GRAFIKA 5 / 10
Grafické spracovanie by si zaslúžilo omnoho viac textúr, hlavne detailnejších textúr. Možno sa mi to len zdalo, ale akoby boli postavy vytvorené podľa jednej predlohy. Ich oblečenie z diaľky nevyzerá až tak zle, no pri bližšom preskúmaní zhliadnete i na PS2 otrasné textúry. Okolie je neskutočne jednoduché, väčšinou zúfalo uzatvorené, natrafíte na málo objektov vo vašej blízkosti a rôznorodosť prostredia je v tieni jeho jednoduchosti a strohosti. Animácie pohybov si zaslúžia miernu pochvalu, rozdávanie rán vyzerá ako v akčnom filme. Horšie sú na tom niektoré pády, piruety svalnatých gangsterov vyzerajú nesmierne vtipne. Ako celok je však vizuálne spracovanie čisto priemerné, nebudete ničím skákať od nadšenia, ale od obrazovky vás nedostane zúfalo jednoduchá grafika. Málo interaktivity, málo objektov, slabé textúry a samozrejme žiadna krv. To aby si mohli dať do držky aj tí najmenší. 

INTERFACE 7 / 10
Ovládanie dopadlo omnoho lepšie. Ako som už spomínal, v rámci zjednodušovania sa orezal i počet ovládateľných kláves, stačí vám útok, špeciálny pohyb, obranný pohyb a akcia (väčšinou sa rozbehnete oproti stene – nie, nenabúrame do nej hlavou a nespadneme na zem s otrasom mozgu, ale sa od nej odrazíte a trochu tak pošteklíte protivníka nečakanou ranou). Jednoduchá kombinácia bojových kláves s analógovou páčkou vytvára kombá. Postupne sa naučíte využívať všetky svoje prednosti, budete vyčkávať na správny moment, na situáciu kedy protivník poľaví. Odrážať útoky nie je jednoduché a chce to cvik plus správne načasovanie, pretože pri súbojoch s náročnými bojovníkmi nerozhoduje vaše trieskanie do gombíkov, ale voľba v správny čas. Je nutné kombinovať špeciálny útok s klasickými, čo je vďaka jednoduchému ovládaniu zvládnuteľné po hodinke hrania. Trochu šarapaty spôsobí občas kamera, ale je možné si ju manuálne upraviť. Po obrazovke máte okrem vášho zdravia i súperove – proste klasika. Zvyknete si rýchlo, kombinácie sa naučíte tiež, ale niektoré krkolomné kúsky budú chcieť náročnejšiu prípravu.

MULTIPLAYER
Do držky si môžete dať s priateľmi na ulici, avšak bezpečnejšie to istotne bude v teple domova za obrazovkou.

ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Občas zaznejú nejaké tie slová, väčšinu času však budete hľadieť na drsne naladené tváre, takže zo zvukov si užijete maximálne tak údery dopadajúce na telo, prípadne pády postáv či nárazy do predmetov. Nič prekvapujúce sa tu vymyslieť nedá a tých zopár viet, čo hlavný hrdina so svojou priateľkou a ostatnými gansta boys vypustia, znejú priemerne, hodia sa k daným charakterom, no nejedná sa o žiadne prekvapivé výkony. 

HUDBA 6 / 10
Ústredná melódia patrí medzi typicky hrdinské skladby, ktoré si budete nenápadne pospevovať cestou domov. Zostatok je biedny. Rýchle skladby sa k danému žánru samozrejme hodia, avšak ich kvalita je nevalná a znejú až príliš sporadicky.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Aby sme si rozumeli – arkády patria medzi najnáročnejšie typy hier a rozhodne to nie je pre inteligenciu protivníkov, ktorí v Urban Reign patria medzi úplných mamľasov, ale v ich hlavách sa spúšťa algoritmus – vidím protivníka, idem za protivníkom, raz za čas bacnem protivníka. Tak to býva pri výskyte vyššieho počtu dementov. Ak je len jeden jediný, vždy to býva tak, že má silnejší úder, rýchlejšie reflexy, viac vydrží a tieto súboje sú tým pádom náročnejšie, pretože už nestačí len stláčanie jedného, prípadne dvoch gombíkov.

Voľba obtiažnosti je nastaviteľná aj počas rozohranej hry a to považujem za rozhodný klad. Obtiažnosť je totiž neskutočne nevyrovnaná, niektoré z prvých úrovní som plnil snáď 30x a napokon som radšej znížil obtiažnosť, aby som si nevytrhal i posledné šedivé vlasy. Náročné mi prišli časovo obmedzené úrovne a niektorí bossovia. Treba prísť na správnu taktiku a potom to ide. Čisto teoreticky. Môže sa vám po väčšinu času súboja s bossom dariť, lenže časti stačí jedna chybička, protivník sa chytí, nepustí k vás k činu a potom sa už len zúfalo pozeráte na ubúdajúcu životnú energiu. Je to náročné, pretože správne načasovanie úderov a hlavne blokov hrá dôležitú úlohu, no to je údel arkád. Musí vás nahnevať, musí byť ťažká a hráčovi dokázať, že je obyčajný slaboch potupne vzlykajúci v kúte - samozrejme to neplatí pre nemenovaného šéfredaktora, ktorý je drsná hora svalov. Smrk. Lenže niektoré úrovne sú až príliš jednoduché a väčšinu prejdete na prvý, maximálne tak druhý raz, ale s ostatnými sa budete trápiť dlhšie. Väčšinu z misií ukončíte za minútku alebo dve, takže herná doba sa pri stovke úloh nezdá byť príliš veľká. Ono to ani nie je, ale možnosť iného rozdelenia bodov do odlišných vlastností by ma možno dokázali prinútiť skúsiť to znovu. Ďalším plusom je otvorenie Challange Mode, kde sa vymlátite do sýtosti, len musíte dohrať príbehovú časť. Možností je mnoho, ale všetky sú príliš chudobné. Nechcem porovnávať Urban Reign povedzme s Tekkenom 5, pri ktorom sa človek bavil desiatky hodín, ale aj The Warriors ponúkajú omnoho viac po stránke hrateľnosti i dĺžky. Urban Reign je akoby len pokusom či hráč vydrží zopár hodín mlátiť do gamepadu, potom gamepadom, neskôr päsťami a napokon hlavou, pretože sa mu nebude dariť a nasledovne znovu v hre. To všetko musí trvať len pár hodín (povedzme takých 5-6, pretože kupujúci sa bude snažiť hrať na vyššej obtiažnosti, na najľahšej by to zvládol za 4 hodiny čistého hrania) a potom sa uvidí. Ak by hra obsahovala viac svetov, bola by to skutočne výzva. Takto sa hráčovi začne niečo páčiť a máme tu koniec. 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Vyššie hodnotenie Urban Reign dať nemôžem z viacerých dôvodov a rozhodne to nie je pre priemerné technické spracovanie. Chcelo by to dlhšiu príbehovú kampaň a rozhodne viac voľnosti. Sto misií je pekná várka, ale príliš krátka. Ja by som bol radšej za časť mesta, kde sa hrdina voľne pohybuje (a kľudne by sa po začatí súboja mohla vytvoriť okolo hráčov klietka v štýle arény). Takto som si oddýchol každý deň približne pol hodinku a po týždni som sa ešte pokúšal dostať späť do hry v Challenge móde, ale už to nebolo ono. Je to mlátička, je to miestami náročná mlátička, dokonca má aj RPG prvky, ale prečo to Namco nemohlo dotiahnuť do konca?