Hanns-Christoph Nägerl z Innsbruckej univerzity (Rakúsko) s kolegami v superochladenom céziovom plyne ako prví pozorovali trojice častíc-bozónov (triméry), ktoré držia pokope bez väzby medzi ktoroukoľvek dvojicou. Roku 1970 ich predpovedal ruský fyzik Viktor Jefimov.
Tím Keivana Stassuna z Vanderbiltovej univerzity (USA) objavil v súhvezdí Orión vôbec prvú dvojicu hnedých trpaslíkov ("ani hviezda, ani planéta"), obiehajúcich spoločné ťažisko.
Andrew Gould z Ohijskej štátnej univerzity (USA) s kolegami objavili pri červenej trpaslíčej hviezde 9-tisíc svetelných rokov od Slnka planétu zo zmesi hornín a ľadu s hmotnosťou 13 Zemí a niekoľkonásobkom jej priemeru. Hviezdu obieha vo vzdialenosti nášho pása planétok.
Jacqueline Grebmeierová z Tennesseeskej univerzity (USA) s kolegami zistila, že severná časť Beringovho mora sa otepľuje, čo má závažné dopady na tamojšie cicavce, vtáky i ryby.
Hiroaki Kato z Kjótskej univerzity (Japonsko) s kolegami odhalil mechanizmus, ktorým v svätojánskych muškách (na obrázku) luciferáza, bioluminiscenčný enzým, ovláda farbu vydávaného svetla. Je za tým špecifická štruktúrna zmena zvyšku aminokyseliny izoleucín.
John Hutchinson a Stephen Gatesy z Kráľovského veterinárneho kolégia v Hatfielde (Veľká Británia) na základe funkčnej biológie a fyzikálnych princípov dosiaľ najrealistickejšie počítačovo zrekonštruovali postoje a pohyb "kráľa dinosaurov" dravého T. rex.
Početný tím na čele so Stevenom Schererom z Baylorovho medicínskeho kolégia (USA) predložil konečnú sekvenciu DNA ľudského chromozómu číslo 12. Je na ňom 1400 génov a 487 miest, kde mutácie spôsobujú známe choroby.
Gou Young Koh z Ústavu pre pokročilú vedu a technológiu v Daejeone (Južná Kórea) s kolegami vytvoril umelú variantu prírodnej bielkoviny angiopoietín-1, COMP-Ang1. Pri myšiach rieši komplikáciu diabetu - zlé hojenie rán. Na ľudskej verzii sa pracuje.
Tím Karen Asheovej z Minnesotskej univerzity (USA) odhalil pokusmi na myšiach jeden z prvých molekulárnych prejavov Alzheimerovej choroby hromadenie komplexov 12 amyloidových-b peptidov mimo mozgových buniek, no ešte nie plakov, narúšajúce pamäť.
Changbao Li z Michiganskej štátnej univerzity (USA) s kolegami zrejme odhalil konkrétnu genetickú mutáciu, ktorá bola kľúčom k domestikácii jednej z najdôležitejších svetových obilovín - ryže. Mutácia zabránila, aby z klasov ľahko vypadávali semená "vytriasaním".
FOTO - SATOŠI KURIBAJAŠI
