CHICAGSKI GENETICI VARUJÚ: AK NEMÁTE SPRÁVNY ENZÝM NA ODBÚRAVANIE KOFEÍNU Z ORGANIZMU, LEPŠIE JE ZMIERIŤ SA IBA S JEDNOU ŠÁLKOU KÁVY DENNE

Káva, mlieko a evolúcia očami genetiky

Oxfordský genetik Richard Dawkins kedysi prirovnal genetické dedičstvo človeka k digitálnemu archívu, zachytávajúcemu ...

Oxfordský genetik Richard Dawkins kedysi prirovnal genetické dedičstvo človeka k digitálnemu archívu, zachytávajúcemu stovky miliónov rokov vývoja života. Mohli by ste stráviť celý život čítaním tejto dávnej knižnice, a stále by ste toho nevedeli dosť ani o človeku, ani o jeho predchodcoch, ani o evolúcii či fungovaní života.

Každý nový genetický poznatok je iba nepatrným kamienkom, zasadeným do tejto nekonečnej mozaiky. Nech už sa pokúša objasniť čosi z génových záhad spôsobu, akým náš organizmus využíva kofeín, alebo pátra po možných zmenách v genóme našich predkov v časoch, keď prestávali byť lovcami a začali sa stávať poľnohospodármi.

Kávu áno, ale len s génom CYP1A2*1A

Málokedy genetický výskum zatne do takej živej problematiky, ako sú naše každodenné návyky. O kofeíne sa už napísalo veľa. Poznáme odporučené maximálne dávky, vieme, že vcelku nie je taký škodlivý, ako sa myslelo v 20. storočí, dokonca môže v určitých prípadoch aj pomáhať. Lenže všetko je zložitejšie. Podľa vedcov z Torontskej univerzity totiž rozhodujú o jeho škodlivosti či prospešnosti pre určitého človeka enzýmy, ktoré v tele odbúravajú kofeín. Čím rýchlejšie to dokážu, tým lepšie. Ako pre časopis New Scientist zhrnul šéf torontského tímu Ahmed El-Sohemy - čím dlhšie zostáva kofeín v organizme, tým väčšie škody môže narobiť.

Enzýmy, odbúravajúce kofeín, vytvára gén CYP1A2. Ľuďom, ktorí majú dve kópie CYP1A2*1A, mizne kofeín z organizmu až štyrikrát rýchlejšie ako tým, ktorí majú dominantný gén CYP1A2*1F. O týchto génových variantoch sa vie už od počiatku 90. rokov uplynulého storočia. To nové, čo priniesol tím El-Sohemyho, sa týka ich vplyvu na choroby srdca a ciev. Vedci zistili, že ľudia s druhým typom génu (teda s tým pomalším, pokiaľ ide o odbúravanie kofeínu) majú o 36 percent zvýšené riziko infarktu, ak vypijú dve-tri šálky kávy denne v porovnaní s tými, ktorí majú rovnaký génový variant, vypijú však iba jednu šálku. Keď si neopatrne dajú štyri a viac káv denne, riziko zlyhania srdca im stúpa až na 64 percent (!). Kofeín u nich totiž blokuje účinky hormónu adenozínu, ktorý udržiava priechodné cievy.

Na druhej strane tí, ktorí majú vo svojich génoch zakódované rýchlejšie odbúravanie kofeínu a vypijú dve a viac šálok kávy denne, si znížia riziko infarktu o 22 percent v porovnaní s majiteľmi rovnakého génu, ktorí vypijú iba jednu kávu alebo jej neholdujú vôbec. V tomto zrkadle vyzerá odmietanie kávy dokonca ako priestupok voči vlastnému zdraviu.

Tento výskum rúca všeobecné predstavy o odporúčaných či prehnaných dávkach kofeínu. Hovorí sa, maximálne štyri šálky a dosť, lenže ak nevieme, aká alela génu CYP1A2 s ním v našich útrobách hospodári, mali by sme sa uspokojiť iba s jednou šálkou, ako to odporučil aj El-Sohemy. Aj keď tiež zdôraznil, že je predčasné robiť z jednej štúdie závery a že vo výskumoch treba pokračovať, červík pochybností, ktorý bude vŕtať v hlavách mnohých kávičkárov, už vyliezol na denné svetlo. Čo teraz? Nechať si zmapovať genóm, alebo radšej nič nevedieť? Štatisticky je to približne 1:1, lebo štúdia El-Sohemyho tímu zahŕňa štyri tisícky ľudí, a 55 percent z nich malo verziu génu, ktorá vyrába pomalší enzým. Mimochodom, prestali by ste piť kávu, ak by ste vedeli, aký CYP vás má v rukách?

Milovníci mlieka to majú ľahšie

Chicagska univerzita, zdá sa, sa špecializuje na skúmanie evolúcie v akcii. V uplynulom roku odtiaľ vyšiel výskum Brucea Lahna, ktorý dokazoval, že zmeny dvoch génov, regulujúcich vývoj ľudského mozgu, sa mohli odohrať pred niekoľkými tisíckami či desiatkami tisíc rokov; podľa Lahna je takmer isté, že minimálne mozog anatomicky moderného človeka nemohol byť geneticky "hotový" pred 150-tisíc rokmi, kam sa približne datuje jeho vznik. Otázne, samozrejme, je, kam vývoj mozgu smeruje, a Lahn vôbec nevylúčil, že prírodný výber uprednostňoval tých "hlúpejších" pred "múdrejšími" (úvodzovky preto, že doteraz vlastne nevieme merať inteligenciu, najmä jej rôzne druhy; ide teda skôr o hodnotenia, pochádzajúce z ľudovej psychológie).

Teraz prišiel s novým evolučno-genetickým výskumom opäť tím z tej istej univerzity, ktorý vyvinul zaujímavý štatistický test. Ako informoval New Scientist, test umožňuje odhaliť tie oblasti v genóme človeka, s ktorými sa evolúcia pohrala približne počas uplynulých 15-tisíc rokov. Práve v tomto období moderní ľudia prežívali záver doby ľadovej a postupne sa začínali usadzovať a obrábať polia.

Vynález poľnohospodárstva načisto zmenil spôsob vývoja ľudskej civilizácie. Ako ukázal chicagsky tím, s najväčšou pravdepodobnosťou sa to prejavilo aj v genóme. Podľa člena tímu Jonathana Pritcharda si po prechode na poľnohospodárstvo žalúdok človeka musel zvykať na stravu, s ktorou sa predtým nestretol. Preto sa začal šíriť okrem iných génových noviniek aj variant génu, ktorý zlepšuje trávenie laktózy, pochádzajúcej z kravského mlieka, ktoré je významnou potravinou dodnes. Definitívny dôkaz o niekdajšej genetickej evolúcii pri spracovaní mlieka v ľudskom organizme by mala poskytnúť podrobná analýza zmien v bielkovinách a spôsobu, akým ovplyvňujú stav celého organizmu (nezabúdajme, že gény sú iba súborom inštrukcií, ktoré vykonávajú bielkoviny, vyrábané v bunke).

Logická sa však zdá aj nasledujúca úvaha. Milovníci mlieka majú v porovnaní s konzumentmi kávy evolučne prepracovanejší tráviaci a metabolický mechanizmus, zrejme aj preto dnes v populácii nenájdeme veľa ľudí, ktorí nevedia tráviť laktózu. Káva sa však začala vo väčšom piť až niekedy v 17. storočí, aspoň v Európe, a azda preto až polovica populácie (minimálne tej európskej) s ňou ešte môže mať vážne problémy. Ktovie, či o niekoľko tisíc rokov nebudú gény, regulujúce odbúravanie kofeínu príliš pomaly, načisto vytlačené z ľudského dedičstva.

Pitie kávy v tieni génov

Genetické dedičstvo zapísané v jadre bunky zachytáva stovky miliónov rokov vývoja človeka. Vedci z Torontskej univerzity zistili, že ľudia s jedným typom génu majú väčšie riziko infarktu po vypití troch káv denne. Naopak u ľudí s druhým typom génu väčšie množstvo kofeínu pomáha a možnosť zlyhania srdca sa znižuje.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 384
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 292
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 307
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 139
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 203
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 018
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 592
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 875
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 584

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop