CHICAGSKI GENETICI VARUJÚ: AK NEMÁTE SPRÁVNY ENZÝM NA ODBÚRAVANIE KOFEÍNU Z ORGANIZMU, LEPŠIE JE ZMIERIŤ SA IBA S JEDNOU ŠÁLKOU KÁVY DENNE

Káva, mlieko a evolúcia očami genetiky

Oxfordský genetik Richard Dawkins kedysi prirovnal genetické dedičstvo človeka k digitálnemu archívu, zachytávajúcemu ...

Oxfordský genetik Richard Dawkins kedysi prirovnal genetické dedičstvo človeka k digitálnemu archívu, zachytávajúcemu stovky miliónov rokov vývoja života. Mohli by ste stráviť celý život čítaním tejto dávnej knižnice, a stále by ste toho nevedeli dosť ani o človeku, ani o jeho predchodcoch, ani o evolúcii či fungovaní života.

Každý nový genetický poznatok je iba nepatrným kamienkom, zasadeným do tejto nekonečnej mozaiky. Nech už sa pokúša objasniť čosi z génových záhad spôsobu, akým náš organizmus využíva kofeín, alebo pátra po možných zmenách v genóme našich predkov v časoch, keď prestávali byť lovcami a začali sa stávať poľnohospodármi.

Kávu áno, ale len s génom CYP1A2*1A

Málokedy genetický výskum zatne do takej živej problematiky, ako sú naše každodenné návyky. O kofeíne sa už napísalo veľa. Poznáme odporučené maximálne dávky, vieme, že vcelku nie je taký škodlivý, ako sa myslelo v 20. storočí, dokonca môže v určitých prípadoch aj pomáhať. Lenže všetko je zložitejšie. Podľa vedcov z Torontskej univerzity totiž rozhodujú o jeho škodlivosti či prospešnosti pre určitého človeka enzýmy, ktoré v tele odbúravajú kofeín. Čím rýchlejšie to dokážu, tým lepšie. Ako pre časopis New Scientist zhrnul šéf torontského tímu Ahmed El-Sohemy - čím dlhšie zostáva kofeín v organizme, tým väčšie škody môže narobiť.

Enzýmy, odbúravajúce kofeín, vytvára gén CYP1A2. Ľuďom, ktorí majú dve kópie CYP1A2*1A, mizne kofeín z organizmu až štyrikrát rýchlejšie ako tým, ktorí majú dominantný gén CYP1A2*1F. O týchto génových variantoch sa vie už od počiatku 90. rokov uplynulého storočia. To nové, čo priniesol tím El-Sohemyho, sa týka ich vplyvu na choroby srdca a ciev. Vedci zistili, že ľudia s druhým typom génu (teda s tým pomalším, pokiaľ ide o odbúravanie kofeínu) majú o 36 percent zvýšené riziko infarktu, ak vypijú dve-tri šálky kávy denne v porovnaní s tými, ktorí majú rovnaký génový variant, vypijú však iba jednu šálku. Keď si neopatrne dajú štyri a viac káv denne, riziko zlyhania srdca im stúpa až na 64 percent (!). Kofeín u nich totiž blokuje účinky hormónu adenozínu, ktorý udržiava priechodné cievy.

Na druhej strane tí, ktorí majú vo svojich génoch zakódované rýchlejšie odbúravanie kofeínu a vypijú dve a viac šálok kávy denne, si znížia riziko infarktu o 22 percent v porovnaní s majiteľmi rovnakého génu, ktorí vypijú iba jednu kávu alebo jej neholdujú vôbec. V tomto zrkadle vyzerá odmietanie kávy dokonca ako priestupok voči vlastnému zdraviu.

Tento výskum rúca všeobecné predstavy o odporúčaných či prehnaných dávkach kofeínu. Hovorí sa, maximálne štyri šálky a dosť, lenže ak nevieme, aká alela génu CYP1A2 s ním v našich útrobách hospodári, mali by sme sa uspokojiť iba s jednou šálkou, ako to odporučil aj El-Sohemy. Aj keď tiež zdôraznil, že je predčasné robiť z jednej štúdie závery a že vo výskumoch treba pokračovať, červík pochybností, ktorý bude vŕtať v hlavách mnohých kávičkárov, už vyliezol na denné svetlo. Čo teraz? Nechať si zmapovať genóm, alebo radšej nič nevedieť? Štatisticky je to približne 1:1, lebo štúdia El-Sohemyho tímu zahŕňa štyri tisícky ľudí, a 55 percent z nich malo verziu génu, ktorá vyrába pomalší enzým. Mimochodom, prestali by ste piť kávu, ak by ste vedeli, aký CYP vás má v rukách?

Milovníci mlieka to majú ľahšie

Chicagska univerzita, zdá sa, sa špecializuje na skúmanie evolúcie v akcii. V uplynulom roku odtiaľ vyšiel výskum Brucea Lahna, ktorý dokazoval, že zmeny dvoch génov, regulujúcich vývoj ľudského mozgu, sa mohli odohrať pred niekoľkými tisíckami či desiatkami tisíc rokov; podľa Lahna je takmer isté, že minimálne mozog anatomicky moderného človeka nemohol byť geneticky "hotový" pred 150-tisíc rokmi, kam sa približne datuje jeho vznik. Otázne, samozrejme, je, kam vývoj mozgu smeruje, a Lahn vôbec nevylúčil, že prírodný výber uprednostňoval tých "hlúpejších" pred "múdrejšími" (úvodzovky preto, že doteraz vlastne nevieme merať inteligenciu, najmä jej rôzne druhy; ide teda skôr o hodnotenia, pochádzajúce z ľudovej psychológie).

Teraz prišiel s novým evolučno-genetickým výskumom opäť tím z tej istej univerzity, ktorý vyvinul zaujímavý štatistický test. Ako informoval New Scientist, test umožňuje odhaliť tie oblasti v genóme človeka, s ktorými sa evolúcia pohrala približne počas uplynulých 15-tisíc rokov. Práve v tomto období moderní ľudia prežívali záver doby ľadovej a postupne sa začínali usadzovať a obrábať polia.

Vynález poľnohospodárstva načisto zmenil spôsob vývoja ľudskej civilizácie. Ako ukázal chicagsky tím, s najväčšou pravdepodobnosťou sa to prejavilo aj v genóme. Podľa člena tímu Jonathana Pritcharda si po prechode na poľnohospodárstvo žalúdok človeka musel zvykať na stravu, s ktorou sa predtým nestretol. Preto sa začal šíriť okrem iných génových noviniek aj variant génu, ktorý zlepšuje trávenie laktózy, pochádzajúcej z kravského mlieka, ktoré je významnou potravinou dodnes. Definitívny dôkaz o niekdajšej genetickej evolúcii pri spracovaní mlieka v ľudskom organizme by mala poskytnúť podrobná analýza zmien v bielkovinách a spôsobu, akým ovplyvňujú stav celého organizmu (nezabúdajme, že gény sú iba súborom inštrukcií, ktoré vykonávajú bielkoviny, vyrábané v bunke).

Logická sa však zdá aj nasledujúca úvaha. Milovníci mlieka majú v porovnaní s konzumentmi kávy evolučne prepracovanejší tráviaci a metabolický mechanizmus, zrejme aj preto dnes v populácii nenájdeme veľa ľudí, ktorí nevedia tráviť laktózu. Káva sa však začala vo väčšom piť až niekedy v 17. storočí, aspoň v Európe, a azda preto až polovica populácie (minimálne tej európskej) s ňou ešte môže mať vážne problémy. Ktovie, či o niekoľko tisíc rokov nebudú gény, regulujúce odbúravanie kofeínu príliš pomaly, načisto vytlačené z ľudského dedičstva.

Pitie kávy v tieni génov

Genetické dedičstvo zapísané v jadre bunky zachytáva stovky miliónov rokov vývoja človeka. Vedci z Torontskej univerzity zistili, že ľudia s jedným typom génu majú väčšie riziko infarktu po vypití troch káv denne. Naopak u ľudí s druhým typom génu väčšie množstvo kofeínu pomáha a možnosť zlyhania srdca sa znižuje.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Smer opúšťajú nitrianski členovia, nepáčia sa im kšefty

Predseda miestneho klubu je nespokojný.

KOMENTÁRE

SPD či FDP, to je otázka

Ak skončí SPD zase ako menšia vládna strana, z tieňa kresťanských demokratov nevylezie nikdy.

Neprehliadnite tiež

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.

Gates: Ctrl-Alt-Del bola chyba, malo to byť špeciálne tlačidlo

Dnes už túto kombináciu používajú viac v podnikoch ako domácnostiach, kedysi krotila počítače.

DETSKÁ RUBRIKA

Kone nám tisícky rokov uľahčujú život. Svoju silu si neuvedomujú

Splašený kôň môže človeku ublížiť, ak urobí nečakaný skok alebo vyhodí kopytami, nerobí to však schválne. Kone totiž nie sú agresívne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 800
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 6 519
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 624
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 309
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 023
  6. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 982
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 895
  8. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 850
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 744
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 224