ám amerického ministerstva spravodlivosti o informácie o tých, čo vyhľadávajú pornografiu.
"Mám v zámere poskytnúť vláde určitý kompromis," povedal sudca. Reagoval tak na krok ministerstva, ktoré výrazne obmedzilo požiadavky na objem dát. Namiesto pôvodnej žiadosti o milióny až miliardy otázok a výsledkov hľadaní bude ministerstvo chcieť len rádovo tisíce dát. Sudca dodal, že rozhodnutie v tejto veci urobí "veľmi skoro".
Spor ukáže, do akej miery môžu používatelia veriť Googlu, že ochráni ich súkromie. Iné internetové firmy Yahoo a Microsoft sa žiadosti vlády podrobili s uistením, že nepôjde o špecifické individuálne dáta, ale len o všeobecné zoznamy vyhľadávaných slov.
Vláda prezidenta Georgea Busha chce Google prinútiť k odovzdaniu dát na základe požiadavky ministerstva spravodlivosti zmeniť rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2004. V ňom sa upravuje postup pri penalizácii prevádzkovateľov webových stránok, ktorí deťom umožňujú prezerať si pornografický materiál.
Google sa okrem narušenia súkromia obáva, že odovzdanie dát by odhalilo spôsob fungovania jeho technológie, teda jeho hlavného obchodného tajomstva. Vzdorovanie Google v USA však ostro kontrastuje s ústupkami firmy v Číne. Aby mohla pôsobiť na čínskom trhu, sľúbila firma Čínskej vláde, že bude cenzurovať politicky citlivé prvky.
Prípad vláda versus Google podľa analytikov naznačuje, že je len otázkou času, kedy začnú úrady požadovať prístup k individuálnym internetovým záznamom, rovnako ako to už vyšetrovacie úrady robia pri záznamoch v knižniciach alebo pri zdravotnej dokumentácii. "Práva, ktoré máme doma, nie sú tie isté, ktoré máme pri počítači," povedal agentúre Reuters internetový analytik Michael Parekh.
