;) |
Veľakrát v spojitosti s touto hrou odznelo slovné spojenie „alternatívna minulosť.“ Myslím, že je vhodné začať opisom toho, čo pod tým v prípade Übersoldiera rozumieme. Najlepšie nám na tieto účely poslúži preklad prológu. Jeho prvá časť vychádza z historických reálií. V roku 1938 nemecká expedícia Ernsta Shäffera dorazila do tibetského mesta Lhasa. Financovala ju Anenerbe, nacistická organizácia, súčasť SS zaoberajúca sa okultizmom. Aj napriek vrúcnemu prijatiu tibetskými mníchmi sa Shäfferovi nepodarilo nič démonické objaviť, a tak sa s prázdnymi rukami vrátil do Berlína. Taká je skutočnosť. Autori z Burut Creative Team sa nás ale snažia presvedčiť o opaku a po vete: „Mohlo sa to stať takto, no nestalo sa,“ nám otvárajú brány do sveta v réžii ich bujnej fantázie.
Shäffer sa nevrátil s prázdnymi rukami, ale so starobylým dokumentom. S návodom, ako oživiť mŕtvych. Po niekoľkých experimentoch zistil, že šok zo smrti dáva ľudom nadprirodzené sily. SS prirodzene nezaháľala s vytvorením Nadvojaka – nezraniteľného zabijaka, bojovníka bez strachu. Šok zo smrti ale nanešťastie poškodí aj centrá mozgu, ktoré vnímajú subordinačné vzťahy. Takto oživení vojaci teda nepočúvali žiadne príkazy. Aj keď sa problém postupne podarilo odstrániť, vznikol medzičasom voči experimentu slušný odbor, ktorý sa sformoval až do odboja. Ako Karl Soltz – kedysi živý nemecký vojak, teraz nemŕtvy výtvor z ranného štádia projektu Übersoldier – na tomto mieste konečne zasahuje do deja hráč, hnaný motívom pomstiť sa za svoje znetvorenie.
Hru už nejaký ten rôčik vyvíja kreatívny (aspoň to majú vo svojom názve) tím Burut. Pôvodne bola známa ako East Front a oná kreatívnosť autorov sa chcela prezentovať hlavne novými prvkami, ktoré opäť raz, ako to už býva, mali posúvať a búrať hranice FPS žánru. Naplánovaná bola tvorba enginu simulujúceho emócie a psychický stav hrdinu, čo malo mať vplyv na výkon rôznych akcií. Sľubované boli situácie, v ktorých sa musí hráč rozhodnúť do niekoľkých sekúnd. To sa malo odraziť aj vo vývoji príbehu. A to všetko v dvoch módoch, realistickom a fantastickom...
;) | ;) | ;) | ;) |
Výrazy „naplánované a sľubované“ v kombinácii s minulým časom slovesa „byť“ v predošlých vetách ale neveštia nič dobré. Asi ste sa z nich dovtípili, že žiaden z týchto prvkov nakoniec do hry autori nezakomponovali. Navyše im v rozpočte nezostali ani prostriedky na testovanie multiplayeru, ktorý preto absentuje. Ide predsa len o budget a ja nemám v úmysle kritizovať tvorcov z malej firmy za to, že im nedostatok financií neumožňuje spraviť hru úplne podľa vlastných predstáv. O to viac, že Übersoldier sa hrá celkom príjemne. Realita je ale taká, že niečo dopredu prezentovali ako revolučný počin, a to niečo ním samozrejme nie je. Pri najlepšej vôli produkt ani autorov nezhadzovať mi prosto nedá nenapísať, že kvôli chýbajúcemu multiplayeru (dnes v FPSkách doslova štandardnému prvku) je teda celý projekt skôr ako revolúciou v žánri krokom späť. Nehovorím, že ide o zlú hru, ale nemienim ani zastierať sklamanie po mojom očakávaní spôsobenom megalomanskými sľubmi.
Už sme si teda povedali, že revolúcia sa nekoná. No ani tá nie je vždy potrebná na to, aby hra bola vcelku príjemná a dobrá. To je presne prípad Übersoldiera, a veľmi by mu pomohlo, keby bol takto od začiatku prezentovaný. Pretože náš preview disk predstavoval takmer celú jeho finálnu podobu, môžeme sa pustiť do hodnotenia jednotlivých aspektov podobne ako pri recenzii.
Po grafickej stránke je hra naozaj pekná, povedal by som, že ide o viac ako o štandard, a keby aj nie, tak minimálne o jeho vysoký stupeň (aj s prihliadnutím na to, za akých podmienok hra vznikala). „Živelné“ efekty sú vysoko realistické. Keď som prvýkrát videl plamene, mal som chuť vytiahnuť z chladničky špekáčky a keď som zazrel vodu, skoro som sa nahodil do plaviek. Motion capture, zobrazenie prostredia, textúry – všetko je veľmi dobré! Pravdou ale je, že sa za to platí hardwarovými nárokmi. Pri rovnakom stupni antialiasingu, filtrovania a „pixelshaderovania“, aký som mal nastavený pri Call of Duty 2, mi Übersoldier už sekal. Iste by sa dalo s optimalizáciou pohrať aj viac, ale pretože o chvíľu nastane masový update hardwaru kvôli Oblivionu, snáď to nebude až takou výraznou prekážkou :) Celkom zaujímavým paradoxom je, že na to, ako dobre vyzerá Übersoldier in-game, sú jeho „ out-game“ filmečky dosť hnusné, akoby zastrené, s horšími textúrami. Ale keďže príbeh je v takomto type akcií na druhej koľaji (a treba povedať, že v tejto sa končí obzvlášť plytko), dá sa to šarmantne prehliadnuť.
Prekvapí hlavne Ragdoll systém dôstojne simulujúci fyzikálne zákony. Guľky všetky predmety rozpohybujú v závislosti na tom, kam do nich strieľate. Telá nepriateľov krásne prepadávajú cez zábradlia, efektne odlietavajú pri výbuchoch, mŕtvoly sa nádherne ukladajú na zem v závislostí od prostredia (celkom zvrátené formulácie, čo? a to som ešte ani nezdôraznil, aké zábavné je strieľať do nich po smrti a obdivovať pri tom schopnosti enginu!). Skvelý je aj pohyb predmetov, všetko reaguje ako v skutočnosti. No autori sa pravdepodobne veľmi nechali uniesť týmito efektmi, a tak nastavili až prehnane vysokú citlivosť prostredia. Dôsledok je, že sa väčšinou cítite ako buldozér. Stačí sa priblížiť ku stolu, a ten sa hneď prevráti, všetko z neho popadá, rozhádže sa. Stačí sa zľahka otrieť o presklennú skrinku, a tá sa hneď rozmláti... Je nádherné to sledovať, ale predsa len by bolo vhodnejšie uspôsobiť túto interakcia na nižšiu citlivosť, resp. tak, aby aj intenzita vášho pohybu mala vplyv na to, ako prostredie reaguje. Celkový dojem z enginu je ale i napriek tomu naozaj veľmi kladný.
HUD a interface sú úplne štandardné. Ponuka zbraní je pomerne široká, nájdete tu všetky dôležité hračičky vytvorené verne podľa historických predlôh. Dokopy je ich 16. Sú rozdelené do piatich kategórií (pistols, rifles, machine guns, heavy guns, granades), pričom z každej môžete niesť jednu. Rozhodovať sa napríklad medzi panzershrekom a plameňometom je celkom ťažké, pretože blbnúť s oboma je veľká zábava. Rakety navyše neletia priamo, ale sledujú balistickú krivku, čo veľmi osviežuje mierenie. Rozhodovať sa v prípade granátov a pištolí je omnoho ľahšie, lebo táto kategória má len po jednom zástupcovi.
;) | ;) | ;) | ;) |
Drasticky mi chýbala možnosť hádzať granáty stiskom jedného klávesu. Musíte si ich najprv nascrollovať myšou, potom voľbu potvrdiť a až tak ich môžete vrhnúť. Teda ak vás medzičasom nezabijú. Najviac ale zamrzí malá škála pohybov. Nemôžete sa vykláňať spoza rohov, plaziť sa, líhať si do zákopov (dá sa iba prikrčiť, a aj vtedy musíte kláves stále držať), nemôžete dokonca ani zrýchliť, či spomaliť. Veľká škoda. Keby to všetko fungovalo, dalo by sa do hry viac vžiť. Takto je prechádzanie vlastne len bohapustým priamočiarym kosením nepriateľov. Je to zábava, ale zastrieť fakt, že ide o síce podarenú, ale naozaj iba o obyčajnú, ničím nevynikajúcu FPSku, sa už nedá.
Mierne spestrenie ponúka vaša špeciálna schopnosť, teda štít, ktorý zastavuje guľky. Ak sa nimi dotknete nepriateľov, ublížia im. Keď je navyše poriadne nabitý, tak po tom, čo ho vypnete, dokáže tieto guľky vymrštiť späť, akoby ste ich vystrelili. Neposkytuje ale ochranu pred granátmi a pred nepriateľmi, ktorí na vás útočia údermi. Dopĺňa sa, ak sa vám v istom časovom limite podarí dať tri headshoty. Musím sa ale priznať, že som tento štít príliš nezapínal. Situácie, kedy by bolo jeho použitie nevyhnutné, tu vlastne ani nie sú a veľakrát je omnoho jednoduchšie niekam vraziť a všetkých vystrieľať bez zbytočného zdržiavania sa jeho aktiváciou.
Ďalším spestrením je možnosť zvyšovať si maximálnu hodnotu zdravia tak, že počas krátkeho časového úseku zabijete troch nepriateľov nožom. Mäsiarčiť, a teda nahrabávať zdravie, sa oplatí rovno na začiatku, lebo neskôr vám napríklad takých 130 hitpointov môže prísť celkom vhod. Slovo „spestrenie“ do tretice a poslednýkrát využijem na opis levelu, v ktorom ovládate ponorkou s jej príslušenstvom. Zostreľujete tak nepriateľské plavidlá a neskôr ešte likvidujete letecké nálety. Ide ale doslova o niekoľkominútovú a jednorázovú vsuvku, uvidíme, či sa takýchto situácií prebojuje do plnej verzie viac.
Preview disk ešte neobsahoval všetky zvuky a navyše v hre až na pár výnimočných prípadov úplne absentoval aj dabing. Hodnotiť túto kategóriu sa teda príliš nedá. Prítomné zvuky sa javili veľmi fajn, aj keď niektoré prostredia sú trochu „hluchšie“, ako by človek čakal. Ale hovorím, že po tejto stránke nie je Übersoldier dokončený, takže to treba brať s rezervou.
Náročnosť je voliteľná, na tej strednej by vám zdolanie niečo mála vyše 10 levelov malo zabrať približne rovnaký počet hodín. Prechádzanie je dosť lineárne, opakovať ho viackrát má asi zmysel iba s časovým odstupom (alebo vzápätí so zvýšenou obtiažnosťou, no iba ak to považujete za výzvu). Umelá inteligencia nepriateľov je OK. Nedá sa vychváliť v tom zmysle, že by ma niečím prekvapili, ale zas ani haniť za to, že by konali sprosto. Varujú sa pred granátmi, keď majú na mále, snažia sa občas aj zdrhnúť. Najčastejšie ide ale z vašej aj z ich strany len o zbesilé strieľanie do poslednej kvapky krvi (alebo čo to vlastne ako tento pseudofrankenstein máte).
;) | ;) | ;) | ;) |
Na vyrieknutie definitívneho záverečného verdiktu je ešte priskoro. Dovolím si ho ale odhadnúť na niečo okolo 70-tich percent. Menej by to byť nemalo Ak sa do hry dostanú ešte nejaké ďalšie prvky alebo nastane vylepšenie niektorých už zahrnutých (aj keď to ťažko), budem sa len tešiť, že Übersoldier rúbe vyššie. Jeho budúcnosť ale vidím skôr takto: Ak je niekto príležitostný FPS hráč, asi sa mu viac oplatí siahnuť po osvedčených klenotoch žánru ako Half-Life 2, F.E.A.R. alebo Call of Duty 2. Vášnivých milovníkov a pokorovateľov každej 1st person akcie bude Übersoldier iste chvíľu baviť a ocenia niektoré jeho kvality. Na najčestnejšie miesto na ich poličke vedľa spomínaných výstavných FPS kúskov sa ale pravdepodobne ani s aktivovaným štítom na odrážanie guliek neprestrieľa. Dôvodom sú samozrejme uvedené nedostatky, no hlavne mu k tomu chýba taká dokonalá atmosféra. Asi to bude zábavná, technicky zvládnutá, no trochu neosobná, obyčajná strieľačka. A skoro by som zabudol: dorazí k nám v máji a jeho odporúčaná maloobchodná cena je 999 Sk, čo by mohlo byť celkom primerané.
