 Umelecká vízia "bobrochvosta vydrepodobného" spred 164 miliónov rokov. |
Objav fosílie z Číny posúva jestvovanie cicavcov, ktoré lovili korisť vo vode, o vyše 100 miliónov rokov do minulosti. Je to tiež najstarší známy cicavec s doloženou kožušinou. V časopise Science nález oznámil a opísal Qiang Ji z Nankinskej univerzity (Čína) s dvomi krajanmi a jedným americkým kolegom.
Vtákopyskový bobor
Fosília sa našla v geologickej formácii Jiulongshan v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko na severovýchode Číny. Táto oblasť je v poslednom čase známa mnohými unikátnymi objavmi z praveku.
Novú fosíliu vydala vrstva stará 164 miliónov rokov, pochádza teda zo strednej jury (jura, druhý z troch útvarov druhohôr, trvala od doby pred 206 miliónmi rokov do doby pred 144 miliónmi rokov). Vrstva obsahovala aj početné fosílie dinosaurov, lietajúcich jašterov-pterosaurov, obojživelníkov a hmyzu.
Tvor výzorom pripomínal kombináciu uvedenú v titulku tohto odseku. Od ňufáka po koniec chvosta meral 42,5 centimetra, lebku mal dlhú asi šesť centimetrov; niektoré súčasti sa nezachovali dobre, preto je tento údaj iba približný. Fosília však jednoznačne preukazuje, že mal hustú kožušinu, čo je najstarší známy prípad takto vyzerajúceho cicavca.
Objavitelia ho pomenovali Castorocauda lutrasimilis. Stačí byť aspoň trochu oboznámený so zvieratami našej prírody a stretnúť sa občas aj s ich vedeckými menami, aby bolo jasné, že tento názov znamená čosi ako "bobrochvost vydrepodobný". Popri sugestívnom chvoste totiž podrobnosti chrupu naznačujú, že tvor sa živil jednak rybami ako tuleň, jednak rybami a vodnými bezstavovcami ako vydra.
Plával a žil v norách
Ďalšie anatomické adaptácie potvrdzujú polovodný spôsob života, najmä schopnosť rýchlo plávať a pružne manévrovať, ako aj to, že žil v norách. Práve prispôsobením predných končatín zvlášť pripomínal dodnes žijúceho vtákopyska. Ten si však nimi nielen vyhrabáva nory, ale aj "vesluje" pri plávaní a potápaní, čo zrejme bolo dôležité aj pre C. lutrasimilis.
Jeho vlastnosti teraz osvetľujú viaceré neskoršie nálezy z kriedy, posledného útvaru druhohôr (pred 144 až 65 miliónmi rokov). Hoci C. lutrasimilis nebol nijaký obor, ktorý by sa vyrovnal svojim dinosaurím súčasníkom, je to najväčší známy cicavec alebo cicavcom podobný tvor z jury. Jeho hmotnosť však stále dosahovala iba necelý kilogram. Všetky ostatné podobné jurské tvory sú však oveľa menšie, doterajší rekordér vážil asi pol kilogramu. Všeobecne to boli hmyzožravce a všežravce.
Druhohory, to nie sú iba dinosaury
C. lutrasimilis ukazuje, že rozrôznenie a spôsob života cicavcov boli už v jure oveľa pestrejšie, ako sa donedávna myslelo. Hoci počiatky cicavcov sa v podstate prelínajú s počiatkami dinosaurov ešte v triase (prvý útvar druhohôr, pred 248 až 206 miliónmi rokov), mnohí ich brali ako drobné piskorovité tvory, prevažne nočné, ktoré vegetovali v tieni kráľov druhohôr a evolučnú šancu dostali až po vymretí veľkých dinosaurov v ich závere. Tento obraz už narušili iné nedávne nálezy (napríklad dravého cicavca, ktorý sa preukázateľne živil malými dinosaurami). C. lutramilis posúva oveľa hlbšie do minulosti vodný dravý spôsob života cicavcov, doteraz známy až zo začiatku treťohôr.
Ako v Science konštatoval komentátor objavu Thomas Martin zo Seckenbergovho výskumného ústavu vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), stojíme na prahu dramatickej zmeny pohľadu na evolučnú históriu cicavcov. Možno dodať, že novoobjavené fosílie iba potvrdzujú údaje získané analýzou DNA. Podľa tej sa druhohorné osudy našej zoologickej skupiny javili oveľa pestrejšie už niekoľko rokov, odkedy sú známe prvé genómy cicavcov.
 Snímka fosílie a zodpovedajúca schéma kostry. ILUSTRÁCIE - MARK A. KLINGER/CMNH, SCIENCE |
