Torino 2006 – Olympiáda doma

Keď sa barón Pierre de Coubertin pokúšal o znovuobnovenie olympijských hier, určite netušil, aké kolosálne rozmery táto najmä športová udalosť dosiahne. Olympiáda je dnes výnimočne sledovaná, o cenné olympíjske kovy súťaží čoraz viac športovcov v stále väčšom počte športových disciplín. V dnešnej dobe však nie zaujímavý len športový rozmer. Takto ohromne vnímané podujatie je zároveň aj magnetom na peniaze. Všetko, čo ma niečo spoločné s piatimi kruhmi, dokáže zarábať a zvyčajne aj zarába.

V olympijskej atmosfére dnešných dní sa v ponuke herných obchodov nachádza jeden z takýchto produktov ťažiaci z popularity hier. Torino 2006 je dokonca oficiálnym hernym titulom 20. zimnej olympiády, ktorá sa tentokrát, ako všetci veľmi dobre vieme, koná v severotalianskom meste Turín. Počítačová hra, oficiálne odobrená a podporená Medzinárodným olympijským výborom, sa neobjavuje na monitoroch prvýkrát. Súťažiť sme už mohli na olympiádach v Salt Lake City, či letných hrách v Aténach a Sydney. A určite si viacerí spomenú na predchodcov športových hier, ktorí stáli na začiatku klávesnicových orgií: legendárne Summer a Winter Challange. Kým tento úvodný kúsok takmer zľudovel (s odstupom času a s dávkou nostalgie sa nám všetko staršie zdá možno lepšie, na tú dobu to bola veľmi podarená a hrateľná vec), posledné, už oficiálne verzie olympiád nedopadli veľmi dobre. Pomerne nízka úroveň hrateľnosti a nápaditosti s niekedy taktiež nie celkom uspokojivým technickým spracovaním spôsobili, že hry zimných a letných olympiád vydržali zabávať len chvíľku, a aj to možno viac vďaka atmosfére samotnej skutočnej olympiády.

Preto som bol veľmi zvedavý, ako je na tom v tomto smere Torino 2006. Autormi titulu sú spoločnosti 2K Sports, resp. 49Games. Obe nie sú v spracovávaní športu na počítačoch žiadni začiatočníci, a preto sa dalo predpokladať, že dobrú povesť potvrdia aj pri tomto titule.

Olympijský oheň teda horí, poďme sa pozrieť na olympiádu na vlastnej koži.

A veru, všetko začína podľa plánu. Máme tu olympijský symbol piatich kruhov a keďže je to „oficialitka“, hneď v úvode sa objaví aj logo turínskej olympiády. Tým sa ale výpočet prvkov, ktoré by mohli poukazovať na to, že ide o olympijské hry, pomaly končí. Dokonca aj ten oheň horiaci nad Turínom by sme v hre márne hľadali. Žiaden otvárací ceremoniál sa nekoná, do hry sa dostávame tak nejak in medias res. Je to škoda, lebo atmosféra je to, čo priťahuje množstvo športovcov na olympiádu. V hre však chýba, je to tam také suchšie, akoby tam boli len nasekané športové disciplíny bez nejakého výraznejšieho vzťahu. Veľké podujatie pripomína len trochu skromné odovzdávanie medailí. To je všetko.

Hra však nie je hrou iba vďaka svojej atmosfére, Torino 2006 mala šancu presadiť sa inými kvalitami. Ponúka však len málo herných možnosti. Asi prvou, ktorú si človek vyskúša, je single event, teda akýsi tréning jednotlivých disciplín, kde sa dá nacvičiť ovládanie a spoznať trať.

K dispozícii je 15 disciplín (obrovský slalom, slalom, zjazd, super G, skoky na lyžiach K90, K 120, rýchlokorčuľovanie 500,1000 a 1500m, beh na lyžiach, biatlon, dvojbob, štvorbob, sane a severská kombinácia), viac, či menej zaujímavých, v mnohých prípadoch však veľký rozdiel nie je ani medzi niektorými športovými odvetviami. Jazda dvojbobov alebo sánkarov si je naozaj dosť podobná, a to nehovorím, že v hre sa vyskytuje aj štvorbob. Výber športov mohol a asi aj mal byť rozmanitejší. Je jasné, že asi nikto neočakával, že si v tejto hre zahrá hokej alebo zaskáče piruety, ale trošku odvahy a invencie by nezaškodilo.

Ďalšou možnosťou je očakávaná olympijská súťaž, competition. Sú tri varianty, a to súťaž vo všetkých 15 disciplínach alebo menšia olympiáda, kde je len 9 disciplín, prípadne vytvorenie si vlastnej súťaže s výberom vlastných športov a ich poradia. Celkovo teda žiadne prekvapenie, tvorcovia nevymysleli nič nové, nič zaujímavé.

GRAFIKA 7 / 10
Žijeme v dvadsiatom prvom storočí. Hry, a to najmä tie, ktoré čerpajú zo skutočnosti alebo ju priamo napodobňujú, smerujú stále k väčšej realite. Metóda motion capture je v športových simulátoroch už takmer pravidlom. Pohyby by teda mali byť v poriadku, čo možno povedať aj o hre Torino 2006. Samozrejme, nie vždy a všade sú dokonalé, ale na hru sa dá celkom fajn pozerať. Športovci sú zobrazení celkom slušne a detailne, hoci veľké zmeny medzi nimi pozorovať asi nebudete. Odlišujú sa viac-menej len kombinézou v národných farbách. Zvláštnosťou je tiež náhodný výber pohlavia pre vášho olympionika. Občas sa tak stane, že na stupni víťazov sa ocitne vytešená ženská s menom Juraj.

Horšie je na tom ale grafika prostredia. Je pravdou, že v rýchlostných disciplínach sa prostredie veľmi vnímať nedá, ale o to viac sa mali autori venovať okoliu v disciplíne ako beh na lyžiach, či biatlon. Objavujú sa tu, ako v športových hrách už tradične, dvojrozmerné kulisy, ktoré dosť kazia celkový dojem z grafického spracovania. Aj v tejto hre teda máme možnosť „potešiť“ sa pohľadom na placatých ľudí okolo tratí alebo na bezobjemné stromy zapichnuté v zemi ako nejaké reklamné pútače. V konečnom dôsledku je ale grafika to lepšie, čo hra sama ponúka.

INTERFACE 6 / 10
Jednoduchosť nadovšetko. Zrejme tým sa riadili tvorcovia tohto dielka. Jednoduché menu, jednoduché ovládanie, jednoducho...nuda. K tomu všetkému si prirátajte konzolovitosť ovládania, hoci aj myšku je stále možné používať. Ovládanie športových hier ako je táto, je tak trochu zapeklitá záležitosť. Je veľmi zložité urobiť to tak, aby si hra udržala svoju príťažlivosť. Často ovládanie začínalo a končilo na neustálom a čoraz menej precíznom udieraní do dvoch kláves. A ak išlo o dosť podobné, povedzme nejaké bežecké športy, človek musel pri počítači podať naozaj takmer nadľudský výkon. Preto by sa mohlo zdať, že akákoľvek zmena bude vítaná.

Torino 2006 prichádza s ovládaním, ktoré nie je založené na rýchlosti. Momenty, keď zúrivo čo najrýchlejšie udierate do klávesnice, sú znížené na minimum. V tejto hre je dôležitejšie byť presný a zachovať si hlavne správny rytmus. Väčšinou si vystačíte s troma klávesami a tentokrát ich ani nemusíte krkolomne (vlastne psrtolomne) používať. Či je to dobré, nechám na vás, v každom prípade sa vytratilo z hry niečo športové, dosť výrazne sa zjednodušila a zprehľadnila.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
49Games, ktorí hru vyrábali majú so zimnými športami dosť skúseností. Právom sa preto dalo čakať, že Torino 2006 bude zábavný a kvalitný titul, ktorý bude vynikať hlavne svojou hrateľnosťou. Skutočnosť je však iná. Torino 2006 má veľmi ďaleko k dokonalosti. Nie je tomu inak ani v hrateľnosti. Tento, azda najdôležitejší prvok, je prudko znižovaný vďaka už spomenutým nedostatkom. Neprítomnosťou atmosféry, veľkou podobnosťou špotových disciplín, neoriginalitou, prílišnou jednoduchosťou ovládania. To všetko spôsobuje, že postupom času hra prestáva baviť. A treba povedať, že ten čas vôbec nie je dlhý. Je to akoby narýchlo vypustená vec s dosť veľkým počtom chýb či chybičiek. Niečo zaujme viac (alpské lyžovanie chvíľu udrží vašu pozornosť), niečo celkom stačí hrať párkrát. Torino 2006 sa dá hrať, ale len veľmi krátku chvíľu.

MULTIPLAYER 4 / 10
Tento prvok, ktorý by mohol byť v hrách športového zamerania veľmi užitočný a zábavný, je v hre Torino 2006 vyriešený výnimočne zle. Aj to, ako autori zabudovali do hry multiplayer, svedčí o tom, že hra bola naozaj „šitá horúcou ihlou“. Absencia akejkoľvek podpory sieťovej hry, či hry cez internet je v súčasnosti už zarážajúca. Takže pokojne zabudnite na veľké medzinárodné podujatie, na ktorom súťažia hráči z celého sveta. Napriek tomu, tvorcovia multiplayer neobišli. Spracovali ho ale tak svojsky. Za jedným počítačom to môžu hrať maximálne štyria hráči, no nikdy nie naraz. Márne by ste čakali na rozdelenie obrazovky a zábavné tlačenie sa za klávesnicou, ešte to tak. Serióznosť a nuda nesmie byť ničím narušená.

ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Nedá sa povedať, že zvuky v hre Torino 2006 sú na špičkovej úrovni. Je to taký priemer. Jednoducho zapadajú do celkovej priemernosti hry. Aj klasické zvuky zimných športov, divákov, prostredia a hlasy komentátorov mohli prispieť k zlepšenej atmosfére, no neprispeli. Ostali nevýrazné, málo nápadité, ale nejaké tam predsa len sú. Publikum, zvonce, potlesk, štartovacie zariadenie a potom zvuky lyží na snehu, nožov na ľade. Do toho občas, mohli by snáď, aj častejšie, rozprávajú dvaja komentátori. To, že je to oficiálna hra olympiády, pripomínajú len ich krátke exkurzy do minulosti, niekedy vytiahnu nejakú zaujímavosť z času, keď olympiáda bola ešte v plienkach, o tom ako sa etablovali jednotlivé športy , niekedy dokonca spomenú aj niektoré fakty z konkrétnych zimných olympiád, prípadne mená pamätných víťazov. Je to pomerne prekvapujúci fakt, pretože v hre nenájdete žiadne súčasné reálne meno športovca, dokonca bojujete tam len proti anonymným computerom. 

Zvuky, nakoniec tak, ako aj grafika, hru nekazia, ale ani ju poriadne nevytrhnú z biedy. Mohli a asi aj mali byť výraznejšie, tak ako aj celá hra.

HUDBA 4 / 10
Rozmýšľam, veľmi intenzívne, čo by som mal hodnotiť v tejto kategórii. V celej hre je hudba...., vlastne nie je. Objaví sa vám, ako inak, veľmi jednoduché menu na začiatku a v tej chvíli sa spustí hudba. Jeden olympijský popevok. Nič viac. Asi hudba nie je v športových hrách to podstatné, ale toto je primálo. Je to časť skladačky, ktorá vytvára celkovú atmosféru. A ako už bolo spomenuté vyššie, Torino 2006 na tom nie je práve s atmosférou najlepšie.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Torino 2006 je svojím ovládaním veľmi jednoduchá hra. Všetko záleží na disciplíne. Niektoré si vyžadujú viac času, lepšie spoznanie trate, dobré načasovanie, rytmus, reflex. Preto, napríklad taký slalom, budete skúšať dosť dlhú dobu, kým budete naozaj dobrí. No, ono je to relatívne. Celkovo náročnosť nie je veľmi vysoká, v skokoch na lyžiach som bol prvý už na môj tretí pokus. Možno si zvoliť z troch obtiažnosti, takže nakoniec, komu sa máli, môže si priťažiť. Je to ale potom dosť o nervoch, lebo neurobiť žiadnu chybičku v alpskom lyžovaní si vyžaduje poriadnu vyrovnanosť a pohodu. Inteligencia súperov nie je ničím zvláštna. Nie ste s nimi nikdy v priamej konfrontácii, takže nikto vám nikdy nebude podrážať nohy. Všetci chcú byť z nejakého dôvodu stále len silnejší, presnejší a rýchlejší ako vy.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Všetci nadšení fanúšikovia zimných športov pozor! Torino 2006 je titul, kde si môžete vyskúšať zopár disciplín olympijských hier. Jednoducho, s takmer primitívnym ovládaním, si môžete zísť olympijskú zjazdovku, pustiť sa olympijským korytom (inak, vôbec sa mi nepodarilo v bobovej dráhe havarovať, a to som sa veľmi snažil), skočiť si, zabehať, prípadne robiť to v rámci jedného športu severskej kombinácie alebo si zakorčuľovať. Ak ste nároční, hľadáte originalitu, prípadne ste zvyknutí podávať obdivuhodné výkony trieskaním do klávesnice, táto hra nebude to, čo by ste chceli. A ak ste hráči, ktorí po športovej hre siahnu celkom náhodou, Torino 2006 vás zabaví. Na chvíľu. Nečakajte ale žiadne olympijské kúzlo, v tejto hre ho nenájdete. Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Týmto sa riadili asi aj tvorcovia oficiálnej hry k olympiáde v Turíne. Nevyhrali, skôr skončili hlboko v poli priemerných, ale zvezú sa na olympijskej vlne. Ak vám to stačí, prosím. Ale pamätať si každý bude len tých najlepších.

Autor: Ján Sajko