Ateroskleróza je degeneratívne ochorenie cievnej steny, ktoré spôsobuje jej zužovanie. Dôsledkom je nedostatočné prekrvenie orgánu, ku ktorému vedie; v záverečných štádiách postihuje často osudovo mozog a srdce. Na vzniku tejto civilizačnej choroby sa podieľa veľa faktorov. V článku Ateroskleróza. Čo všetko ohrozuje periférne tepny? ich zhrnuli českí lekári Pavel Kraml a Michal Anděl (Vesmír 2/2006).
Rozobrali problémy infekcie, autoimunity, obezity, prítomnosti C-reaktívneho proteínu v krvi, podávania antibiotík, očkovania, homocysteínu, obsahu železa či kyseliny močovej v krvi. Venovali sa aj momentálne azda najpopulárnejšiemu faktoru - alkoholu. "Mierna konzumácia alkoholu (pol litra piva, alebo 0,2 litra vína, alebo 0,05 destilátu za deň) prispieva k zníženiu kardiovaskulárneho rizika," píšu českí lekári. "Otázka je, akým mechanizmom. Väčšina štúdií sa prikláňa k názoru, že až polovicu ochranného účinku sprostredkúva zvýšenie krvnej hladiny lipoproteínov s vysokou hustotou, ktoré v krvi prenášajú cholesterol z periférnych tkanív - a teda aj z aterosklerotických plátov - do pečene. Niektoré práce preukázali, že alkohol môže znižovať krvnú zrážanlivosť a brániť vzniku trombov."
Autori však súčasne upozorňujú, že pitie vyššieho množstva alkoholu má na svedomí prudký nárast úmrtnosti. Zdôrazňujú, že alkohol zvyšuje krvný tlak a oxidatívny stres. Enzymatické systémy, ktoré odbúravajú etanol, totiž vytvárajú voľné kyslíkové radikály.
Štúdia je doplnená ukážkou z knihy Griffitha Edwardsa Záhadná molekula (Lidové noviny, Praha, 2004). Píše sa v nej o sérii troch správ medzinárodného tímu vedeného Kay Fillmoreovou z roku 1968, ktoré spochybnili dokonca aj prospešnosť mierneho pitia alkoholu. Tieto správy potvrdila iná štúdia tímu Carole Hartovej (1999). Po dvadsaťročnom sledovaní 5766 škótskych mužov museli vedci konštatovať, že mierne pitie alkoholu ako ochrana pred srdcovými chorobami je najskôr iba ilúziou. Naopak, preukázalo sa, že pitie alkoholu vo vysokých dávkach príchod smrti urýchľuje. (ač)
